
Článok sa zaoberá problematikou dodatkov k pracovnej zmluve, konkrétne so zameraním na zvýšenie hrubej mzdy. Analyzuje aspekty Zákonníka práce, ktoré sa týkajú odmeňovania zamestnancov a možnosti zmeny mzdových podmienok. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.
Odmeňovanie zamestnancov je komplexná téma, ktorá si vyžaduje objektívny, spravodlivý, primeraný a motivujúci prístup. Zákonník práce (ZP) stanovuje len minimálne mzdové nároky, ktoré musí zamestnávateľ zamestnancovi za vykonanú prácu poskytnúť. ZP poskytuje rovnoprávne postavenie zmluvných strán a neobmedzuje zmluvnú voľnosť pri dojednávaní mzdových podmienok.
Podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy je dohodnutie mzdových podmienok. Ak u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, systém odmeňovania sa dohodne pri kolektívnom vyjednávaní a je súčasťou kolektívnej zmluvy. Ostatní zamestnávatelia môžu systém odmeňovania zapracovať do pracovného poriadku, ktorý vydávajú po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov.
Pri tvorbe systému odmeňovania je dôležité dohodnúť vhodnú štruktúru mzdy, ktorá môže ovplyvniť termín a kvalitu vykonanej práce. Správny výber mzdových foriem umožňuje stanoviť konkrétnu výšku mzdy zamestnanca vo väzbe na množstvo, náročnosť a kvalitu vykonanej práce. Zamestnávateľ by mal zodpovedne posúdiť predmet svojej podnikateľskej činnosti, spôsob organizácie práce, schopnosť zabezpečiť podmienky pre bezpečnú prácu zamestnancov, úroveň technického vybavenia a až potom zvažovať, ktoré mzdové formy bude uplatňovať. Správny výber mzdových foriem môže byť hlavným nástrojom na dosiahnutie požadovaných ekonomických výsledkov.
Vo väčšine podnikateľských subjektov sa uplatňujú tarifné mzdové systémy založené na princípe väzieb na jednotlivé tarifné stupne náročnosti pracovných miest a v nich určené výšky tarifnej mzdy. Každému pracovnému miestu sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti práce zamestnanca vymedzené charakteristiky zodpovedajúce príslušnému stupňu náročnosti práce. Tarifná mzda predstavuje základnú zložku mzdy, popri ktorej sa poskytujú doplnkové zložky mzdy.
Prečítajte si tiež: Všetko o dodatkoch k nájomnej zmluve a príspevkoch na bývanie
V podnikateľských subjektoch, ktoré zabezpečujú služby, sa často uplatňuje odmeňovanie bez väzby na základnú tarifnú mzdu, napríklad, keď je výška mzdy dohodnutá v závislosti od dosiahnutých tržieb, vykázaného obratu, dodržania termínu pri projekčných alebo stavebných prácach atď.
Zmenu obsahu pracovnej zmluvy možno zmeniť dodatkom k pracovnej zmluve, a to len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne a jedno vyhotovenie zmeny pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi. Aby bol dodatok k pracovnej zmluve platný, musí byť podpísaný zamestnancom i zamestnávateľom, a musí v ňom byť uvedený dátum zmeny dojednaných mzdových podmienok v prospech zamestnanca.
Príklad: Ak zamestnanec vyjedná so zamestnávateľom vyššiu základnú zložku mzdy, mal by žiadať vystaviť dodatok k pracovnej zmluve.
Hrubá mzda (brutto mzda) je mzda pred zdanením daňou z príjmov a odpočítaním povinných odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Táto mzda je uvedená v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Výpočet hrubej mzdy predstavuje výpočet a následnú kumuláciu všetkých mzdových položiek: mesačnej mzdy zodpovedajúcej odpracovanej dobe, náhrad mzdy, mzdových zvýhodnení za prácu nadčas, vo sviatok, v noci.
Prečítajte si tiež: Vzor dodatku k nájomnej zmluve
Príklad 1: Zamestnanec pracuje v súkromnej firme, v obchode, ako predavač 7,5 hod./denne, v pondelok až piatok. V pracovnej zmluve má dohodnutú minimálnu mzdu a mesačnú odmenu vo výške 7,5 % z mesačných tržieb, ale pod podmienkou, že budú vyššie ako 50 tis. Sk/mesiac. Často sa stáva, že tržby sú nižšie, takže mu zamestnávateľ vypláca iba minimálnu mzdu. Ak pracuje v sobotu, zaplatí mu iba minimálnu mzdu za odpracované hodiny a iba 25 % príplatok za nadčas, bez príplatku za sobotu. V tomto prípade má zamestnanec možnosť dohodnúť sa so zamestnávateľom na zmene pracovnej zmluvy a v rámci individuálneho vyjednávania zmeniť časť pracovnej zmluvy, ktorá obsahuje podmienku, pri ktorej mu zamestnávateľ vypláca mesačnú odmenu, prípadne dohodnúť vyššiu základnú zložku mzdy. Ak jeho vyjednávanie so zamestnávateľom bude úspešné, mal by žiadať vystaviť dodatok k pracovnej zmluve. Ak pracuje v sobotu a tieto odpracované hodiny sú odpracované nad rámec mesačného fondu pracovnej doby, je to práca nadčas, za ktorú zamestnávateľ správne vypláca mzdu a mzdové zvýhodnenie.
Príklad 2: Zamestnanec mal od 1. 2. 2015 zvýšenú mesačnú mzdu z 830 € na 850 €. Nezohľadnenie zvýšenia mzdy pri zúčtovaní sa môže opraviť dodatočným prepočtom vyúčtovanej mzdy zamestnanca a doplatením rozdielu čistej mzdy zamestnancovi. V dôsledku prepočtu vyúčtovanej mzdy vznikne aj povinnosť zaúčtovania správnych údajov na mzdovom liste zamestnanca, podania opravného mesačného výkazu poistného a príspevkov na sociálne poistenie, opravného výkazu preddavkov na zdravotné poistenie a opravného prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň.
Chybu spočívajúcu v nesprávne vypočítanom a použitom priemernom zárobku na pracovnoprávne účely, nesprávne uplatnenou výškou nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nesprávne poskytnutou sumou daňového bonusu, nesprávne použitou sadzbou poistného na zdravotné a sociálne poistenie a pod. je možné opraviť iba novým výpočtom čistej mzdy a zohľadnením opravy vo všetkých dokladoch a výkazoch súvisiacich s evidenciou miezd, poistného a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti, t. j. v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, resp. chybu spočívajúcu v nesprávne určenej základnej mzde, prémii, odmene, náhrade mzdy alebo inej zložky mzdy a pod. alebo po dohode so zamestnancom zúčtovaním vzniknutého rozdielu v najbližšom termíne pre zúčtovanie miezd, pričom zúčtovaný rozdiel bude súčasťou hrubej mzdy, t. j. vymeriavacieho základu pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie a súčasťou zdaniteľného príjmu pre výpočet preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti v čase zúčtovania, resp.
Zamestnávateľ a zamestnanec môžu uzatvoriť dohodu o zvýšení kvalifikácie podľa § 155 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Touto dohodou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi získanie kvalifikácie a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, ak skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Prečítajte si tiež: Všetko o príspevku na mobilitu