Dodatok k Pracovnej Zmluve: Zmena Pracovného Času a Súvisiace Aspekty

Pracovná zmluva je základným dokumentom upravujúcim vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. V priebehu trvania pracovného pomeru však môže nastať potreba zmeny niektorých jej ustanovení, ako je napríklad pracovný čas. Tento článok sa venuje problematike zmeny pracovného času prostredníctvom dodatku k pracovnej zmluve, s dôrazom na relevantné ustanovenia Zákonníka práce a praktické aspekty.

Zmena Pracovnej Zmluvy a Dodatok

Podľa § 54 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Každá úprava pracovných podmienok by mala byť so súhlasom zamestnanca. Zmena taktiež musí byť zachytená v písomnej podobe. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi. Táto dohoda o zmene pracovnej zmluvy je právny dokument, ktorým zamestnávateľ a zamestnanec na základe vzájomného súhlasu upravujú podmienky existujúceho pracovného pomeru.

Pracovný Čas ako Náležitosť Pracovnej Zmluvy

Pracovný čas sa síce nepovažuje za podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy, ale ide o tzv. pravidelnú náležitosť pracovnej zmluvy. Podľa § 43 ods. 2 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.“ Zákonník práce nedefinuje, čo na účely uzatvorenia pracovnej zmluvy rozumieť pod slovným spojením „pracovný čas“, resp. či tam spadá aj spôsob rozvrhovania pracovného času. V pracovnej zmluve by mala byť dohodnutá ako povinná náležitosť dĺžka (rozsah) pracovného času.

Základom dojednania pracovnoprávnych podmienok je aj to, aby zamestnanec vedel, aký pracovný čas má/môže odpracovať (jeho rozsah) vo väzbe na ustanovený pracovný čas u zamestnávateľa. Možnosti rozvrhovania pracovného čas, ktoré patria k pracovným podmienkam zamestnanca, by mali byť komunikované pred nástupom zamestnanca do práce v rámci predzmluvných vzťahov podľa § 41 Zákonníka práce. Zamestnanec by však mal byť informovaný o tom, aké režimy organizácie práce sa u zamestnávateľa uplatňujú a ako je počas kalendárneho roka rozvrhovaná práca.

Rozvrhovanie Pracovného Času

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas na jednotlivé týždne aj nerovnomerne.

Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie

Rovnomerné Rozvrhnutie Pracovného Času

O rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozhoduje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne, t. j. rozhodne o rovnomernom rozvrhnutí pracovného času sám a oboznámi s rozvrhnutím svojich zamestnancov (napr. formou pracovného poriadku). Týždenný pracovný čas sa v zásade rozvrhuje na 5 pracovných dní v týždni a dva dni nepretržitého odpočinku v týždni.

Nerovnomerné Rozvrhnutie Pracovného Času

Rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne možno dvoma spôsobmi:

• na dlhšie obdobie, najviac však na obdobie 12 mesiacov (§ 87 ods. 2 Zákonníka práce); na obdobie dlhšie ako štyri mesiace môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len vtedy, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce.
• zamestnávateľ, u ktorého pôsobia zástupcovia zamestnancov a ktorý sa s nimi nedohodol, nemôže nerovnomerne rozvrhnúť pracovný čas až na 12 mesiacov; môže postupovať podľa § 87 ods. 1 Zákonníka práce.

Pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase pripadá na jednotlivé kalendárne týždne rôzny počet pracovných hodín. Zamestnávateľ je však povinný rozvrhnúť ustanovený týždenný pracovný čas na jednotlivé týždne a mesiace tak, aby bol v dohodnutom období, t. j. v období 4 mesiacov, príp. 12 mesiacov („vyrovnávacie obdobie“), v priemere dodržaný ustanovený týždenný pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve.

Pružný Pracovný Čas

Pracovný čas možno rozvrhnúť aj formou pružného pracovného času. V súlade s § 88 ods. 1 Zákonníka práce je pružný pracovný čas spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže zaviesť pružný pracovný čas aj samostatne na základe vlastného rozhodnutia. Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatnení pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín. Začiatok a prípadne aj koniec pracovnej zmeny si v prípade pružného pracovného času určuje sám zamestnanec, musí však dodržať ustanovený týždenný pracovný čas.

Konto Pracovného Času

Jedným zo spôsobov nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, je konto pracovného času. V súlade s § 87a Zákonníka práce dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná a nemožno ju nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. Zamestnávateľ rozvrhne pracovný čas podľa potreby, ale po celý čas je zamestnancovi vyplácaná mzda, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca. Cieľ je vyrovnanie konta a jeho účtu, t. j. plusové a mínusové hodiny = 0. Priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov.

Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve

Práca na Zmeny

Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny. Práca na zmeny je taký spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase.

Skrátený Pracovný Čas

V súlade s § 49 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

Postup pri Zmene Pracovného Času

1. Návrh zmeny: Zamestnávateľ predloží zamestnancovi návrh dodatku k pracovnej zmluve, ktorý obsahuje zmenu pracovného času.
2. Súhlas zamestnanca: Zamestnanec musí s navrhovanou zmenou súhlasiť. Ak zamestnanec so zmenou nesúhlasí, zamestnávateľ nemôže zmenu jednostranne presadiť.
3. Písomná forma: Dodatok k pracovnej zmluve musí byť vyhotovený v písomnej forme.
4. Podpisy: Dodatok k pracovnej zmluve musí byť podpísaný oboma stranami, zamestnávateľom a zamestnancom.
5. Doručenie: Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi jedno vyhotovenie dodatku k pracovnej zmluve.

Dôsledky Nesúhlasu so Zmenou Pracovného Času

Ak zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovného času, zamestnávateľ má niekoľko možností:

• Výpoveď: Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ak sa zmenili úlohy zamestnávateľa, technické vybavenie alebo ak sa zaviedli nové technológie a zamestnanec nespĺňa požiadavky na výkon práce. V takom prípade má zamestnanec nárok na výpovednú dobu a odstupné podľa § 76 ods.
• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na skončení pracovného pomeru. V dohode o skončení pracovného pomeru môže byť uvedený dôvod nadbytočnosti, s nárokom na odstupné podľa § 76 ods.
• Ponechanie pracovného pomeru bez zmeny: Zamestnávateľ môže ponechať pracovný pomer bez zmeny, ak sa so zamestnancom nedohodne na zmene pracovného času.

Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu

tags: #dodatok #k #pracovnej #zmluve #vzor #zmena