Príjem a Zamestnanie: Podmienky a Súvislosti

Článok sa zaoberá podmienkami a súvislosťami týkajúcimi sa príjmu a zamestnania, pričom sa zameriava na rôzne aspekty, ako sú súbežné pracovné pomery, podnikanie popri zamestnaní, práca počas dôchodku, odstupné a odchodné, ako aj vekové obmedzenia v pracovnom práve.

Súbežné pracovné pomery

Zamestnanec môže mať uzatvorených aj niekoľko pracovných pomerov súčasne, avšak musí pri tom splniť určité podmienky. Zákonník práce umožňuje zamestnancovi mať viacero pracovných pomerov, pričom každý z nich sa posudzuje samostatne. To znamená, že je legálne mať aj niekoľko pracovných pomerov naraz.

Podmienky pre súbežné pracovné pomery

Zákonník práce viaže možnosť uzatvorenia dvoch alebo viacerých pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa na druh vykonávanej práce. Pre ďalší pracovný pomer sa vyžaduje splnenie podmienky, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 Zákonníka práce).

Evidencia a prihlasovanie

Každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu musíte každý pracovný pomer prihlasovať do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa.

Vymeriavací základ

V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, vo vzťahu k maximálnej výške vymeriavacieho základu sa maximálna suma vymeriavacieho základu určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa vymeriavací základ sa posudzuje za každý pracovný pomer samostatne. Z tohto dôvodu by zamestnávateľ mal byť informovaný o tom, že zamestnanec má viac súbežných zamestnaní.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Súhlas zamestnávateľa

Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa (§ 83, ods. 1 Zákonníka práce).

Podnikanie popri zamestnaní

Častým prípadom je, že zamestnanec sa rozhodne popri zamestnaní vykonávať zárobkovú činnosť, napríklad podnikať ako živnostník.

Sociálne odvody

Zamestnancovi, ktorý popri zamestnaní vykonáva zárobkovú činnosť nevzniká hneď povinnosť platiť sociálne odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody sa posudzuje až na základe výšky príjmov zo živnosti a to k 1.7. (resp. k 1.10.) roka nasledujúceho po podaní daňového priznania za predošlý rok.

Zdravotné poistenie

Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnaný je zdravotne poistený u zamestnávateľa.

Daňové priznanie

V prípade súbehu živnosti a pracovného pomeru nemôže daňovník požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane svojho zamestnávateľa a má povinnosť podať vlastné daňové priznanie (typu B).

Prečítajte si tiež: Kontakty na Sociálnu poisťovňu Lučenec

Práca počas dôchodku

Starobný dôchodok

Popri poberaní starobného dôchodku môže zamestnanec pracovať bez akéhokoľvek obmedzenia (s výnimkou predčasného starobného dôchodku).

Predčasný starobný dôchodok

Práca popri predčasnom starobnom dôchodku je ale špecifická tým, že žiadateľ o penziu nesmie byť dôchodkovo poistený (čiže v deň, kedy sa zamestnanec rozhodne požiadať o predčasný starobný dôchodok musí mať ukončený pracovný pomer, prácu na živnosť alebo prácu na dohodu). Avšak po priznaní penzie sa môže zamestnať, no len na dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce, pričom jej príjem za kalendárny rok nesmie presiahnuť 2 400 eur (v roku 2024).

Odvodová úľava pre dôchodcov

Dôchodca si môže uplatniť odvodovú úľavu a to tak, že si určí jednu dohodu, z ktorej nebudete platiť poistné na dôchodkové poistenie, a to vôbec, ak príjem z dohody za kalendárny mesiac nepresahuje 200 eur alebo v zníženom rozsahu, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z danej dohody presiahne 200 eur (v roku 2024). Poistné na dôchodkové poistenie v takom prípade platí zamestnanec len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Ak má dôchodca uzatvorených viacero dohôd o pracovnej činnosti, poistné na dôchodkové poistenie zo všetkých ostatných dohôd platí už v plnom rozsahu.

Súbeh predčasného starobného dôchodku a zárobkovej činnosti

Ak poberáte predčasný starobný dôchodok a ste dohodár s odvodovou úľavou a váš ročný príjem nepresiahne 2400 eur, môžete pracovať a súčasne poberať dôchodok. Ak však prekročíte túto hranicu zárobku, zastaví sa vám výplata predčasného starobného dôchodku. Na to, aby sa vám ako poberateľovi predčasného starobného dôchodku s uplatnenou výnimkou dôchodok vyplácal, musíte súčasne splniť podmienku, že nie ste dôchodkovo poistený z inej zárobkovej činnosti. V opačnom prípade nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zanikne od najbližšieho výplatného termínu dôchodku po vzniku poistenia (napríklad vzniku pracovného pomeru).

Odstupné a odchodné

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu a predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Odstupné

Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Napríklad, ak zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru.

Odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Ukončenie pracovného pomeru zamestnávateľom po dosiahnutí veku 65 rokov

Od 1.1.2022 pribudne v ustanovení § 63 ods. 1 Zákonníka práce umožňujúcom zamestnávateľovi dať výpoveď zamestnancovi nové písmeno - „f) zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok“. Zároveň dochádza k zmene súvisiacich ustanovení Zákonníka práce, a to tých, ktoré sa týkajú ukončenia pracovného pomeru dohodou a odstupného.

Aktualizácia: V stredu, 15.12.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1.1.2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.

Podmienky pre výpoveď zamestnávateľom

Obe podmienky, a síce podmienka veku a podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok musia byť splnené súčasne.

Výpovedná doba

Ak Vám dá zamestnávateľ výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Vám bola výpoveď doručená, Vám začína plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak ste však pre zamestnávateľa odpracovali viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace, počas ktorých by ste u zamestnávateľa mali ešte zotrvať a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak by ste nezotrvali počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, ak ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

Odstupné pri ukončení pracovného pomeru dohodou

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.

Vekové obmedzenia v pracovnom práve

V určitých situáciách môže zamestnávateľ stanoviť vo vzťahu k uchádzačovi o zamestnanie požiadavku veku, napríklad, že musí dosahovať určitý vek alebo musí mať určitý minimálny počet rokov praxe.

Príklady rozdielneho zaobchádzania z dôvodu veku

Príklady takýchto rozdielov môžu byť: stanovenie minimálnej podmienky veku, odpracovaných rokov alebo rokov odbornej praxe pre prijatie do určitého zamestnania alebo užívania výhod spojených so zamestnaním, ďalej, stanovenie maximálnej vekovej hranice ako podmienky pre prijatie do zamestnania vo väzbe na požiadavku odborného vzdelávania, alebo určenie primeranej doby zamestnania pred odchodom do dôchodku.

Diskriminácia z dôvodu veku v systéme sociálneho zabezpečenia

Podľa slovenského zákona, v systéme sociálneho zabezpečenia v zamestnaní sa za diskrimináciu nepovažuje také rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, ktoré spočíva v ustanovení rôznych vekových hraníc na vznik nároku na starobný dôchodok a invalidný dôchodok, ako aj v ustanovení rôznych vekových hraníc pre zamestnancov alebo skupiny zamestnancov, a používanie rôznych spôsobov výpočtu týchto dôchodkov, ktoré sú založené na kritériu veku. Rovnako nie je diskrimináciou rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku alebo zdravotného postihnutia pri poskytovaní poisťovacích služieb, ak takéto rozdielne zaobchádzanie vyplýva z rozdielnej miery rizika overiteľnej štatistickými alebo obdobnými údajmi a podmienky poisťovacích služieb sú primerané tomuto riziku.

Osobitné pracovné podmienky pre mladých a starších pracovníkov

Zákonník práce dovoľuje stanovenie osobitných pracovných podmienok pre mladých ľudí (mladistvých pracovníkov vo veku 16 - 18 rokov), ako aj starších pracovníkov.

Vekové hranice vzťahujúce sa na odchod do dôchodku a zastávanie niektorých ústavných funkcií

Ústava Slovenskej republiky stanovuje vek 64 rokov ako najvyššiu vekovú hranicu pre vznik nároku na dôchodok. Nie je však povinnosť odchodu do dôchodku v tomto veku. Zákonník práce do roku 2021 nepovoľoval zamestnávateľom stanovovať povinné vekové hranice odchodu do penzie. Ak niekto chcel pracovať ďalej aj po dovŕšení dôchodkového veku, mohol poberať (štátny) dôchodok a zároveň pracovať. Od 1. januára 2022 však dosiahnutie veku 65 rokov môže byť zo strany zamestnávateľa dôvodom na výpoveď. Existujú určité povolania, kde zákon stanovuje vekové hranice odchodu do dôchodku, ide napríklad o univerzitných profesorov (70 rokov) alebo sudcov a sudkýň (65 rokov, na základe návrhu Súdnej rady), alebo prokurátorov (65 rokov, na základe návrhu generálneho prokurátora). Ústava tiež upravuje minimálne požiadavky na vek pre obsadenie niektorých ústavných funkcií.

tags: #dochodok #a #zaroven #zamestnanie #podmienky