Dôkazné bremeno v občianskom a trestnom práve

Úvod

Dôkazné bremeno je kľúčový pojem v právnom systéme, ktorý určuje, ktorá strana v súdnom konaní je povinná preukázať svoje tvrdenia. V občianskom a trestnom práve sa tento pojem uplatňuje odlišne, pričom v trestnom práve sú nároky na predložené dôkazy vyššie, vzhľadom na závažnosť rozhodnutí, ktoré súd prijíma. Tento článok sa zameriava na analýzu dôkazného bremena v oboch oblastiach práva, s osobitným dôrazom na práva a povinnosti advokátov pri obstarávaní dôkazov.

Obstarávanie dôkazov advokátom v trestnom konaní

V súčasnom právnom prostredí je obstarávanie dôkazov advokátmi v trestnom konaní jednou z kľúčových aktivít, ktoré umožňujú efektívnu obranu práv nielen obvineného, ale aj práv poškodeného a ďalších osôb, ktorých práva sú dotknuté v trestnom konaní.

Advokát (obhajca) teda môže v trestnom konaní aktívne vyhľadávať dôkazy a tiež ich získavať do svojej dispozície, najmä pokiaľ ide o listinné a vecné dôkazy a to na jasne určené účely imanentne sa spájajúce s výkonom advokácie. Advokátovi nič nebráni obstarať znalecký posudok. Ďalej môže advokát (obhajca) tiež preverovať dôkazy z hľadiska vhodnosti ich použitia pre obvineného.

Azda každý advokát a osobitne obhajca sa už vo svojej praxi stretol so situáciou, kedy sa naňho klient obrátil vo veci, ktorá si vyžadovala čo najrýchlejšiu reakciu na získanie dôkazov, pričom naliehavosť situácie si vyžadovala vyhľadanie takéhoto dôkazu. Dôvody akútnosti obstarania a následného zaistenia dôkazu či už ide o vecný dôkaz, svedeckú výpoveď alebo listinný dôkaz, môžu vyplývať z externých okolností prostredia, ale aj samotnej podstaty prameňa dôkazu. Teda môže ísť o svedka dopravnej nehody, kde je potrebné čo najskôr zistiť, čo svedok (ne)videl, alebo aj o prípady digitálnych (elektronických) dôkazov, ktoré môžu existovať len pomerne krátky časový úsek, kým dôjde k ich výmazu či nevedomej kompromitácii.

Právo na obhajobu a obstarávanie dôkazov

V Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by detailne upravovalo aktívne vyhľadávanie - obstarávanie dôkazov obvineným, no je možné toto právo subsumovať pod širokospektrálny článok 6 upravujúci právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Na druhej strane je ustálená judikatúra Európskeho súd pre ľudské práva z hľadiska práva obhajoby vyhľadávať a predkladať dôkazy v prospech obvineného.

Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Zo samotných základných zásad trestného konania upravených v § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) vyplýva podľa odseku 11, že strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Rovnako aj v § 119 ods. 4 Trestného poriadku je upravené, že dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. Čo možno rozumieť pod pojmom obstarávanie dôkazov, Trestný poriadok nedefinuje. Je zrejmé, že by bolo limitáciou práva na obhajobu, ak by obvinený nebol oprávnený vyhľadávať niektoré dôkazy (napríklad svedkov). Na druhej strane, môžu nastať situácie, že obvinený potom, ako je oboznámený s obvinením, začne vyhľadávať potenciálnych svedkov, prípadne ich kontaktovať. Bolo nemálo prípadov, keď takúto aktivitu obvineného, o ktorej sa orgány činné v trestnom konaní dozvedeli (napr. odpočúvaním telekomunikačnej prevádzky obvineného), vyhodnotili ako ovplyvňovanie svedkov. Uvedené následne viedlo k zadržaniu obvineného a návrhu dozorujúceho prokurátora na vzatie do väzby z dôvodu naplnenia dôvodov kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Hranica, kedy pôjde o legitímnu realizáciu práva na obhajobu vo forme obstarávania si dôkazov - vyhľadávanie svedkov - na jednej strane a snahu o ovplyvňovanie svedkov na druhej strane, môže byť z pohľadu orgánov činných v trestnom konaní veľmi tenká. Vyhľadávanie svedka obvineným osobne bude vždy veľmi rizikové aj pri najčistejšom úmysle osoby obvineného preukázať svoju nevinu.

Účel vyhľadávania dôkazov

V prvom rade je pri určení účelu vyhľadávania dôkazov potrebné vychádzať zo základnej premisy výkonu advokácie. Pri výkone advokácie, a teda aj pri výkone obhajoby je advokát povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. V prípade obstarávania dôkazov advokátom v trestnom konaní je teda v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii (§ 66 ods. 5 a § 69 ods. 1 písm. b), s prihliadnutím na § 18 ods. 2) v spojení k § 44 ods. 1 a 119 ods. Advokát je pritom povinný postupovať pri výkone advokácie v súlade s pravidlami, ktoré určuje predpis komory, in concreto Advokátsky poriadok. Advokátsky poriadok ako predpis komory záväzným spôsobom s ohľadom na § 75 ods.

Veľakrát sa obhajcovia stretnú so situáciou, kedy obvinený má poznatky o určitej osobe, organizácii, či dokumente (listine), inak povedané o potenciálnom dôkaze, o ktorom sa domnieva, že by mohol byť použitý v jeho prospech, a dá pokyn obhajcovi, aby bezodkladne navrhol takýto dôkaz (napríklad výsluch svedka). Aj keď je obhajca viazaný pokynmi obvineného, nemôže (resp. Obhajca nemôže uvádzať nič, čo by bolo v neprospech obvineného. Z uvedeného dôvodu by obhajca nemal navrhnúť výsluch svedka bez toho, aby vedel, čo môže pri výsluchu uviesť, t. j. čo možno od neho očakávať. Mohlo by sa totiž stať, že by navrhol výsluch svedka, ktorý by obvineného usvedčoval. Ani presvedčenie obvineného o tom, že určitá osoba bude vypovedať v jeho prospech, nemôže byť podľa názoru autorov článku bez ďalšieho preverenia toho, čo táto osoba vie, dôvodom na navrhnutie jej výsluchu v prípravnom konaní. Ak by i napriek tomu obvinený trval na návrhu , obhajca by mal o riziku takéhoto návrhu písomne poučiť a nechať si ho od klienta podpísať.

Postupy advokáta pri vyhľadávaní dôkazov - inšpirácia v Českej republike

Advokátsky poriadok Slovenskej advokátskej komory bližšie nerozvádza pravidlá pri vyhľadaní dôkazov, resp. prameňov dôkazov. Už v tejto prvej fáze dokazovania tak vznikajú prvé legitímne otázky advokátov (obhajcov) o tom, akými spôsobmi možno vyhľadávať, oslovovať, kontaktovať či iným spôsobom pátrať po prameni dôkazu a ich nositeľov identifikovať. Ďalej je na mieste poukázať aj na prax v Českej republike. Po novele českého Trestného poriadku v roku 2002, ktorou bolo výslovne doplnené právo každej zo strán vyhľadať, predložiť dôkazy alebo ich vykonanie navrhnúť, sa Česká advokátska komora (ďalej len „ČAK“) obrátila na Najvyššie štátne zastupiteľstvo (ďalej len „NSZ“) s podnetom na zaujatie stanoviska k rozsahu oprávnenia advokáta (vystupujúceho najmä v postavení obhajcu, prípadne ako splnomocnenca osoby podávajúcej vysvetlenie alebo poškodeného) vyhľadávať a predkladať dôkazy alebo navrhovať vykonanie dôkazov.

Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene

Predstavenstvo ČAK súčasne svojím uznesením upravilo „niektoré postupy advokáta, ktorý v trestnom konaní obhajuje obvineného alebo zastupuje poškodeného či zúčastnenú osobu… v prípadoch, keď realizuje oprávnenie vyhľadávať, predkladať a navrhovať dôkazy podľa § 89 ods. Pre fázu vyhľadávania dôkazov advokátom obsahujú Uznesenie ČAK aj Stanovisko NSZ nad rámec slovenskej úpravy (nad rámec čl. osobu ktorá prichádza do úvahy ako svedok (označovaná ako „dožiadaná osoba“), môže advokát vhodnou formou požiadať o oznámenie informácií (napríklad písomne, telefonicky alebo osobne), ktoré sú jej o veci známe. je prípustné, aby obhajca požiadal konkrétnu osobu o oznámenie potrebných informácií a o obsahu oznámenej informácie spísal písomný záznam, príp. so súhlasom dotknutej osoby vyhotovil zvukový alebo obrazový záznam (bod I písm. je prípustné, aby obhajca zisťoval, či určitá osoba bola svedkom udalosti, ktorá je predmetom dokazovania, požiadal ju o oznámenie potrebných osobných údajov a okolností vzťahujúcich sa ku skutku, o ktorý ide, prípadne ju upozornil na to, že môže byť vypočutá ako svedok, a aby podľa povahy veci potom navrhol OČTK výsluch takej osoby za účelom podpory obhajoby obvineného (bod I písm. je prípustné, aby obhajca zisťoval, či určité dôkazy (napr. listiny, veci, iné nosiče informácií) môžu podporiť obhajobu obvineného, a požiadal o to, aby osoby, ktoré ich majú v držbe, ich vydali bezodkladne OČTK; v odôvodnených prípadoch môže advokát dotknutú osobu požiadať o ich predloženie, to však nesmie v žiadnom prípade vynucovať (bod I písm. Vlastné rozhodnutie advokáta o (ne)navrhnutí výsluchu svedka. Advokát podľa svojho vlastného uváženia, a to na základe skutočností zistených od dožiadanej osoby, navrhne vykonanie do úvahy prichádzajúceho dôkazu. Táto skutočnosť je výslovne súčasťou poučenia takejto dožiadanej osoby (články 4 a 7 Uznesenia ČAK). Stanovisko NSZ uvedené oprávnenie advokáta potvrdzuje v bode I písm.

Skutočnosť, že ani takto precizovaná úprava oprávnenia advokáta (obhajcu) nezabránila praktickým problémom v aplikačnej praxi, predovšetkým zo strany súdov v trestnom konaní, dokumentuje nielen prípad z roku 2020, kedy ČAK zaujala stanovisko k oprávneniu advokáta kontaktovať za účelom zistenia informácií slúžiacich na obhajobu klienta aj svedka už vypočutého v prípravnom konaní, ktorého výsluch prichádza do úvahy v ďalších štádiách trestného konania, najmä na hlavnom pojednávaní a oprávnenie vyhľadávať a preverovať dôkazy rozšíril aj na advokáta zastupujúceho stranu v občianskom súdnom konaní. V ďalšom prípade z roku 2022, sa ČAK vymedzil voči postupu štátneho zastupiteľstva a poťažmo aj súdu, ktorým bol obvinený klient vzatý do väzby na základe návrhu štátnej zástupkyne, odôvodneného aj tvrdením, že advokát ako obhajca kontaktoval už vypočutého svedka a predostrel mu jeho výpoveď. V takom postupe mala štátna zástupkyňa vidieť neprípustné ovplyvňovanie svedka, a teda marenie účelu trestného konania a riadneho objasnenia veci, čo viedlo u obvineného ku konštatovaniu existencie dôvodu kolúznej väzby.

Ak obvinený oznámi svojmu obhajcovi, že vie o svedkovi, ktorý môže preukázať jeho nevinu, alebo môže uviesť skutočnosti v jeho prospech, mal by sa obhajca po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu a zvážení možných rizík, podľa názoru autorov článku, pokúsiť skontaktovať takú osobu, aby zistil, ako bude vypovedať. Až potom spolu so zvážením aj ďalších dostupných informácií a individuálnych okolností prípadu prichádza do úvahy, aby aj navrhol výsluch tejto osoby v procesnom postavení svedka v súlade s Trestným poriadkom. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, aby advokát zvážil vyhľadávanie svedkov prostredníctvom bezpečnostných služieb (najmä detektívnej služby) podľa osobitného predpisu. Ako prekážku, s ktorou právna úprava nepočíta, možno vnímať, ak takýto svedok je napríklad vo výkone trestu odňatia slobody.

Zásady pri získavaní dôkazov

Predovšetkým vo vzťahu k svedkom, nesmie advokát svedkov ovplyvňovať a zistené dôkazy a skutočnosti pozmeňovať̌ alebo skresľovať. I keď Advokátsky poriadok neukladá povinnosť, ale len možnosť advokáta vyhotoviť písomný záznam, odporúčame, aby o zistených skutkových okolnostiach bol bezprostredne vyhotovený písomný́ záznam. Takýto záznam je potrebné predložiť potenciálnemu svedkovi na podpis, pričom táto osoba môže aj odmietnuť záznam podpísať. O odmietnutí podpisu by mala byť uvedená poznámka do záznamu. Zároveň by pri zisťovaní skutočností od dotknutej osoby mal advokát zabezpečiť prítomnosť aspoň jednej ďalšej osoby (vzhľadom na zákonnú povinnosť mlčanlivosti by malo ísť predovšetkým o druhého advokáta, prípadne advokátskeho koncipienta, prípadne iného pracovníka advokátskej kancelárie), ktorý svojim podpisom na záznam potvrdí priebeh úkonu. Na druhej starne treba v každom individuálnom prípade zvážiť či prítomnosť ďalšej osoby neodradí osobu spolupracovať.

Advokát môže o zistených okolnostiach so súhlasom dotknutých osôb vyhotoviť aj zvukový, obrazový alebo zvukovoobrazový záznam za predpokladu, že bude použitý v súlade so zákonom a bude dodržaná zásada mlčanlivosti advokáta. V praktickej rovine je možné si predstaviť vykonanie rozhovoru s dotknutou osobou aj prostredníctvom online platformy (napríklad Microsoft Teams), ktorá umožňuje aj priebeh rozhovoru zaznamenať. Z takto zachyteného rozhovoru by sa zároveň vyhotovil aj písomný záznam. Písomný záznam obhajcu o oznámení osoby, nie je listinným dôkazom predloženým stranou. Nejedná sa o procesnú činnosť obhajcu, ale iba o prípravu obhajoby v záujme klienta. Hoci Advokátsky poriadok neobsahuje bližšie postupy pri získavaní iných prameňov dôkazov ako sú svedkovia (dožiadané osoby), máme za to, že pri získavaní listinných a vecných dôkazov je potrebné postupovať obdobne.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody

Dôkazné bremeno v trestnom konaní

Podľa článku 6 ods. 1 Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní, "Členské štáty zabezpečia, aby dôkazné bremeno pri zisťovaní viny podozrivých a obvinených osôb spočívalo na prokuratúre."

V trestnom práve platí, že v prvom rade dôkazy zabezpečujú orgány činné v trestnom konaní. Tieto postupujú v súlade so zásadou oficiality a vyhľadávacou zásadou, ktoré sú vyjadrené aj v ust. § 201 ods. 2 a 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorých policajt postupuje vo vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa trestného činu. To znamená, že OČTK a najmä policajti sú automaticky povinní vyhľadávať dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že bola alebo je páchaná trestná činnosť. Trestný poriadok v tomto ohľade upravuje pre OČTK rad inštitútov a postupov, ako si zabezpečovať dôkazy. Pôjde v zásade o samotnú operatívnu činnosť, respektíve o jej výsledok. Môžeme napríklad spomenúť vykonanie výsluchov svedkov, podozrivých, z obsahu ktorých vyplývajú informácie, ktoré je potrebné overiť. Preto sú následne vykonané ďalšie výsluchy, obhliadky a sú zaistené príslušné predmety, veci, listiny atď.

V prípravnom (predsúdnom) konaní, t.j. vo fáze vyšetrovania, zabezpečuje dôkazy najmä policajt, ktorý musí pri získavaní dôkazov (okrem ich výpovednej hodnoty) vyhodnocovať aj otázku zákonnosti a prípustnosti dôkazu. Postup policajta však podlieha dozoru prokurátora a súdu. V predsúdnej fáze trestného konania tak policajt a prokurátor spolu dohliadajú na nevyhnutnú podmienku zákonnosti dôkazu. Inak povedané, policajt vyhľadáva (praktická rovina) a prokurátor dozoruje (právna rovina), či dôkaz bude vyhľadaný a zabezpečený zákonným spôsobom. Kontrolný mechanizmus je však zosobnený v prokurátorovi. Ďalším kontrolným mechanizmom v trestnom konaní je, že o odpočúvaní alebo sledovaní nie je policajt oprávnený rozhodnúť samostatne. Kontrolný mechanizmus sa, okrem iného, prejavuje v tom, že prokurátor bude zodpovedný za to, že za stranu obžaloby bude do ďalšej fázy trestného konania, t.j.

Dôkazné bremeno v občianskom konaní

V občianskom súdnom konaní je situácia odlišná. Podľa §153 OSP súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné. Zároveň podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že slovenský sudca v konaní nezisťuje skutočný stav veci (ako tomu bolo v minulosti pri uplatňovaní zásady zisťovania materiálnej pravdy), ale rozhoduje na základe poznatkov získaných z vykonaných dôkazov a zhodných tvrdení účastníkov. Súd tieto poznatky zhodnotí voľne podľa svojej logickej úvahy a dospeje k rozhodnutiu.

Dôkazy zabezpečené súkromnou osobou

V súlade § 119 ods. 4 Trestného poriadku platí: „Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát.“ Stranu je potrebné v tomto ohľade vykladať široko. Pôjde najmä o obvineného (v súdnej fáze obžalovaný), ale aj poškodený je oprávnený predkladať a navrhovať dôkazy, tak ako aj oznamovateľ trestného činu. Právna doktrína označuje tento aspekt ako kontradiktórnosť konania, teda každá strana je oprávnená navrhovať, vyhľadávať a predkladať dôkazy do konania.

Súkromná osoba môže iniciatívne predkladať dôkazy, znáša pritom náklady, ale je potrebné dodať, že súkromná osoba znáša aj určitú mieru zodpovednosti za obsah dôkazov. Konkrétne ide o povinnosť tvrdenia, v právnej doktríne označované ako tzv. dôkazné bremeno, t.j. povinnosť subjektu dokazovania preukázať skutočnosť, ktorú tvrdí. To znamená, že ak osoba, ktorá niečo tvrdí (preukazuje), nepreukáže dané tvrdenie, nepovažuje sa príslušné vyjadrenie za dokázané a pri rozhodovaní sa nesmie brať do úvahy. Pri súkromnej osobe absentuje dozor zo strany prokurátora, ktorý je oprávnený usmerniť policajta, avšak súkromnú osobu usmerniť nemôže.

Je dôležité náležite zvážiť každé odprezentované tvrdenie a dôkazy predtým, ako budú predložené do konania. Odporúčame preto odkonzultovať vopred problematiku s advokátom, ktorý vie odborne posúdiť danú vec a usmerniť súkromnú osobu tak, aby tá predložila zákonné prípustné dôkazy. Teda posúdi prípadné vady alebo nedostatky dôkazu z pohľadu prípustnosti dôkazu, vrátane posúdenia tvrdení a rizík nadväzujúcich na dôkaz. Advokát zároveň vie zabezpečiť, aby vyjadrenia súkromnej osoby boli právne kvalifikovaným spôsobom odprezentované v trestnom konaní. Bez ohľadu na skutočnosť, či pôjde o obvineného, poškodeného alebo oznamovateľa. Napríklad tým, že pripraví trestné oznámenie pre klienta, ktorý tým pádom nemusí ísť na policajné riaditeľstvo a podávať trestné oznámenie do zápisnice. Taktiež, v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody, si často poškodení uplatnia nárok na náhradu škody len do zápisnice, pričom ďalej rezignujú na preukázanie výšky nároku, čo vo fáze súdneho konania spôsobuje prípadné problémy, nakoľko súd nemá k dispozícii bližšie relevantné dôkazy. Advokát vie spísať podanie a predložiť požadované listiny tak, aby súd nemohol zamietnuť uplatnený nárok na náhradu škody.

Hodnotenie dôkazov súdom

Konečné rozhodnutie o tom, či je dôkaz v trestnom konaní prípustný, prináleží jedine súdu. Súd pritom postupuje v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, premietnutej v § 2 ods. Proces hodnotenia je náročný, nakoľko predstavuje zložitú myšlienkovú činnosť, spočívajúcu, okrem iného, v posudzovaní vierohodnosti, úplnosti a relevantnosti každého zo získaných dôkazov. Trestný poriadok sa vo vzťahu k dôkazom nezaoberá kvantifikáciou, nakoľko neupravuje, aké konkrétne množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti, pričom zároveň žiadnemu dôkazu nepriznáva osobitný význam. Všetko závisí od konkrétnych okolností daného prípadu.

Trestný poriadok neobsahuje konkrétnu metodiku, pokiaľ ide o stanovenie miery dôkazov a spôsobu hodnotenia na preukázanie určitej skutočnosti. Sú to každopádne okolnosti vzniku a spôsobu zaistenia dôkazu. Trestný poriadok je pomerne formálnym právnym predpisom. Preto, pokiaľ nie je dodržaný formálne predpokladaný postup, na niektoré úkony nemožno prihliadať len z dôvodu procesných pochybení. Napríklad, v zmysle § 104 ods. 1 TP sa na vykonanie prehliadky vyžaduje predchádzajúca výzva, a ak takáto výzva absentovala, takáto prehliadka je vykonaná v rozpore s ustanovením § 104 ods.

Súkromné nahrávky ako dôkaz

Ďalšou problematickou a často diskutovanou témou sú súkromné nahrávky, v podobe zvukových, obrazových záznamov alebo samotných videozáznamov, ktoré sú čoraz častejšie predkladané do trestných konaní. Problematickosť sa prejavuje práve v tom, že absentuje súhlas osoby, ktorá je na nahrávke, respektíve táto nahrávka bola celkom zjavne vyhotovená bez vedomia a predchádzajúceho súhlasu nahrávanej osoby. Čo znamená, že je vykonaný zásah do súkromia dotknutej osoby a v radoch prípadov sú porušené aj osobitné predpisy. Pritom ust. § 119 ods. Nemožno opomenúť, že právo na súkromie bolo nepochybne ovplyvnené reguláciou týkajúcou sa ochrany osobných údajov. Vyhotovovaním záznamov pritom nepochybne dochádza k spracúvaniu osobných údajov, s ktorým je spojená rada povinností. Možno však spomenúť povinnosť dodržať zásadu minimalizácie a transparentnosti pri spracúvaní osobných údajov. Teda ak som súkromná osoba, musím (transparentne) upovedomiť tretie osoby o tom, že snímam určitý priestor, alebo ak nahrávam súkromnú osobu, musím mať zabezpečený jej súhlas. Ochrana súkromia je pritom chápaná pomerne extenzívne, o čom svedčí aj rozhodovacia prax ESĽP.

Z právneho hľadiska, v takýchto prípadoch dochádza ku konfliktu (konkurencii) právom chránených záujmov. Konkrétne právo na súkromie a ďalšie osobnostné práva s verejným záujmom na prešetrení trestných činov a potrestania páchateľa vyjadreného v § 1 TP. Ako sme spomenuli vyššie, každý prípad je individuálny a je úlohou súdu zvážiť konkrétne okolnosti daného prípadu.

Dôvernosť komunikácie medzi advokátom a klientom

Komunikácia medzi advokátom a klientom je prísne dôverná. A to, okrem iného, aj v súvislosti s právom na právnu pomoc všeobecne, nakoľko každý má právo na právnu pomoc (služby), vrátane práva na obhajobu. Dôvernosť komunikácie, nielen medzi advokátmi a klientmi, je generálne zaručená medzinárodnými zmluvami a dohovormi, vrátane príslušných článkov Ústavy SR a Listiny základných práv a slobôd. Účelom je prioritne zabezpečiť ochranu súkromného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 8 Dohovoru), ako aj právo na rešpektovanie súkromného života podľa čl. Trestný poriadok ukladá takúto komunikáciu (pokiaľ by bola vôbec zaznamená) bez meškania zničiť. Preto zásah do komunikácie medzi advokátom a klientom je nežiaduci. Takýto dôkaz musí byť vylúčený zo spisu, a nemožno naň prihliadať. Rovnako nemožno prihliadať ani na dôkazy nadväzujúce a vyplývajúce z „nezákonného dôkazu“. Ide o aplikáciu tzv. teórie „plodov otráveného stromu“.

tags: #dokazne #bremeno #v #občianskom #a #trestnom