Voľba práva: Vysvetlenie a dôležité aspekty

Voľba práva je kľúčovým aspektom pri uzatváraní zmlúv, najmä v medzinárodnom kontexte. Umožňuje stranám dohodnúť sa, ktorým právnym poriadkom sa bude ich zmluvný vzťah riadiť. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na voľbu práva, jej význam, súvislosti a praktické aspekty.

Úvod do problematiky voľby práva

V pluralitnej spoločnosti sa voľbám pripisuje mimoriadny význam a problémy delegácie moci od zdroja moci, ktorým je ľud, na politické vedenie reprezentujúce zdroj moci. Každý záväzkový zmluvný vzťah s medzinárodným prvkom sa vždy musí riadiť právom určitého štátu. Voľba práva znamená zhodný prejav vôle zmluvných strán, na základe ktorého sa ich vzťah bude riadiť právnym poriadkom zvoleného štátu. Pri prípadných sporoch sa preto znalosť slovenského práva pri zmluvnom vzťahu s Angličanom môže javiť ako výhoda. V súčasnej dobe umožňuje voľbu práva tzv. nariadenie Rím I, ktoré obsahovo nadväzuje na Rímsky dohovor o práve rozhodnom pre zmluvné záväzky. Podľa tohto nariadenia je voľba práva možná za podmienky výslovne vykonanej voľby pre celú zmluvu alebo jej časť (napr. iba pre otázky týkajúce sa zmluvnej pokuty či platnosti).

Základné princípy a definície

Voľby môžeme definovať ako systém obsadzovania zastupiteľských zborov na základe hlasovania občanov oprávnených voliť. Sú pravidelne opakujúcou sa politickou súťažou, na ktorej sa zúčastňujú jednotlivci ako nezávislí alebo kandidáti politických strán a hnutí, a vzájomne súperia o hlasy voličov. Voľbám sa v pluralitnej spoločnosti pripisuje mimoriadny význam, ich realizácia a rozvoj sú späté s parlamentarizmom. Riešia problém delegácie moci od zdroja moci, ktorým je ľud, na politické vedenie reprezentujúce zdroj moci.

Základnými demokratickými princípmi volieb sú všeobecnosť, rovnosť, tajnosť a priamosť hlasovania. Ľudu status zdroja moci zabezpečuje jedna zo základných zásad demokratických a právnych štátov - princíp suverenity ľudu, ktorý právne fixuje ústava.

Voľba práva je zhodný prejav vôle zmluvných strán, na základe ktorého sa ich vzťah bude riadiť právnym poriadkom zvoleného štátu.

Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve

Prečo je voľba práva dôležitá?

Uzatvárate často zmluvy s medzinárodnými obchodnými partnermi? Viete, ako postupovať v prípade budúceho sporu so zahraničným subjektom? Predísť komplikovaným situáciám Vám pomôže voľba práva, dohoda o príslušnosti súdu či rozhodcovská doložka. Každý záväzkový zmluvný vzťah s medzinárodným prvkom sa vždy musí riadiť právom určitého štátu.

Ako vykonať voľbu práva?

V praxi by takáto dohoda mala podoba jednoduchého článku v zmluve v zmysle: „Táto zmluva sa riadi právnym poriadkom Slovenskej republiky.“ Prípadne „Otázky, ktoré nie sú touto zmluvou upravené vôbec alebo iba čiastočne, sa riadia slovenským právom.“

Voľba práva a právomoc súdov

Vyššie uvedená doložka sa vzťahuje iba na posudzovanie zmluvného vzťahu z hľadiska hmotného práva, tj. nezaručuje, že Váš spor podľa slovenského práva skutočne rozhodne slovenský súd (tj. podľa slovenského práva môže rozhodovať tiež súd v Rakúsku, čím sa nevyhnete nákladom na tlmočníka, prípadne „euroadvokáta“). Aj v tejto otázke však existuje spôsob, akým preniesť príslušnosť na slovenské súdy. Hovoríme o tzv. prorogácii, ktorú zakotvuje ďalšie európske nariadenie, a to Nariadenie č. 44/2001, známe tiež ako Brusel I. Podľa neho možno vykonať voľbu právomoci súdov konkrétneho štátu EÚ za podmienky, že táto voľba bude vykonaná výslovne a aspoň jedna zo zmluvných strán bude mať bydlisko či sídlo na území EÚ (tj. na zmene právomoci sa môžete dohodnúť tiež s obchodným partnerom z Číny). Prorogačná doložka by v praxi vyzerala ako ujednanie v zmysle: „Všetky spory vyplývajúce z tejto zmluvy alebo s touto zmluvou súvisiace, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené pred slovenskými všeobecnými súdmi.“

Rozhodcovská doložka ako alternatíva

Posledná z doložiek, ktorá súvisí s riešením prípadných sporov a na ktorú by sme touto cestou radi odkázali, je rozhodcovská doložka. Jedná sa o dohodu, ktorá umožňuje stanoviť právomoc k rozhodnutiu sporu rozhodcovi, skupine rozhodcov alebo rozhodcovskému súdu, tj. uprednostniť alternatívne riešenie sporu pred klasickým súdnym konaním.

Dôležitosť transparentnosti zmlúv

Povinnosť zverejňovať zmluvu s cieľom, aby sa táto stala účinnou, je v prvom rade nástroj na dosiahnutie väčšej transparentnosti zmlúv. Ak aj nevýhodná zmluva vznikla, bolo by pri rešpektovaní zásady súkromného práva „zmluvy treba zachovávať" (pacta sunt servanda) neefektívne (bez významu) túto už len zverejniť, keďže zmluvné strany sú ňou viazané.

Prečítajte si tiež: Ako inflačná doložka chráni vaše financie

Osobitné ustanovenia a obmedzenia

Ustanovenie zavádza taxatívny výpočet imperatívnych noriem pre prípad, že zmluvný vzťah na základe zmluvy, ktorá sa má zverejňovať, bude v sebe obsahovať cudzí prvok.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o osvedčovacej doložke na splnomocnenie

tags: #dolozka #o #volbe #prava #vysvetlenie