Dôchodkové poistenie zamestnanca a jeho podmienky

Dôchodkové poistenie je kľúčovou súčasťou sociálneho zabezpečenia každého zamestnanca. V závislosti od typu pracovnoprávneho pomeru sa mení vznik a zánik jednotlivých druhov sociálneho poistenia. Tento článok sa zameriava na podmienky dôchodkového poistenia zamestnancov na Slovensku, pričom vychádza zo Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.

Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká a zaniká v závislosti od typu príjmu, ktorý zamestnanec poberá.

Pravidelný príjem zo závislej činnosti

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Nepravidelný príjem zo závislej činnosti

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Špecifické prípady

Od 1. januára 2022 sa za zamestnancov považujú aj fyzické osoby, ktoré odplatne vykonávajú šport za športovú organizáciu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe.

Prečítajte si tiež: Oplatí sa dobrovoľné dôchodkové sporenie?

Kto je zamestnanec na účely dôchodkového poistenia?

Podľa Zákona o sociálnom poistení, zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je:

1. Fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1.
2. Fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 1.
3. Fyzická osoba na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2.
4. Fyzická osoba na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je fyzickou osobou uvedenou v odseku 1 písm. c).
5. Fyzická osoba, ktorá je v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do operačných záloh, dohody o zaradení do pohotovostných záloh a dohody o zaradení na výcvik branných záloh podľa osobitného predpisu, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods.

Zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorý jej zakladá právo na príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3.

Povinnosti zamestnávateľa

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Spolu s povinnosťou platiť poistné vzniká zamestnávateľovi povinnosť toto poistné aj odviesť. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Zmeny v dôchodkovom systéme od roku 2026

Od 1. januára 2026 vstupujú do platnosti rozsiahle zmeny v sociálnom poistení, ktoré sa dotknú aj dôchodkového poistenia zamestnancov. Medzi najvýznamnejšie patria:

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre matky: Dôchodkové poistenie

• Zvýšenie dôchodkov (Valorizácia): Všetky dôchodkové dávky sa od januára 2026 zvýšia automaticky o 3,7 %.
• Dôchodkový vek: Pre ročníky narodené po roku 1966 je dôchodkový vek opäť naviazaný na strednú dĺžku dožitia.
• Dôchodková prognóza: SP má novú povinnosť - posielať poistencom dôchodkovú prognózu (informácie o budúcich nárokoch).

Osobitné prípady poistenia

Starostlivosť o dieťa

Obdobie, keď sa jeden z rodičov stará o dieťa na materskej, respektíve rodičovskej dovolenke, sa bude započítavať do dôchodku. Poistenec bude mať za obdobie, v ktorom sa stará o dieťa do dovŕšenia veku troch rokov alebo do 18 rokov, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, individuálny vymeriavací základ, ktorý zodpovedá priemerným zárobkom počas jeho pracovného života.

Osobná starostlivosť o blízku osobu

Zamestnancovi vzniká povinné poistenie od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzné v priamom rade, chorého súrodenca, manžela/manželky, rodiča manžela/manželky, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a to do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa. Taktiež od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzné v priamom rade, chorého súrodenca, manžela/manželky, rodiča manžela/manželky, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára vyžaduje ošetrovanie inou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (napr. v domácej starostlivosti), a to do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa.

Dobrovoľné poistenie

Dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti (ďalej len „dobrovoľné poistenie“) vzniká odo dňa prihlásenia sa na dobrovoľné poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z dobrovoľného poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľne nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti poistená osoba môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov a má na území SR trvalý pobyt. Dobrovoľne poistená osoba si sama určí vymeriavací základ, z ktorého bude platiť poistné. Osoba, ktorá si dobrovoľne platí odvody do Sociálnej poisťovne je zodpovedná aj za ich odvádzanie.

Garančné poistenie

Ak je zamestnávateľ zamestnanca garančne poistený, zamestnanec má nárok na garančné dávky. Zamestnancom na účely garančného poistenia je zamestnanec podľa § 4 ods.

Prerušenie povinného poistenia

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.

Prečítajte si tiež: Alternatívy k dôchodkovému poisteniu

tags: #dochodkove #poistenie #zamestnanec #podmienky