
V kontexte pracovného prostredia a sociálnych zmien je dôležité venovať pozornosť rôznym aspektom zamestnania, ako sú pracovné orientácie, spokojnosť s prácou a zárobkom, rovnováha medzi pracovným a rodinným životom a aj samotné pracovné zaradenie. Tento článok sa zameriava na dochádzkový vek a zaradenie do 2. pracovnej kategórie v spoločnosti Slovnaft, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku s ohľadom na širší kontext pracovných podmienok a spoločenských zmien.
Výskum ISSP Pracovné orientácie Slovensko 2016, realizovaný Sociologickým ústavom SAV, poskytuje cenné dáta o postojoch k práci a pracovných orientáciách na Slovensku. Tento výskum, ktorý bol realizovaný prostredníctvom dotazníka, sa zameriava na rôzne aspekty zamestnania, vrátane spokojnosti s prácou a zárobkom, konfliktov na pracovisku, pracovnej atmosféry a rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom. Dáta z tohto výskumu sú vážené podľa základných demografických charakteristík respondentov, ako sú pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla a krajské členenie.
Výskum ISSP Pracovné orientácie Slovensko pozostáva z dvoch častí. Prvá časť obsahuje otázky z modulu medzinárodného komparatívneho výskumu ISSP Work Orientations IV - ISSP 2015. Druhá časť dotazníka obsahuje otázky, ktoré nie sú súčasťou medzinárodného komparatívneho výskumu.
Klobucký a Bahna (2017) sa vo svojich tlačových konferenciách venovali otázke, aké vlastnosti zamestnania sú dôležité a ako ľudia na Slovensku hodnotia svoje zamestnanie. Taktiež sa zaoberali otázkou, či by ľudia pracovali, ak by nemuseli. Tieto otázky sú relevantné pre pochopenie motivácie a spokojnosti zamestnancov v rôznych pracovných kategóriách.
V kontexte spoločnosti Slovnaft je dôležité venovať pozornosť dochádzkovému veku a zaradeniu do pracovných kategórií. Dochádzkový vek je vek, kedy zamestnanec začal pracovať v spoločnosti, a pracovná kategória určuje zaradenie zamestnanca do určitej skupiny podľa náročnosti a rizikovosti práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevkov do III. piliera
Zaradenie do 2. pracovnej kategórie v Slovnafte môže mať vplyv na rôzne aspekty zamestnania, ako sú platové podmienky, nároky na dovolenku a iné benefity. Je dôležité, aby zamestnanci boli informovaní o svojom zaradení do pracovnej kategórie a o právach a povinnostiach, ktoré z toho vyplývajú.
Pre zamestnancov zaradených do 3. a 4. pracovnej kategórie, ktoré sú považované za rizikové povolania, je zamestnávateľ dokonca povinný prispievať do DDS vo výške 2% z hrubej mzdy. Ide o rizikové povolania ako baník, hutník, pracovník s rádioaktívnym materiálom a podobne, toto zaradenie určuje okresný hygienik.
Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) je forma sporenia na dôchodok, ktorá umožňuje zamestnancom a zamestnávateľom prispievať do dôchodkového fondu. Účastník doplnkového dôchodkového sporenia (sporiteľ DDS) uzavrie zmluvu o DDS s doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou a platí príspevky. Sporiteľovi sa vytvorí individuálny účet, na ktorý môže prispievať aj zamestnávateľ za daňovo výhodných podmienok. Na všetko dozerá depozitár, nezávislá banka, ktorá má na tento účel osobitnú licenciu Národnej banky Slovenska. Depozitár schvaľuje každú transakciu, čí kontroluje činnosť doplnkovej dôchodkovej sporiteľne, aby sa s peniazmi sporiteľov nakladalo v ich záujme a v ich prospech. Z nasporených peňazí v dôchodkovom fonde má sporiteľ neskôr nárok na výplatu rôznych dávok, najmä doplnkového starobného dôchodku.
Od 1.1.2014 platí možnosť daňovej úľavy - zníženie daňového základu pre účastníka DDS do 180 € ročne, podmienkou je uzavretie zmluvy od 1.1.2014 alebo zrušenie starého dávkového plánu, pokiaľ bola zmluva uzavretá pred 1.1.2014.
V posledných rokoch došlo k niekoľkým zmenám v 3. pilieri, ktoré ovplyvňujú doplnkové dôchodkové sporenie. Medzi tieto zmeny patrí zníženie poplatkov za správu doplnkových dôchodkových fondov, daňové zvýhodnenie pre príspevky do celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu (PEPP) a zmeny v podmienkach vyplácania doplnkového starobného dôchodku.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový fond v Československu pred rokom 1989
Od roku 2019 platí nárok na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku aj po právoplatnom vzniku nároku na starobný (riadny/predčasný) dôchodok z I. piliera. Doteraz bolo podmienkou len dovŕšenie veku 62 rokov. Takisto je nárok na jednorazové vyrovnanie v prípade priznania plnej invalidity, čiže nad 70 %. Je možnosť cezhraničného prevodu majetku v dôchodkovom fonde v rámci EU a konsolidácia zmlúv - možnosť zlučovania viacerých zmlúv o doplnkovom dôchodkovom sporení do jednej zmluvy.
Od 1.1.2014 platí daňová úľava - účastník doplnkového dôchodkového sporenia (DDS) si môže znížiť daňový základ o 180 € ročne. Daňová úľava platí len pre sporiteľov, ktorí uzavreli zmluvu o DDS od 1.1.2014 a neskôr, ostatní sporitelia majú daňovú úľavu len po vykonaní zmeny - zrušení dávkového plánu. Postupné znižovanie poplatku za správu fondu do roku 2020 - Výplatný fond z 0,9% na 0,60% a Príspevkový fond z 1,8% na 1,20%. Poplatok za prestup do inej dôchodkovej spoločnosti do 1 roka je 5%. Nové zmluvy sú bez dávkových plánov. Podmienka nároku na doplnkový starobný dôchodok vek 62 rokov alebo starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. Zrušenie odstupného vo výške 80% hodnoty investície, čím sa ruší 20%-ný poplatok. Vzniká nová dávka predčasný výber, ktorý sa vzťahuje len na príspevky účastníka a môže sa vyplatiť 1-krát vždy za 10 rokoch, pričom príspevky zamestnávateľa „čakajú“ až do veku 62 rokov. Výsluhový dôchodok je nárokovateľný najskôr po 10 rokoch sporenia a po dosiahnutí veku 55 rokov. Dočasný výsluhový dôchodok - min. doba výplaty 5 rokov. Zamestnávateľ má povinnosť uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní aj s inou DDS v prípade, že mu zamestnanec predloží účastnícku zmluvu.
Okrem zaradenia do pracovnej kategórie a účasti na DDS, zamestnanci Slovnaftu majú nárok na rôzne pracovné podmienky a benefity. Medzi tieto benefity patria:
Je dôležité, aby zamestnanci boli informovaní o svojich právach a nárokoch a aby ich aktívne využívali.
Okrem pracovných podmienok a benefitov je dôležité venovať pozornosť aj sociálnym faktorom, ktoré ovplyvňujú pracovné prostredie. Medzi tieto faktory patria diskriminácia na pracovisku, obťažovanie a celková atmosféra na pracovisku.
Prečítajte si tiež: Nepoberanie dôchodku a vek
Výskum ISSP Pracovné orientácie Slovensko 2016 sa zaoberá aj otázkami diskriminácie a obťažovania na pracovisku. Je dôležité, aby zamestnávatelia vytvárali prostredie, v ktorom sa zamestnanci cítia bezpečne a rešpektovane a v ktorom nie sú vystavení diskriminácii alebo obťažovaniu.
V súčasnosti sú i na Slovensku rozličné názory na to, či občania dostávajú dobré informácie o svetových udalostiach, alebo či sú dôležité veci ľuďom zatajované. Je dôležité, aby zamestnanci mali prístup k relevantným informáciám a aby boli schopní kriticky hodnotiť informácie, ktoré dostávajú.