Zamietnutie vkladu do katastra nehnuteľností v prípade dohody o vyporiadaní: Analýza a interpretácia

Úvod

Vkladové konanie v katastri nehnuteľností predstavuje administratívny proces, ktorého cieľom je zápis práv k nehnuteľnostiam do katastra. V priebehu tohto konania môže nastať situácia, kedy jeden z účastníkov zmluvného vzťahu zomrie. Táto situácia, hoci na prvý pohľad vyriešená, môže priniesť komplikácie, najmä ak predmetom konania je zmluva obsahujúca viacero právnych úkonov, z ktorých jeden v dôsledku smrti už nie je možné naplniť. Cieľom tohto článku je analyzovať situácie, kedy v priebehu vkladového konania príde k smrti jedného z účastníkov daného úkonu a poukázať na možné riešenia.

Právne aspekty nadobúdania vlastníckeho práva

Ku vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť, ktorá je v právnej norme predpokladaná. Jednou z právnych skutočností nezávislou od vôle človeka je smrť. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva na základe zmluvy sa rozlišujú dve fázy:

1. Uzatvorenie scudzovacej zmluvy: Medzi prevodcom a nadobúdateľom vzniká záväzkovoprávny vzťah, ktorého obsahom je záväzok previesť vlastnícke právo. Uzatvorená zmluva predstavuje právny titul (titulus) vzniku vlastníckeho práva.
2. Ďalšia právna skutočnosť: V prípade hnuteľnej veci je to zásadne jej prevzatie.

V právnej praxi je ustálené, že aj v prípade smrti niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu, z platnej zmluvy vznikajú obligačnoprávne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným a viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecnoprávnych účinkov ktorej treba ešte kladného rozhodnutia orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte pred vznikom vecnoprávnych účinkov účinnej zmluvy. Práva a povinnosti majetkovej povahy prechádzajú z účastníkov na ich právnych nástupcov; rovnako prechádzajú na právnych nástupcov účastníkov zmluvy práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu založeného zhodnými prejavmi vôle, smerujúcimi k zmluve.

Problémové situácie v aplikačnej praxi

Napriek existencii obligačných účinkov môže byť snaha zavŕšiť scudzovací úkon zmarená. Vychádzame zo skutkových okolností, že prevodca uzatvoril s nadobúdateľom „vkladu spôsobilú“ scudzovaciu zmluvu, ktorej predmetom je darovacia zmluva spolu so zmluvou o zriadení vecného bremena medzi prevodcom ako oprávneným z vecného bremena a nadobúdateľom, ako povinným z vecného bremena.

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia bola jednak skutočnosť, že malo prísť k prerušeniu konania v dôsledku smrti prevodcu. Keďže prevodca a zároveň oprávnený z vecného bremena zomrel, nie je zmluva, ktorá je predmetom vkladového konania s poukazom na § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len: „Katastrálny zákon“) v spojení s § 30 ods.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Kým prvá otázka je v zásade riešiteľná a aj odborná literatúra potvrdzuje, že nezakladala dôvod na zrušenie rozhodnutia o povolení vkladu,[3] a napriek zrušeniu rozhodnutia o povolení vkladu môže byť zavŕšená rozhodnutím o povolení vkladu s dedičmi prevodcu. Druhá otázka, vzhľadom na vyslovený právny názor by mala za následok, že vklad vlastníckeho práva k zmluve, ktorá obsahuje dva právne úkony, pričom jeden z nich (z dôvodu smrti prevodcu) už nie je možné ani realizovať (oprávnenie z vecného bremena zaniklo smrťou), bude potrebné zamietnuť.

Aplikácia katastrálneho zákona

Kľúčovým ustanovením pre rozhodovanie o návrhu na vklad je § 31 katastrálneho zákona v spojení s § 30 ods. Splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor skúma v konaní o návrhu na vklad. Konanie o návrhu na vklad je rozhodovací procesný postup, v ktorom okresný úrad, katastrálny odbor ako správny orgán posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Splnenie podmienok na vklad práva do katastra nehnuteľností okresný úrad, katastrálny odbor skúma ku dňu rozhodovania o návrhu na vklad (t. j. ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad). To znamená, že okresný úrad, katastrálny odbor pri rozhodovaní o návrhu na vklad vychádza zo skutkového a právneho stavu ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad. Aj v odbornej literatúre sa uvádza, že „orgán katastra preskúmava v rámci vkladového konania zmluvu doloženú k návrhu na vklad vždy ku dňu svojho rozhodovania bez ohľadu na to, kedy majú nastať účinky povolenia vkladu podľa § 28 ods. 3 až 5 Katastrálneho zákona. Pri postupe podľa § 31 ods.

Podľa § 31 ods. forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, „Predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti, týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Z vyššie citovaného § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona vyplýva, že pokiaľ okresný úrad, katastrálny odbor v rámci konania o návrhu na vklad zistí, že nie sú splnené podmienky na vklad, musí vydať rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Ďalej z § 31 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona vyplýva, že okresný úrad, katastrálny odbor nemôže v časti vklad povoliť a v časti návrh na vklad zamietnuť, t. j. Tento záver vyplýva z jazykovej interpretácie § 31 ods. 3 v spojení s § 30 ods. Pri formulovaní právneho názoru pritom vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.

Kritika formalistického výkladu

Naznačili sme mimoriadnu formalistickosť predstavenej interpretácie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, rovnako ju považujeme za takú, ktorá povyšuje procesné zákonné ustanovenia nad hmotnoprávne, taktiež za takú, ktorá neguje rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, preferujúcu viazanosť dedičov záväzkovo právnymi účinkami samotnej zmluvy. Popri jazykovom výklade však právna teória rozlišuje aj iné metódy výkladu, a to historický, teleologický, logický, systematický. Pokiaľ by sme použili komparatívnu historickú metódu interpretácie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, je potrebné porovnať platné znenie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, a znenia pred nadobudnutím účinnosti novely vykonanej zákonom č. 304/2009 Z. z., t. j. do 01. 09. Dikcia Katastrálneho zákona v znení do 01. 09. 2009 bola taká, že: „Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Dôvodom zmeny v rozsahu súčasného znenia § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona možno abstrahovať z dôvodovej správy, kde sa uvádza, že sa stávali prípady, keď „správa katastra napr. povolila vklad k darovacej zmluve, ale k vecnému bremenu, ktorému zodpovedalo právo darcu užívať darovanú nehnuteľnosť až do smrti, vklad zamietla. Darca tak nemá ani dom, ani právo ho užívať. Nepochybne možno potvrdiť úmysel zákonodarcu, ktorým bola ochrana darcu, t. j. nové znenie § 31 ods.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu

V dôsledku toho, že nastolenú situáciu zákon exaktne nerieši, musí orgán aplikujúci právo pristúpiť k takej interpretácií právnej normy, ktorá bude primárne zodpovedať jej účelu, pričom nemožno opomenúť, že Katastrálny zákon, najmä v časti konania o povolení vkladu je len normou procesnou, ktorá nemôže byť povýšená nad hmotné právo. Potrebné je preto pristúpiť k interpretácií § 31 ods. Pri kolízií formalistického výkladu § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona a účelu samotného ustanovenia je potrebné predovšetkým zachovať v čo najširšom možnom rozsahu hodnotu, na ktorej príslušný účel spočíva a ktorého je výrazom. Uvedené potvrdzujú aj slová prof.

Potrebu priorizácie výkladu prostredníctvom účelu právnej normy opakovane zdôrazňuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď konštatoval, že: „Nemôže platiť absolútna viazanosť doslovným znením zákona, ale orgán aplikácie práva môže a musí sa od neho odchýliť pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Všeobecný súd pri svojom rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m. m. III. ÚS 72/2010). V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods.

Podľa nášho názoru ani § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona nepotvrdzuje, že okresný úrad, katastrálny odbor je povinný zamietnuť návrh na vklad v prípade zmiešanej zmluvy za situácie, že darca zomrel predtým, ako právoplatne rozhodne o povolení vkladu. Ustanovenia § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona a 31 ods.

V danom prípade je nesporné, že právny úkon - zmluva o zriadení vecného bremena in personam zanikla s poukazom na § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, resp. Smrť nespôsobuje bez ďalšieho zánik záväzku - pre celú oblasť súkromného práva v zásade platí, že smrťou veriteľa alebo dlžníka nezanikajú existujúce obligácie. Ich právny režim sa totiž spravuje univerzálnou sukcesiou; v prípade fyzických osôb ide o dedenie, t. j. do právneho vzťahu vstupujú namiesto poručiteľa jeho dedičia. Jedinou výnimkou sú tzv.

Pokiaľ preto zanikli obligačnoprávne účinky, ktoré sa v tomto prípade viažu výslovne na osobu prevodcu v prospech ktorej malo byť zriadené vecné bremeno, a tieto zanikli v priebehu vkladového konania, nemožno vôbec pojednávať o účinkoch vecnoprávnych. Neobstojí tu ani argument o úmysle formulácie § 31 ods. Relevantným je tiež, že v prípade Darovacej zmluvy a Zmluvy o zriadení vecného bremena nejde o právne úkony vzájomne podmienené. Vzájomne podmienenými plneniami sú všetky plnenia, na vzájomnej podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť a vzájomná viazanosť priamo vyplýva zo zákona. Judikatúrou už bola ustálená otázka, že viazanosť účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práva a povinností z občianskoprávneho vzťahu.

Prečítajte si tiež: Podmienky práce na dohodu pri predčasnom dôchodku

Z vyššie uvedeného vyplýva ako správny záver, že v prípade smrti prevodcu, ktorý bol zároveň oprávneným zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorému zodpovedalo právo in personam, dochádza k zániku záväzkovo-právneho vzťahu týkajúceho sa vecného bremena, dôsledkom čoho je skutočnosť, že predmetom návrhu na vklad nemusí byť zmluva o zriadení vecného bremena, pretože táto zanikla, t. j. v čase rozhodovania okresného úradu neexistuje a teda nie je o čom rozhodovať. Akceptácia čisto formalistického výkladu § 31ods. 3 Katastrálneho zákona navyše popiera aj úmysel zmluvných strán, ktoré napríklad pri Darovacej zmluvy spojenej s vecným bremenom spočívajúcim v práve doživotného bývania majú vôľu darovať nehnuteľnosť, pričom vecné bremeno má predstavovať akúsi vďaku obdarovaného vo vzťahu k darcovi a zároveň slúži ako zabezpečenie, že darca bude mať garantovanú „akúsi strechu nad hlavou až do svojej smrti“.

Záver

V úvode nášho príspevku sme si stanovili hypotézu, ktorú sme sa za pomoci interpretácie pokúsili potvrdiť alebo vyvrátiť. Vychádzali sme pritom najmä z účelu nami interpretovanej právnej normy § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, pričom práve výklad v prospech adresáta rešpektuje v tomto prípade aj požiadavku na rešpektovaní vôle prevodcu (zomrelého), ktorou musia byť jeho dediči viazaní. Domnievame sa preto, že taká výslovne formalistická interpretácia § 31 ods. 3 v spojení s § 30 ods. Úrad v nadväznosti na vyššie uvedený výklad v súvislosti s § 30 ods. zákona uvádza, že predmetom návrhu na vklad musia byť všetky právne úkony spísané na jednej zmluvnej listine, podliehajúce vkladu a existujúce v čase rozhodovania o návrhu na vklad. Ak však niektorý z viacerých právnych úkonov spísaných v rámci jednej zmluvnej listiny a podliehajúcich vkladu v čase po uskutočnení týchto právnych úkonov (t. j. po uzatvorení týchto zmlúv) zanikol, právo zodpovedajúce tomuto právnemu úkonu (zmluve) už potom nemusí byť predmetom návrhu na vklad.

Poznámka o autoroch

JUDr. doc. JUDr. Alexandra Löwy PhD. LLM je advokátka, absolventka Právnickej fakulty Univerzita Komenského v Bratislave; pôsobí na Právnickej fakulte UK v Bratislave ako docent práva. JUDr. Jakub Löwy PhD. Autori sa v článku na podklade konkrétnych skutkových okolností venujú následkom smrti účastníka zmluvného vzťahu v priebehu vkladového konania za predpokladu, že obsahom zmluvy je súčasne viacero právnych úkonov, a vzhľadom na smrť účastníka už povolenie vkladu vo vzťahu k jednému právnemu úkonu nie je možné.

#

tags: #dohoda #o #vyporiadaní #kataster #zamietnutie