Charakteristika dôchodkového systému USA: Výzvy a možnosti reforiem

Verejné financie v Spojených štátoch čelia vážnym výzvam, ktoré si vyžadujú komplexné reformy. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa stala kľúčovou témou pre politikov aj finančníkov, najmä po poslednej hospodárskej kríze, ktorá viedla k výraznému nárastu deficitov a dlhov štátov. Problémy ako starnutie obyvateľstva, rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť a penzijný systém, ako aj politická neochota k rozumnému hospodáreniu, prispievajú k zhoršovaniu situácie. V tejto situácii je dôležité preskúmať charakteristické črty dôchodkového systému USA a navrhnúť možné reformy na zabezpečenie jeho dlhodobej udržateľnosti.

Súčasný stav verejných financií v USA

Verejné financie USA sa nachádzajú v kritickom stave, čoho dôkazom sú alarmujúce čísla. Dlhy americkej vlády dosahujú astronomické výšky, pričom dva posledné federálne rozpočtové deficity presiahli 1 300 miliárd dolárov, čo predstavuje takmer desať percent HDP. Bývalý hlavný kontrolór verejných financií USA, David M. Walker, upozorňuje na tento problém vo svojej knihe "Comeback America", kde poukazuje na to, že ak sa súčasný trend nezvráti, budúce generácie Američanov môžu žiť v menšom blahobyte ako tie predchádzajúce.

Americký verejný dlh sa šplhá k 100 percentám ročného výkonu ekonomiky. Ak sa veci nenapravia, o pár rokov prekoná historické maximum z čias druhej svetovej vojny (122 percent HDP).

Podľa prognózy rozpočtovej odnože amerického Kongresu Government Accountability Office (GAO) sa do dvanástich rokov výdavky na úroky z dlhu stanú najväčšou položkou federálneho rozpočtu. Takýto vývoj potom môže skočiť rastom úrokových prirážok na financovanie ďalších deficitov, pádom dolára a vysokou infláciou.

Problémy súčasného dôchodkového systému

Súčasný dôchodkový systém v USA čelí viacerým výzvam, ktoré ohrozujú jeho dlhodobú udržateľnosť. Jedným z hlavných problémov je demografický vývoj, konkrétne starnutie obyvateľstva a predlžovanie priemernej dĺžky života. Keď vznikla prvá obdoba dôchodkového systému za Bismarcka v Nemecku, dôchodkový vek bol stanovený na 65 rokov, no predpokladaná dĺžka života pri narodení bola len 55 rokov. Podobná situácia bola aj pri zavedení verejných dôchodkov v USA za prezidenta Franklina Roosevelta, kde bol dôchodkový vek stanovený na 65 rokov pri priemernej dĺžke života tiež 65 rokov.

Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody dôchodkového systému

Odvtedy sa vek odchodu do dôchodku skôr znižoval, hoci priemerný čas dožitia ďalej rástol. Takýto štedrý systém stojí štát na odvodoch a daniach čoraz viac. A pomer pracujúcich k dôchodcom sa znižuje. V Amerike od roku 1960 z 16:1 na 3,3:1.

Ďalším problémom je vysoká závislosť od štátnych dôchodkov. V USA sa na dôchodok od štátu spolieha iba tretina dôchodcov. Zhruba polovica zamestnancov má súkromné dôchodkové účty, často zriaďované firmami. To znamená, že štát musí zabezpečiť dostatočné financovanie pre tých, ktorí nemajú súkromné dôchodkové sporenie.

Návrhy na reformu dôchodkového systému

Na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému v USA je potrebné prijať komplexné reformy. David M. Walker navrhuje niekoľko opatrení, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť súčasné problémy:

1. Zavedenie druhého piliera: Podobne ako na Slovensku, aj v USA by sa mohol zaviesť druhý pilier, do ktorého by sa odvádzali dve až tri percentá príjmov. Tento systém by mal byť povinný, aby sa zabezpečilo, že viac ľudí bude mať súkromné dôchodkové sporenie.
2. Okresanie štedrých prísľubov budúcim dôchodcom: Štát by mal občanom zabezpečovať iba základný dôchodok. To znamená, že sa musia obmedziť štedré prísľuby budúcim dôchodcom. Na Slovensku sa tak má stať novou valorizáciou - od roku 2012 sa majú dôchodky zvyšovať v priemere už len o infláciu. V USA sa takto zvyšujú už od roku 1972 a uvažuje sa ešte o skromnejšom vzorci.
3. Zvýšenie veku odchodu do dôchodku: D. Walker navrhuje zaviesť pre Američanov postupne namiesto súčasných 67 až 70-ročnú hranicu.
4. Zvýšenie stropu na dôchodkové odvody: Zvýšením stropu na dôchodkové odvody by sa zvýšili verejné príjmy, ktoré penzie financujú.

Podobné reformy prinášajúce dlhodobú udržateľnosť do dôchodkového systému majú už za sebou Austrália, Nový Zéland, Kanada, Británia a Čile.

Ďalšie oblasti potrebné na reformu verejných financií

Okrem dôchodkového systému je potrebné zamerať sa aj na ďalšie oblasti, ktoré ovplyvňujú verejné financie v USA:

Prečítajte si tiež: Partners Group a dôchodky

1. Zdravotná starostlivosť: Zdravotnícky systém v USA je veľmi nákladný a neefektívny. Američania na zdravotníctvo míňajú dvakrát viac ako ostatné rozvinuté krajiny, ale zdravotné výsledky (dĺžka života, obezita, dojčenská úmrtnosť) majú horšie. D. Walker preto navrhuje serióznu diskusiu o tom, čo konkrétne má štátne zdravotníctvo pokrývať, a čo už nie.
2. Daňový systém: Daňový systém v USA by sa mal upraviť tak, aby bol spravodlivejší a jednoduchší. Napríklad zrušením daňových výnimiek, ktoré stoja štát podľa bývalého kontrolóra verejných financií takmer 600 miliárd dolárov ročne. Autor tiež navrhuje rozšíriť daňovú bázu, keďže až 40 percent Američanov neplatí daň z príjmu. Dôraz navrhuje klásť aj na väčšie využívanie spotrebných daní.
3. Výdavky na obranu: Na strane výdavkov môže vláda šetriť podľa autora hlavne na obrane, kde vidí veľké plytvanie. Až polovica vládnych programov, ktoré GAO označila ako vysoko rizikové z hľadiska plytvania, súvisí s ministerstvom obrany. Väčšinou ide o predražené obstarávanie, ale zahŕňa to aj náklady na vojakov v Iraku či v Afganistane. Zrušiť by sa mali podľa autora aj poľnohospodárske dotácie. Obnoviť naopak navrhuje výdavkové stropy pre verejné financie.

Deficit bežného účtu

Okrem priamych problémov s deficitným financovaním ponúka D. Walker aj náčrt reformy vládnutia. Mala by zahŕňať akési programové rozpočtovanie. Nejde o systém, kde sa verejné financie prideľujú automaticky jednotlivým inštitúciám, ale skôr o zadefinovanie a sledovanie dosahovania konkrétnych verejných cieľov.

V záverečnej časti knihy sa D. Walker zameriava aj na deficit bežného účtu. Schodok v platobnej bilancii ekonomiky vypovedá o jej deficitnom financovaní voči zahraničiu. Od polovice minulého storočia sa Amerika zmenila z najväčšieho veriteľa na najväčšieho dlžníka na svete. To tlačí na oslabovanie dolára, podkopáva jeho postavenie rezervnej meny a s postupom času môže podnietiť zahraničných sponzorov amerického dlhu žiadať za svoje zdroje vyššie úroky.

Prečítajte si tiež: Princípy solidarity v dôchodkoch

tags: #dochodkovy #system #usa #charakteristika