Dôchodkový Strop v Slovenskej Republike: Zásluhovosť, Solidarita a Budúcnosť Dôchodkového Systému

Dôchodkový systém Slovenskej republiky prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami a diskusiami o jeho udržateľnosti a spravodlivosti. Tento článok sa zaoberá problematikou dôchodkového stropu, zásluhovosti a solidarity v kontexte slovenského dôchodkového systému, pričom analyzuje rôzne aspekty a navrhované zmeny.

Úvod do problematiky dôchodkového systému

Ešte v roku 2018 bol dôchodkový systém Slovenska považovaný organizáciou OECD a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť za udržateľný vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu. Avšak, opatrenia prijaté v roku 2019 a začiatkom roka 2020, tesne pred voľbami, finančne výrazne destabilizovali systém. Nedávno schválená dôchodková reforma v roku 2022, spolu s čiastkovými stabilizačnými zmenami prijatými po voľbách v roku 2020, reagovala na túto situáciu, avšak len čiastočne.

Predchádzajúca vláda tak opravila približne 70 percent zdedenej finančnej nestability dôchodkov oproti roku 2018. Aj po týchto úpravách však dlhodobý tlak na Sociálnu poisťovňu zostal v horizonte päťdesiatich rokov vyšší priemerne o jednu miliardu eur ročne voči legislatíve z roku 2018. Preto je nevyhnutné, aby sa dôchodkové prísľuby nezvyšovali bez adekvátneho nového trvalého zdroja financovania, aby sa zabezpečilo vyplácanie dôchodkov do budúcnosti a vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu.

Trinásty dôchodok: Medzi solidaritou a adresnosťou

Medializovaný 13. dôchodok bude valorizovaný, zatiaľ čo doterajší nebol. De facto by sa tak cenovka za túto zmenu vyšplhala k porovnateľnej sume, akú stojí aktuálne vyplácaný rodičovský dôchodok. A pritom nie je jasný dôvod pre takéto navyšovanie nesystémového 13. dôchodku. Tradične sa 13. dôchodok prezentoval ako špeciálna výpomoc najmä pre nízko príjmových dôchodcov.

Ak teda zvýšenie solidarity malo byť cieľom 13. dôchodku, správnejšie by bolo prenastaviť mechanizmus samotného výpočtu dôchodku bez zavedenia samotného 13. dôchodku. Ad hoc pravidlo fixnej sumy (momentálne sa spomína priemerný starobný dôchodok na úrovni 606 eur) je totiž len jedným z riešení a nijako nenadväzuje na súčasný výpočet dôchodku, kde sa určitým pomerom kombinuje zásluhovosť a solidarita.

Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera

Na jednej strane fixná suma prirodzene znamená vyšší (percentuálny) nárast príjmu pre chudobnejších dôchodcov. Predchádzajúca vláda však túto solidaritu medzitým oveľa viac zvýraznila, a to bez toho, aby navyšovala celkové náklady 13. dôchodku. Najchudobnejší dôchodcovia dostávajú 300 eur a, naopak, dôchodcovia s najvyšším príjmom len 50 eur. Ak teda prejdeme na fixnú sumu, výrazná časť navýšenia (vďaka čomu sa ohrozuje finančná stabilita všetkých dôchodkov do budúcnosti) poputuje k tým najvyššie príjmovým dôchodcom, zatiaľ čo chudobnejší dôchodcovia budú benefitovať oveľa menej.

Plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné. Najnovšie dostupné štatistiky o príjmovej chudobe podľa ŠÚSR hovoria, že 9,5 percenta dôchodcov má príjem pod hranicou rizika chudoby, pričom v rámci celkovej populácie je to 13,7 percenta. Z toho vyplýva, že plošné dodatočné podpory dôchodcov z dôvodu chudoby nemôžu byť dostatočne adresné. V spoločnosti sú aj oveľa viac príjmovo ohrozené skupiny. Napríklad domácnosti, ktoré majú závislé deti, majú dvakrát vyššiu príjmovú chudobu. A z toho domácnosti, ktoré majú len jedného rodiča, majú takmer päťkrát vyššiu príjmovú chudobu (45,9 percenta) ako penzisti.

Rodičovský dôchodok: Zásluhovosť a spravodlivosť

Vo verejnej diskusii sa zavedenie takzvaného rodičovského dôchodku vnímalo príliš kontroverzne. Časť kritiky mohla vyplývať z nedostatočného vysvetlenia a pochopenia tohto konceptu. Zároveň implementácia rodičovského dôchodku nebola priamo finančne krytá. Slovensko nemá veľkú imigráciu, a teda naše budúce dôchodky musia financovať naše deti, samozrejme, ak ostanú pracovať na Slovensku.

Najviac zarezonovala kritika, že bohatší penzisti budú dostávať vyšší rodičovský dôchodok na jedno dieťa. Ich presný prínos k financovaniu penzií bude priamo závisieť od ich platov, keďže z nich platia odvody do Sociálnej poisťovne. Na druhej strane, výchova detí spôsobuje rodičom výpadky v príjmoch, ako aj trvalý posun nižšie v príjmoch najmä u žien, o čo viac sa deťom venujú. Samotné intenzívnejšie venovanie sa deťom na jednej strane znižuje príjem hlavne matky, a teda znižuje aj jej budúci dôchodok. Ale zároveň zvyšuje potenciál budúceho vyššieho príjmu dieťaťa a s ním súvisiacich zaplatených odvodov do nášho spoločného dôchodkového systému. Ak teda toto dieťa ostane pracovať na Slovensku.

Je preto úplne legitímne sa zamýšľať nad tým, či by výpočet dôchodku nemal odrážať takúto „zásluhovosť mať a dobre vychovať“ deti, keďže celkový dôchodkový systém z toho priamo benefituje. Ak teda existuje spoločenská potreba prenastaviť dôchodky smerom k takejto vyššej zásluhovosti a spravodlivosti, ťažšie by sa hľadal presnejší mechanizmus, ktorý by vernejšie odrážal kontribúciu detí, ako súčasný rodičovský dôchodok.

Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989

Napríklad Česká republika zaviedla alternatívny, oveľa jednoduchší „rodičovský dôchodok“, ktorý platí fixnú sumu jednému rodičovi za dieťa. Takto vyplácaná „zásluhovosť“ však oveľa nepresnejšie odzrkadľuje skutočnú kontribúciu dieťaťa ako budúceho prispievateľa do domáceho priebežného systému, lebo dieťa môže v budúcnosti pracovať v zahraničí, nepracovať alebo odvádzať len minimálne odvody. To sú teda argumenty pre precíznejšie nastavenie rodičovského dôchodku. Možno aj vinou nesprávnej interpretácie, že rodičovský dôchodok pomáha bohatým, sa v schválenej podobe nakoniec zaviedol pomerne nízky strop, ktorý túto zásluhovosť - ako základný koncept tohto dôchodku - oslabuje. V štandardnej zásluhovosti voči príjmom totiž máme tento strop oveľa vyšší.

Priemerný dôchodca v skupine penzistov s najvyšším dôchodkom (najvyšší decil) by mal dostávať takmer dvojnásobný rodičovský dôchodok na jedno dieťa v porovnaní s dôchodcom v skupine s najnižším dôchodkom (najnižší decil). Nech to vyzerá akokoľvek, skutočnosť, že skupiny s vyšším dôchodkom budú mať nárok na vyšší rodičovský dôchodok, neznamená, že dôjde k zvýšeniu nerovnosti v dôchodkoch. V prípade pôvodného návrhu rodičovského dôchodku bez akéhokoľvek maximálneho stropu by v zásade nedošlo k zhoršeniu príjmovej nerovnosti. Príjmy bohatších dôchodcov by bez maximálneho stropu narástli menej ako príjmy nižšie príjmových dôchodcov asi o jednu tretinu (6 %+ namiesto 9 %+).

Po skreslenej mediálnej kritike (že rodičovský dôchodok viac pomáha bohatým) pristúpilo ministerstvo práce k stanoveniu relatívne nízkeho stropu pre maximálny rodičovský dôchodok a zároveň výrazne znížilo celkový alokovaný objem pre rodičovský dôchodok. To znížilo samotnú veľkosť „zásluhovosti”, na druhej strane de facto garantovalo, že rodičovský dôchodok už nebude neutrálny na príjmovú nerovnosť, ale ju bude znižovať. Nárast príjmu najvyššie príjmových dôchodcov tak so stropom je len polovičný voči najnižšie príjmovým.

Zásluhovosť vs. Solidarita: Hľadanie rovnováhy

V ideálnom svete by mala byť zásluhovosť dostatočne vysoká, aby motivovala platiť odvody a zároveň umožnila dostatočnú solidaritu, najmä na financovanie nízkych dôchodkov. Aká presná časť dôchodku má byť zásluhová a aká časť solidárna (extrém solidarity je, že každý by mal rovnaký dôchodok), je aj hodnotová, respektíve politická otázka. Pravicové strany spravidla preferujú viac zásluhovosť, ktorá však zväčša zvyšuje príjmovú nerovnosť. Naopak, ľavicové strany preferujú väčšiu nivelizáciu rozdielov v dôchodkoch, ktorá však znižuje motiváciu platiť odvody.

Opatrenie ako schválený rodičovský dôchodok však na jednej strane zvyšuje „zásluhovosť“, ale zároveň nezhoršuje príjmovú nerovnosť v dôchodkoch. A to je dosť nezvyčajná pozitívna vlastnosť opatrenia. Znížiť náklady rodín na výchovu detí by pomohla dostupnosť kvalitných škôlok a škôl.

Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek

Čo však môže byť korektná kritika implementácie rodičovského dôchodku? Samotný koncept a konkrétne nastavenie sa malo viac komunikovať verejnosti a detailnejšie rozdiskutovať na odborných fórach. Zároveň sme, bohužiaľ, nezačínali od vybalansovaného systému. Predchádzajúca vláda zdedila verejné financie vo vysokom riziku udržateľnosti vrátane neudržateľne nastaveného dôchodkového systému. Vytvoriť dodatočný „14. dôchodok“ a priniesť ho do už beztak výrazne deficitného dôchodkového systému bez toho, aby došlo k rušenia iných výdavkových prísľubov v rovnakej výške, znamená ďalšie znižovanie finančnej stability systému. Prirodzená alternatíva bola napríklad transformovať existujúci 13. dôchodok na rodičovský dôchodok alebo použiť zdroje 13. dôchodku pre dlhodobú zdravotnú starostlivosť o dôchodcov. Navyše, štandardným zdanením vysokých dôchodkov sa takisto dali vytvoriť dodatočné zdroje v systéme.

Ďalšie zmeny v sociálnej oblasti a inšpirácie zo zahraničia

Nová vláda za prvý rok svojho pôsobenia zmenila viacero vecí v sociálnej oblasti. Dôchodcovia teraz dostávajú trinásty dôchodok v plnej výške. Ministerstvo práce tiež upravilo spôsob výpočtu minimálnej mzdy. Minister práce Erik Tomáš neplánuje poľaviť a v najbližšom období chystá ďalšie novinky pre občanov. Medzi jeho plány patrí zavedenie rodinných kariet.

Ministerstvo práce chystá aj návrat k stropu dôchodkového veku. Táto zmena poteší hlavne ľudí pred dôchodkom. Erik Tomáš už predstavil základný návrh. Vek odchodu do dôchodku bude závisieť od typu práce. Ľudia v náročnejších profesiách budú môcť ísť do dôchodku skôr. Každé povolanie dostane vlastný strop dôchodkového veku podľa náročnosti práce.

Slovensko sa pri príprave nových dôchodkových pravidiel pozerá za hranice. Erik Tomáš potvrdil, že nápad pochádza od našich českých susedov. „Musím priznať, že Česká republika nás inšpirovala nejakými časťami svojej novej dôchodkovej reformy. Zároveň plánuje zmeniť spôsob výpočtu životného minima. V pláne sú aj dve veľké reformy. Prvá sa týka posudkovej činnosti. Druhá prinesie nový systém financovania sociálnych služieb.

Nezamestnaní bez dávok a znižovanie počtu živnostníkov

Šéf rezortu práce Erik Tomáš predstavil nové plány na najbližšie mesiace. Hlavnou zmenou je nový plán na reformu systému sociálnych dávok. Podľa nového návrhu budú môcť odobrať alebo znížiť dávku v hmotnej núdzi tým, ktorí odmietnu pracovnú ponuku. Minister Erik Tomáš (Hlas-SD) očakáva, že tieto zmeny by mohli vstúpiť do platnosti v máji alebo júni budúceho roka.

Tomáš tiež vysvetlil, že opatrenia sa nebudú týkať ľudí, ktorí nemôžu pracovať zo zdravotných či sociálnych dôvodov. Slovensko má v Európe najvyšší počet nútených živnostníkov. Ako sme ťa už informovali, rezort práce chce tento problém riešiť. Zamestnanec by mal mať riadnu pracovnú zmluvu, nie živnosť.

Rodinné karty a zľavy pre rodičov

Ministerstvo práce pripravuje nový benefit pre rodiny. Rodičia s deťmi dostanú špeciálne karty so zľavami. Tento nápad pochádza z vládneho programu. Erik Tomáš minulý týždeň pri hodnotení prvého roka práce ministerstva potvrdil prípravu tohto projektu. Karty umožnia rodinám čerpať zľavy na rôzne produkty a služby pre deti.

tags: #dochodkový #strop #Česká #republika