Nezdaniteľné minimum pre invalidných dôchodcov: komplexný sprievodca

Mnoho invalidných dôchodcov na Slovensku je napriek svojmu zdravotnému postihnutiu nútených pracovať, aby si zabezpečili dostatočný príjem. Priemerný invalidný dôchodok, ktorý dosahuje približne 246 eur, totiž väčšine ľudí nepostačuje na pokrytie základných životných nákladov. Preto aktívne hľadajú možnosti, ako si privyrobiť. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nezdaniteľnom minime pre invalidných dôchodcov, ich daňových povinnostiach a možnostiach optimalizácie daňového zaťaženia.

Daňové priznanie a invalidný dôchodca

Na rozdiel od starobných alebo predčasných dôchodcov majú invalidní dôchodcovia nárok na plnú sumu nezdaniteľného minima. To znamená, že si môžu znížiť svoj základ dane a tým aj celkovú daňovú povinnosť.

Typy daňových priznaní

Invalidní dôchodcovia, ktorí majú príjem len zo zamestnania, podávajú daňové priznanie typu A. Ak však mali príjem aj zo živnosti alebo prenájmu, musia podať daňové priznanie typu B.

Ročné zúčtovanie dane

Zamestnanci, ktorí majú len príjem zo zamestnania, môžu namiesto podávania daňového priznania požiadať svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie daní. Túto žiadosť však musia stihnúť podať najneskôr do 15. februára. Ak bol niekto vlani zamestnaný, no v súčasnosti už nepracuje, môže sa obrátiť na svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý mu spraví zúčtovanie daní.

Vrátenie preplatku na dani

Každý človek má nárok na plnú sumu nezdaniteľného minima, a to aj vtedy, ak nepracoval celý rok. Ľuďom, ktorí neboli zamestnaní celý rok, môže vďaka tomu vzniknúť preplatok na dani. Zamestnávateľ totiž môže zamestnancom každý mesiac z príjmu odpočítať len jednu dvanástinu z celoročného nezdaniteľného minima. A ak človek pracuje len niekoľko mesiacov, zamestnávateľ mu neuplatní celú nezdaniteľnú sumu. Kto chce, aby mu daňový úrad vrátil preplatok, musí o to požiadať. Táto žiadosť je priamo súčasťou daňového priznania a je ju potrebné aj podpísať.

Prečítajte si tiež: Dohodári a dôchodok: Podmienky

Nezdaniteľné časti základu dane v rokoch 2025 a 2026

Nezdaniteľná časť základu dane je definovaná v § 11 Zákona o dani z príjmov a predstavuje daňové zvýhodnenie, ktoré umožňuje znížiť základ dane o určitú sumu, čím sa znižuje výsledná daňová povinnosť.

Typy nezdaniteľných častí

V zdaňovacom období 2025 a 2026 si daňovník môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:

• Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
• Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/manžela
• Nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Príjmy, ktorých sa týka nezdaniteľná časť základu dane

Tieto odpočítateľné položky je oprávnený uplatniť daňovník, ktorý je fyzická osoba a má aktívne príjmy. Aktívne príjmy sú príjem zo zamestnania podľa § 5 zákona o dani z príjmov, príjem z podnikania, napríklad príjmy zo živnosti, poľnohospodárskej výroby, podľa § 6 zákona o dani z príjmov, príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu. Pri takzvaných pasívnych príjmoch, napríklad príjem z prenájmu nehnuteľnosti, nie je možné upraviť si základ dane o nezdaniteľnú časť.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je odvodená zo sumy životného minima. Od roku 2020 sa ročná nezdaniteľná časť počíta ako 21-násobok platného mesačného životného minima.

Výška nezdaniteľnej časti v rokoch 2025 a 2026

Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026 vo výške 5 966,73 € ročne.

Prečítajte si tiež: Dôchodca a práca na dohodu: Daňové povinnosti

Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2025

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane sa v roku 2025 uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý nepresahuje 92,8-násobok životného minima, teda sumu 25 426,27 €. Pri vyšších príjmoch dochádza k postupnému kráteniu nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Ak základ dane presiahne 25 426,27 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta vzorcom: 12 110,36 € - (základ dane ÷ 4), pričom suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Ak základ dane dosiahne 48 441,43 € alebo viac, nezdaniteľná časť sa znižuje na nulu.

Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2026

Plná výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa uplatňuje pri základe dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov), ktorý je rovný alebo nižší ako 91,8-násobok životného minima, teda 26 083,13 €. Pri osobách s vyšším príjmom sa nezdaniteľná časť základu dane postupne kráti podľa nasledovného vzorca: Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 26 083,13 €, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 14 661,11 € - (základ dane ÷ 3), kde suma 14 661,11 € zodpovedá 51,6-násobku životného minima. Ak daňovník dosiahne základ dane 43 983,32 € a viac (t. j. 154,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Kto si nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v roku 2026?

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá:

• starobný dôchodok,
• predčasný starobný dôchodok,
• starobné dôchodkové sporenie,
• vyrovnávací príplatok,
• dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR,
• výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia

a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.

Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody pre dohodárov

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku v roku 2025 a 2026

Nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/-ku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, ak manžel/-ka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledovných podmienok:

• stará sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života,
• v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie,
• bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• považuje sa za občana so zdravotným postihnutím, prípadne za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/-ku

Do výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/-ku vstupuje aj jeho/jej vlastný príjem. Ak manžel/-ka dosiahne vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa znižuje o túto sumu. V prípade, že jeho/jej vlastný príjem presiahne stanovenú hranicu, nárok na nezdaniteľnú časť zaniká.

Čo sa započítava do vlastného príjmu manžela/-ky?

Do vlastného príjmu manžela/-ky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov).

Čo sa nezapočítava do príjmov manžela/-ky?

Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava:

• zamestnanecká prémia,
• daňový bonus na dieťa,
• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).

Nezdaniteľnú časť na manželku si daňovník uplatní v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní.

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2025

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, teda 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku/manžela postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 260,61 €.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje 19,2-násobok životného minima, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 260,61 € a vlastným príjmom manželky/manžela.
• Ak vlastný príjem manžela/-ky presahuje 5 260,61 €, nezdaniteľná časť je nulová.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť na manželku/manžela sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa určí ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.
• Ak manžel/-ka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a súčtom jednej štvrtiny základu dane daňovníka a vlastného príjmu manželky/manžela. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2026

Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/manželku postupujeme nasledovne:

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 455,30 €.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje sumu 5 455,30 € (19,2-násobku životného minima), nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 455,30 € a vlastným príjmom manžela/manželky.
• Ak vlastný príjem manžela/manželky presiahne sumu 5 455,30 €, nezdaniteľná časť základu dane je nula.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne:

• Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku sa rovná nule.
• Ak manžel/manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane zníženej o vlastný príjem manžela/manželky. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Podmienky na uplatnenie

Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky:

• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,
• súčasne nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán,
• preukázať zaplatenie príspevku dokladom, ktorý vystaví doplnková dôchodková sporiteľňa.

Preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je podľa § 11 ods.

Životné poistenie ako kompenzácia nízkeho invalidného dôchodku

Štátny invalidný dôchodok je často nízky, najmä ak si živnostník platí len minimálne odvody. Komerčné poistenie invalidity by malo v optimálnom prípade pokryť aspoň 60 až 70 percent výdavkov klienta. Preto je potrebné, aby poistná suma bola dostatočne vysoká na dorovnanie rozdielu medzi výdavkami a príjmom od štátu. Napríklad živnostník s výdavkami 1 000 eur a minimálnymi odvodmi do Sociálnej poisťovne by potreboval jednorazovú výplatu z tohto pripoistenia na úrovni 90 až 100-tisíc eur.

Dôležité aspekty pri nastavovaní poistky

Pri nastavení poistky živnostníka je rozhodujúce, v akej výške platí odvody a koľko rokov dôchodkového poistenia má už za sebou. Je to rozhodujúce pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Pokiaľ sa jedná o živnostníka platiaceho odvody v dostatočnej výške a môže očakávať primeraný invalidný dôchodok, v tom prípade je nastavenie iné ako u živnostníka, ktorý si odvody neplatí alebo iba v minimálnej výške. Vtedy je potreba krytia komerčným poistením v rámci životného poistenia vyššia. Zároveň závisí aj od druhu vykonávanej živnosti, nakoľko pri určitých typoch povolania sa môže ešte klient vrátiť do pracovného procesu a pri niektorých to už bohužiaľ nebude možné a vtedy je potreba zabezpečenia vyššia.

Invalidita ako pripoistenie

Invalidita sa v rámci životnej poistky uzatvára ako pripoistenie, z ktorého by mal človek dostať peniaze už v prípade, že sa jeho schopnosť pracovať zníži o 40 percent. Väčšina prípadov invalidity sa totiž na Slovensku pohybuje v rozmedzí od 40 do 70 percent. Zároveň by mala poistka kryť aj invaliditu z choroby, pretože aj väčšinu priznaných invalidných dôchodkov tvoria také, ktoré spôsobila choroba. Okrem toho si musí živnostník správne nastaviť výšku poistnej sumy. Prostriedky z poistného plnenia by mali stačiť na zaplatenie bývania, liekov či splátky úverov.

Forma výplaty poistného plnenia

Pre väčšinu prípadov je lepšie, aby klient dostal jednorazovo vyplatenú sumu ako pravidelnú rentu. Nevýhodou renty je totiž to, že ak by sa klientov stav po nejakom čase zlepšil a už by nebol invalidným, poisťovňa by mu ju prestala vyplácať. Ak je v zmluve možnosť indexácie poistnej sumy, odporúčame ju využiť, pretože zvyšuje poistnú sumu bez nutnosti opätovného posudzovania zdravotného stavu a pomáha dorovnávať infláciu.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávatelia môžu zamestnávať občanov, poberateľov rôznych druhov dôchodkov viacerými formami v zmysle Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve s poberateľom dôchodku dohodnúť prácu na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú predmetom 9. časti Zákonníka práce.

Dohoda o vykonaní práce

Predpokladaný rozsah práce alebo pracovnej úlohy, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 550 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Dohoda o pracovnej činnosti

Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody nemajú nárok napr. na voľno pri prekážkach v práci, nevzniká im nárok na dovolenku, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a pod. Ak má zamestnávateľ uzatvorenú niektorú z dohôd podľa § 223 a nasl. Zákonníka práce, nejde o bežný pracovný pomer, a z vyplatených odmien na základe dohody nemôže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond.

Zdaňovanie príjmov dôchodcov z pracovnoprávnych vzťahov

Príjmy dôchodcov z pracovnoprávnych vzťahov sú zdaňované v zásade rovnako ako u iných zamestnancov. Príjem zo závislej činnosti je zdaňovaný platiteľom príjmu (zamestnávateľom) zrážkou alebo preddavkovo.

Daňový bonus

Ak mal daňovník - pracujúci dôchodca v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy (príjmy zo závislej činnosti) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.

Nezdaniteľná časť základu dane

Podľa § 11 zákona o dani z príjmov sa základ dane znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane nemá fyzická osoba, ktorá bola k 1. 1. príslušného roka poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti pri ročnom zúčtovaní

Poberatelia dôchodkov počas celého zdaňovacieho obdobia nemajú nárok na nezdaniteľnú sumu na daňovníka, pretože táto suma sa vypočítava v závislosti na prijatom úhrne dôchodku za celý rok a ten je známy až po skončení roka. Preto si bude nezdaniteľnú sumu môcť dôchodca uplatniť až pri ročnom zúčtovaní.

Ďalšie nezdaniteľné časti

Rovnako si môže daňovník - pracujúci dôchodca uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky zaplatené daňovníkom na účelové sporenie a poistné zaplatené daňovníkom na životné poistenie za rovnakých podmienok ako ostatní daňovníci. Je možné ich odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, a to v úhrne najviac do výšky 398,33 €.

Povinnosti zamestnanca - dôchodcu

Zamestnanec - dôchodca, ktorý je poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa každomesačne vypláca, neplatí odvody na invalidné poistenie, pretože nárok na invalidný dôchodok už nevznikne z dôvodu, že už je poberateľom dôchodku. A tiež neplatí odvody na poistenie v nezamestnanosti podľa § 19 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže poberateľ sa už nestane nezamestnaným.

Praktické otázky a odpovede

Otázka č. 1

Dohodár dosiahol za rok 2024 úhrn zdaniteľných príjmov 2 620,50 eur. Má povinnosť podať daňové priznanie, resp. požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane? Odpoveď: Dohodár s príjmom nižším alebo rovným ako 2 823,24 eur, nemá povinnosť požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane, ani povinnosť podať daňové priznanie.

Otázka č. 2

Zamestnanec mal počas roku 2024 okrem príjmu z hlavného pracovného pomeru aj príjem z dohody u iného zamestnávateľa. Ako sa postupuje pri ročnom zúčtovaní dane? Odpoveď: Informácie o postupe pri ročnom zúčtovaní dane v tomto prípade je potrebné získať u daňového poradcu alebo priamo na daňovom úrade.

Otázka č. 3

Dohodár je poberateľom invalidného dôchodku. Ako sa postupuje pri ročnom zúčtovaní dane? Odpoveď: V ročnom zúčtovaní dane sa u zamestnanca neprihliada na vyplatený invalidný dôchodok. Preto sa ani výška invalidného dôchodku nedokladuje. Pri uplatnení NČZD na daňovníka sa prihliada na starobný, predčasný starobný, výsluhový a porovnateľný dôchodok zo zahraničia alebo vyrovnávací príplatok, ak ho zamestnanec poberal alebo mu bol spätne priznaný k 1. 1.

Otázka č. 4

Dohodár bol zamestnaný len časť roka. Má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za celý rok? Odpoveď: Áno, má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka za celý rok.

Otázka č. 5

Daňovníkovi bol priznaný starobný dôchodok od 2.1.2024. Naďalej dosahuje príjem z podnikania. Má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka? Odpoveď: Áno, daňovník má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka.

Otázka č. 6

Daňovník poberá celý rok 2024 výsluhový dôchodok vo výške 850 eur, t. j. ročný dôchodok bude vo výške 10 200 eur. V roku 2024 dosahuje aj príjem zo závislej činnosti. Má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka? Odpoveď: Nie, daňovník nemá nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, pretože jeho ročný výsluhový dôchodok presahuje sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024.

#

tags: #dohodar #invalidný #dôchodca #nezdaniteľné #minimum