
Povinné zmluvné poistenie (PZP) je základným pilierom ochrany účastníkov cestnej premávky v prípade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Avšak, čo sa stane, ak poisťovňa odmietne vyplatiť poistné plnenie? Kto nesie dôkazné bremeno pri dokazovaní nároku na poistné plnenie zo zmluvy PZP? Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na práva a povinnosti poškodených a poisťovní.
Dopravné nehody sú, žiaľ, bežnou súčasťou našich ciest. V takýchto situáciách je dôležité, aby bol poškodený adekvátne odškodnený za škodu, ktorá mu bola spôsobená. PZP má zaistiť, že poškodený dostane náhradu za škodu na majetku, zdraví alebo inú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku nehody. Problémy však nastávajú, keď poisťovňa odmieta vyplatiť poistné plnenie, čo vedie k sporom a neistote na strane poškodeného.
Príkladom takejto situácie je prípad pani Danice z Revúcej, ktorej auto značky Škoda v septembri 2024 požičala známemu. Do jej vozidla narazil vodič BMW, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Dopravný analytik Jan Bazovský vysvetlil, že po príchode polície na miesto nehody bola u vodiča BMW vykonaná dychová skúška, ktorá bola pozitívna. Vodičský preukaz mu bol zadržaný a jeho skutok bol riešený v samostatnom konaní.
Auto pani Danice bolo odtiahnuté do najbližšieho servisu. Škoda na vozidle bola vyčíslená na 5 400 eur. Pani Danica bola upozornená, že začali konanie ohľadom škodovej udalosti a že treba zdokumentovať opravu.
Poisťovňa však o dva mesiace neskôr prípad uzavrela s odôvodnením, že ich poistený (vodič BMW) uviedol, že nepovažuje nárok za oprávnený a nesplnomocnil poisťovňu na výplatu plnenia z jeho zmluvy PZP. Pani Danica sa tak ocitla v nezávideniahodnej situácii, keď servis požadoval úhradu faktúry, ktorú poisťovňa odmietla preplatiť.
Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena
V prípade sa objavila tretia osoba, doposiaľ nezistená vodička, ktorá mala celú nehodu spôsobiť. Zo záznamu vyplýva, že táto vodička prešla cez plnú čiaru k nemu, a potom aj on išiel cez plnú čiaru na druhú stranu a narazil do auta pani Danice.
Tento prípad poukazuje na zložitosť dokazovania nároku na poistné plnenie, najmä ak sa vyskytnú sporné okolnosti alebo nejasnosti ohľadom vinníka nehody.
PZP slúži na ochranu tretích osôb, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla. To znamená, že ak niekto spôsobí nehodu, jeho poisťovňa je povinná uhradiť škodu, ktorá vznikla poškodenému.
Z PZP sa hradí:
Nárok na poistné plnenie má predovšetkým poškodený, teda osoba, ktorej bola škoda spôsobená. V prípade škody na vozidle má nárok na úhradu nákladov spojených s opravou alebo na náhradu za zníženie hodnoty vozidla. Pri škode na zdraví má nárok na úhradu nákladov liečby, ušlý zisk a odškodnenie za bolesť a utrpenie.
Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene
Dôkazné bremeno je právny pojem, ktorý určuje, ktorá strana sporu je povinná preukázať určité skutočnosti, aby uspela so svojím nárokom. V kontexte poistného plnenia z PZP je kľúčové vedieť, kto nesie dôkazné bremeno.
V zásade platí, že ten, kto niečo tvrdí, musí to aj preukázať. To znamená, že poškodený, ktorý si uplatňuje nárok na poistné plnenie, musí preukázať, že mu vznikla škoda, že škodu spôsobil prevádzkou motorového vozidla a že existuje príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkou vozidla.
Poškodený musí predložiť poisťovni všetky relevantné dokumenty a dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok. Medzi tieto dôkazy patria:
Poisťovňa je povinná riadne a včas prešetriť poistnú udalosť a zistiť rozsah svojej povinnosti plniť. Poisťovňa nemôže odmietnuť vyplatenie poistného plnenia bezdôvodne alebo na základe nejasných a nepodložených tvrdení.
Podľa komentárov k Občianskemu zákonníku je poisťovňa povinná preukázať, že poistná udalosť nenastala alebo že nie je v príčinnej súvislosti s úrazom, ak na tomto základe zamieta poistné plnenie.
Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody
V niektorých prípadoch môže byť dôkazné bremeno prenesené na poisťovňu. Napríklad, ak poisťovňa tvrdí, že poškodený porušil svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy (napr. neoznámil nehodu včas), musí to poisťovňa preukázať.
Preukazovanie nároku na poistné plnenie môže byť v praxi zložité. Poisťovne často využívajú rôzne argumenty a výhovorky, aby sa vyhli vyplateniu poistného plnenia alebo aby ho znížili.
Ak sú okolnosti nehody sporné a nie je jasné, kto je vinníkom, môže byť pre poškodeného ťažké preukázať svoj nárok. V takýchto prípadoch je dôležité zabezpečiť si čo najviac dôkazov, ako sú svedecké výpovede, znalecké posudky a policajné správy.
Ďalším problémom môže byť preukázanie príčinnej súvislosti medzi nehodou a vzniknutou škodou. Napríklad, ak si poškodený uplatňuje nárok na náhradu za trvalé následky na zdraví, musí preukázať, že tieto následky vznikli v dôsledku nehody a nie z iných príčin.
Poisťovne často krátia poistné plnenie z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu amortizácie (opotrebovania) vozidla alebo z dôvodu, že náklady na opravu boli neprimerané. V takýchto prípadoch je dôležité preveriť, či bolo krátenie oprávnené a či poisťovňa postupovala v súlade so zákonom a poistnými podmienkami.
Ak poisťovňa odmietne vyplatiť poistné plnenie alebo ho kráti, poškodený má niekoľko možností, ako sa brániť:
V praxi existuje množstvo prípadov, keď sa poškodení úspešne domohli svojho nároku na poistné plnenie súdnou cestou. Súdy často rozhodujú v prospech poškodených, ak poisťovňa nepreukáže, že odmietnutie poistného plnenia bolo oprávnené.
Napríklad, ak predbiehajúce auto poškodí čelné sklo poškodeného, poisťovne často odmietajú uhradiť škodu s tým, že nebola preukázaná príčinná súvislosť. Súdy však v takýchto prípadoch často rozhodujú v prospech poškodených, ak existuje zhodný popis priebehu škodovej udalosti od oboch účastníkov nehody.
V prípadoch, keď poisťovňa odmietne priznať trvalé následky po autonehode, je dôležité, aby poškodený predložil lekárske správy, ktoré jasne potvrdzujú príčinnú súvislosť medzi úrazom a trvalými následkami. Ak poisťovňa opiera svoje rozhodnutie o posudok svojho posudkového lekára, ktorý poškodeného osobne nevyšetril, ide o postup, ktorý je v rozpore s princípom objektívnosti a nestrannosti likvidácie poistnej udalosti.
Analytik pripomína, že ceny poistiek rastú aj pre vyššiu daň, ktorá sa zvyšuje z ôsmich na desať percent. Táto zmena ovplyvňuje aj PZP, čo znamená, že majitelia áut si priplatia. Rastúce ceny jednotlivých druhov poistenia sú odrazom zvyšujúcej sa frekvencie škôd a celkového objemu škôd. Na ceny PZP má vplyv aj inflácia, ktorá predražuje ceny opráv motorových vozidiel.
Poistenie je finančná rezerva, ktorá je síce podmienená, ale práve tým menej majetným veľmi pomôže. Ľudia, ktorí si myslia, že si nemôžu dovoliť poistenie, by práve to poistenie mali mať. Bez poistenia môžu byť náklady na rôzne udalosti, ako napríklad výjazd horských záchranárov alebo škody spôsobené krádežou, veľmi vysoké.