Výpoveď svedka ako dôkazný prostriedok v trestnom konaní

Úvod

V trestnom konaní zohrávajú dôkazy kľúčovú úlohu pri zisťovaní skutkového stavu veci a následnom rozhodnutí súdu. Medzi tradičné a často využívané dôkazné prostriedky patrí aj výpoveď svedka. Cieľom tohto článku je priblížiť problematiku dôveryhodnosti výpovede svedka v trestnom konaní, a to z hľadiska jej zákonného posudzovania a aplikačnej praxe.

Dôkazné prostriedky v trestnom konaní

Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach definuje dva základné pojmy, a to dôkaz a dôkazný prostriedok. Dôkazom sa rozumie priamy poznatok, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku pri dokazovaní. Podľa § 119 ods. 2 Trestného poriadku, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkazným prostriedkom sú prostriedky, z ktorých môžeme získať dôkazy, ktoré využívajú orgány činné v trestnom konaní a súd pri poznávaní skutočností, ktoré sú predmetom dôkazu.

Dokazovanie v trestnom konaní je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktorého úlohou je poznanie všetkých podstatných skutočností dôležitých pre ďalší postup konania a v konečnej fáze aj pre rozhodnutie. Dokazovanie umožňuje získať relevantné informácie, ktoré sú dôležité pre posúdenie skutkového deja, ktorý sa odohral v minulosti.

Zásada voľného hodnotenia dôkazov a dôveryhodnosť svedka

Základné zásady trestného konania sú základné právne idey, ktoré sú základom trestného konania a ich úlohou je okrem iného garantovať a určovať základné práva a povinnosti subjektov trestného konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na ustanovenie § 2 ods. 12 TP, ktorý upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov. Aplikáciou tejto zásady orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi sa zabezpečuje náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby boli v každej jednotlivej trestnej veci vzaté do úvahy osobitosti každého prípadu, a zároveň sa ňou snaží predísť šablónovitému či mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Obsahom tejto zásady je aj ustanovenie o tom, že orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv.

Prečítajte si tiež: Dôsledky obráteného dôkazného bremena

Svedok v trestnom konaní

Pojem svedok nie je v Trestnom poriadku definovaný. Právna veda za svedka považuje fyzickú osobu odlišnú od obvineného, ktorá bola vyzvaná (predvolaná) orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré vnímala svojimi zmyslami, teda videla, počula atď. Páchateľom tohto trestného činu nemôže byť osoba, ktorá spáchala iný trestný čin a o tomto trestnom čine vypovedá v pozícii svedka (napr. v čase pred začatím trestného stíhania alebo po začatí trestného stíhania, ak nebolo doposiaľ vznesené obvinenie).

Každý svedok v trestnom konaní musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede. Napriek zákonnej povinnosti svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčať, v praxi sa možno stretnúť s jedincami, ktorí v postavení svedka túto povinnosť porušujú, teda o okolnostiach súvisiacich s trestným činom uvádzajú nepravdu, resp. Na nežiaduci stav - podávanie nepravdivých svedeckých výpovedí.

Krivá výpoveď a krivá prísaha

Trestný zákon jasne hovorí, že trestného činu podľa ustanovenia § 346 ods. Objektívna stránka spočíva v aktívnom konaní páchateľa (uvedenie nepravdy) alebo v pasívnom konaní (zamlčanie okolností), pričom musí ísť o okolnosť ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Súdna prax za okolnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, považuje také, ktoré konajúci orgán činný v trestnom konaní alebo súd musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť. Okolnosti, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, a ktoré treba dokazovať, sú uvedené v ustanovení § 119 ods. V danom prípade ide o subjekt špeciálny, teda páchateľom tohto trestného činu môže byť iba svedok.

Trestné stíhanie takejto osoby za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa ustanovenia § 364 ods. 1 Trestného zákona, hoci v čase výpovede nebol obvineným vo veci, by odporovalo ustanoveniu § 121 ods. Na spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia, teda páchateľ chcel svojim konaní (uvedenie nepravdy alebo zamlčanie podstatný okolností) porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (riadne zistenie skutkového stavu v konaní), resp.

Za podanie krivej výpovede páchateľovi hrozí trest odňatia slobody od 1 do 5 rokov (v základnej skutkovej podstate). Je pritom bežné, že trestné stíhanie, najmä závažných trestných činov, prebieha niekoľko rokov (aj viac ako 5 rokov). Orgány činné v trestnom konaní teda musia samostatne vyhodnotiť, či páchateľ trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy vypovedal v inom trestnom konaní ako svedok nepravdu o podstatnej okolnosti, resp.

Prečítajte si tiež: Viac o povinnosti tvrdenia a dôkaznom bremene

Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy nie je dokonaný až právoplatným rozhodnutím v inej trestnej veci, ale už samotným podaním výpovede - páchateľ vypovedá ako svedok nepravdu o podstatnej okolnosti, alebo takúto okolnosť zamlčí. Ak svedok vypovie nepravdu, tak táto výpoveď je nepravdivá od času jej podania, aj keby sa o nej orgány činné v trestnom konaní mali dozvedieť až neskôr. Teda už v čase podania nepravdivej výpovede došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty, hoci k zisteniu trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy došlo až s časovým odstupom.

Na to, aby orgány činné v trestnom konaní predbežne posúdili, či je konkrétna výpoveď nepravdivá, nie je teda potrebné právoplatné skončenie inej trestnej veci, v ktorej bola výpoveď podaná.

Zákonnosť dôkazov

V trestnoprávnej teórii, ako aj v aplikačnej praxi sa veľmi často môžeme stretnúť s problémom v podobe posudzovania toho, či daný dôkaz je zákonný alebo či, práve naopak, možno v jeho súvislosti hovoriť o potrebe vylúčenia z trestného konania.

Hneď na úvod je potrebné pristúpiť k rozlíšeniu dvoch pojmov, ktoré sú pre nami skúmanú problematiku nosné. K definovaniu a rozlíšeniu predmetných pojmov pristupuje aj samotný Trestný poriadok vo svojich ustanoveniach. Prvým z dvojice spomínaných pojmov je pojem dôkaz, ktorým sa rozumie priamy poznatok, ktorý bol získaný z dôkazného prostriedku pri dokazovaní.

V súvislosti s uvedenou zásadou je dôležité poznamenať, že v právnej teórii sa možno stretnúť s dvomi, pre skúmanú tematiku zásadnými, pojmami a to zákonnosť dôkazu a prípustnosť dôkazu. Častokrát sa prípustnosť označuje aj ako zákonnosť.

Prečítajte si tiež: Judikatúra k dôkaznému bremenu pri náhrade škody

Špecifické situácie a posudzovanie dôveryhodnosti

Pri posudzovaní dôkazov v trestnom konaní sa často vyskytujú špecifické situácie, ktoré si vyžadujú osobitný prístup. Jednou z takýchto situácií je aj posudzovanie dôveryhodnosti svedka, ktorý je zároveň verejným činiteľom, napríklad policajtom. V takomto prípade je potrebné zvážiť, či svedok neuvádza skutočnosti, ktoré sú v rozpore s jeho služobnou činnosťou alebo výkonom jeho právomoci a kompetencie. Takisto je potrebné posúdiť, či svedok nemá osobný záujem na výsledku trestného konania.

tags: #dokazne #prostriedky #výpoveď #svedka #v #trestnom