Doložka vykonateľnosti súdneho rozhodnutia: Komplexný prehľad

Právoplatnosť a vykonateľnosť sú dve kľúčové vlastnosti súdnych rozhodnutí, ktoré určujú ich záväznosť a možnosť ich núteného výkonu. Právoplatnosť znamená, že rozhodnutie je konečné a nemožno sa voči nemu odvolať. Vykonateľnosť znamená, že rozhodnutie je záväzné a musí sa plniť.

Právoplatnosť a vykonateľnosť: Základné pojmy

Právoplatnosť predstavuje nemennosť a záväznosť rozhodnutia, t. j. nie je možné sa voči rozhodnutiu odvolať (lehota na podanie opravného prostriedku uplynula alebo nie je vôbec prípustné). Vykonateľnosť predstavuje povinnosť plniť, t. j. až po dátume vykonateľnosti je možné návrhom na vykonanie exekúcie vynucovať splnenie povinnosti uloženej daným rozhodnutím.

Legálnu definíciu právoplatnosti a vykonateľnosti upravuje zákon č. 160/2015 Z. z. Právoplatné rozhodnutie je konečným rozhodnutím v danej veci. Po právoplatnosti rozhodnutia v danej veci platí tzv. prekážka rozhodnutej veci (rei iudicatae) a nemôže sa o nej rozhodovať znova. V zmysle § 230 CSP: “Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.” Voči právoplatnému rozhodnutiu je možné brániť sa len na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, ak existujú dôvody na ich uplatnenie v zmysle zákona. V § 232 ods.

Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti

Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti je potvrdenie súdu, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Táto doložka je dôležitá pre účely exekúcie, pretože exekútor môže vykonať exekúciu len na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie.

Elektronická doložka

Zákon o e-Governmente vyžaduje, aby bola doložka právoplatnosti, resp. Poznámka: Elektronický úradný dokument (vrátane doložky právoplatnosti a vykonateľnosti) musí byť tvorený údajmi podľa elektronického formulára v zmysle § 3 písm. k) alebo môže byť v zmysle § 27 ods. 5 zákona vytvorený ako iný elektronický dokument (typicky vo formáte PDF), ak sú v rovnakej správe vložené aj základné údaje o elektronickom úradnom dokumente. Poznámka č. 2: Ak pôvodný elektronický úradný dokument mal pripojené prílohy, funkcia vytvárania doložky v elektronickej schránke ÚPVS automaticky ponúka na spoločnú autorizáciu s doložkou všetky prílohy pôvodného elektronického úradného dokumentu spolu s elektronickým úradným dokumentom (resp. formulárom z hlavného objektu doručenej správy). Spoločnú autorizáciu je potrebné vykonať len s tými súbormi, ktoré sú elektronickým úradným dokumentom (nemajú sa napríklad spoločne autorizovať základné údaje o elektronickom úradnom dokumente vytvorené podľa § 27 ods.

Prečítajte si tiež: Správny postup pri dodatku ku kúpnej zmluve

Orgán verejnej moci (OVM) nájde formuláre doložky cez tlačidlo „+ Vytvoriť oznámenie/výzvu" alebo môže priamo v odoslaných správach vyhľadať rozhodnutie, ktorého právoplatnosť alebo vykonateľnosť chce vyznačiť. Dané rozhodnutie otvorí a klikne na zelené tlačidlo „Vyznačiť doložku“ (Obr. Obr. Následne sa zobrazí formulár s názvom „Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti“, v ktorom je potrebné vyplniť povinné polia označené hviezdičkou týkajúce sa typu doložky, identifikácie OVM, ktorý rozhodnutie vydal a údajov o právoplatnosti rozhodnutia (Obr. Obr. K formuláru doložky právoplatnosti a vykonateľnosti sa automaticky pridá aj dotknuté rozhodnutie s prílohami, ktorého právoplatnosť a vykonateľnosť sa má vyznačiť (zvýraznené zeleným na Obr. 2).

Časté otázky týkajúce sa doložky

1. Je možné vytvoriť a odoslať doložku právoplatnosti a vykonateľnosti naraz v okamihu vydania rozhodnutia?

   Áno, keďže existujú aj rozhodnutia, ktoré môžu nadobudnúť vykonateľnosť už vyhlásením (vydaním) a nie až doručením, napr. v prípadoch neodkladných opatrení vo veci maloletých.

2. Ktorú z možností doručovania má mať doložka právoplatnosti a vykonateľnosti dostupnú?

   Procesné pravidlá môžu byť nastavené rôzne. Prípustné sú teda všetky tri možnosti: nie do vlastných rúk (obyčajne), s fikciou doručenia a aj bez fikcie doručenia. Existujú totiž prípady, kedy doručenie nie je nevyhnutné preukazovať doručenkou, pretože s ním nie sú spojené žiadne lehoty. Keďže sa doložka už nemôže posielať sama, ale vždy len s rozhodnutím, je umožnené aj zasielanie s doručenkou do vlastných rúk. Zároveň môžu byť aj situácie, kedy sa s fikciou doručiť nedá, tak musí byť zachovaná aj tretia možnosť.

   Prečítajte si tiež: Ako inflačná doložka chráni vaše financie

3. Ak sa vyznačila právoplatnosť alebo vykonateľnosť len pre časť rozhodnutia a neskôr je potrebné ju vyznačiť pre ďalšiu časť, má sa pri každej dodatočne vyznačenej právoplatnosti / vykonateľnosti doplniť ďalšia doložka?

   Ak sa vyznačila právoplatnosť alebo vykonateľnosť len pre časť rozhodnutia a neskôr sa má vyznačiť pre ďalšiu časť, pri dodatočnom vyznačení sa doplní ďalšia doložka (t. j. vytvorí sa nová doložka s vyznačením už iba novej skutočnosti). Nič nebráni tomu, aby v novej (druhej a ďalšej) doložke bola uvedená aj skôr vyznačená skutočnosť. Počty doložiek v podpisovom kontajneri (ASiC) nie sú obmedzené.

4. Ako OVM vyznačí právoplatnosť/vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré odoslalo v listinnej podobe a toto rozhodnutie nemá v elektronickej schránke v odoslaných správach?

   Ak adresát nemal v čase doručovania rozhodnutia elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ale v čase doručovania doložky ju už aktivovanú má, OVM doručí elektronický úradný dokument spolu s doložkou už do aktivovanej elektronickej schránky. Nerozhoduje, čo sa nachádza v „odoslaných správach“. Povinnosť elektronického doručovania je viazaná na aktivovanú schránku.

Exekúcia a doložka vykonateľnosti

V prípade vydania rozhodnutia vo veci o zaplatenie určitej sumy je možné podať návrh na vykonanie exekúcie až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti daného rozhodnutia. Až po dátume vykonateľnosti je možné návrhom na vykonanie exekúcie vynucovať splnenie povinnosti uloženej daným rozhodnutím. Ak exekučný titul ukladá, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému vec alebo listinné cenné papiere, exekúcia sa vykoná odobratím veci povinnému so všetkým, čo k nej patrí, alebo listinných cenných papierov a odovzdaním oprávnenému. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možností zástupcu obce. Návrh na exekúciu sa podľa novej právnej úpravy podáva na Okresnom súde v Banskej Bystrici výlučne elektronickými prostriedkami a do elektronickej schránky tohto súdu, prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný. Ak sama nedisponujete elektronickým podpisom odporúčam navštíviť advokáta prostredníctvom ktorého môžete tento návrh podať.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o osvedčovacej doložke na splnomocnenie

Problémy s vykonateľnosťou

Na našom webe sme už v minulosti publikovali článok o jednej prekvapivej exekúcii (bližšie pozri TU) - na uvedenie do problematiky pripomenieme, že podstata spočívala v tom, že exekúcia bola vedená bez toho, aby platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože nebol riadne doručený „povinnému“ (presnejšie povedané nebol doručený vôbec). Pravdepodobne niekto napodobnil jeho podpis a keďže na súd sa vrátila podpísaná doručenka, súd vychádzajúc z prezumpcie pravosti podpisu „odporcu“ považoval platobný rozkaz za doručený a následne na ňom vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť.

Za perličku ba priam procesné sci-fi považujeme nasledovný názor súdu: „Exekučný súd nemá právomoc vysloviť záväzné rozhodnutie o zrušení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. Svojím podaním však povinný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal nevykonateľnosť predmetného exekučného titulu (napr. V tejto súvislosti je legitímne položiť si otázku, akým procesným postupom sa možno domáhať vydania rozhodnutia o zrušenie doložky vykonateľnosti, resp. či zrušenie doložky vykonateľnosti predstavuje conditio sine qua non pre ďalší postup exekučného súdu? Po dôkladnom preskúmaní procesnej úpravy sme dospeli k záveru, že takýto druh konania v právnom poriadku neexistuje a že doložka vykonateľnosti je pre rozhodovanie exekučného právne irelevantná. Považujeme za zbytočné a právne bezvýznamné uvažovať o tom, že doložku vykonateľnosti je potrebné zrušiť, resp. vydávať rozhodnutie o jej zrušení, nakoľko vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona, t.j. splnením procesných podmienok pre nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia (doručenie, právoplatnosť, uplynutie lehoty na plnenie). Vykonateľnosť rozhodnutia nenastáva vyznačením doložky vykonateľnosti, nakoľko táto doložka nekonštituuje vykonateľnosť. Pre posúdenie vykonateľnosti je preto procesnoprávne relevantné preskúmanie zákonných náležitostí pre vykonateľnosť rozhodnutia, a nie údajov na doložke vykonateľnosti - v opačnom prípade by to znamenalo, že vykonateľnosť súdnych rozhodnutí závisí od (svoj)vôle, resp. Exekučný súd má posudzovať vykonateľnosť rozhodnutia po materiálnej stránke, zvlášť ak je vykonateľnosť „povinným“ spochybňovaná, t.j. súd sa nemá obmedzovať iba na opatrenie rozhodnutia doložkou (pečiatkou) vykonateľnosti, ale jeho povinnosťou je skúmať, či je rozhodnutie priamo zo zákona vykonateľné. V tomto kontexte poukazujeme na ustanovenie § 9 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej len „Spravovací poriadok pre súdy“), podľa ktorého vyznačovanie doložky vykonateľnosti zabezpečuje pre účastníkov konania informačné centrum súdu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nejde o rozhodnutie súdu vydané v súdnom konaní, ktoré by bolo možné procesne prípustným spôsobom zrušiť. Je preto neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. Je potrebné zdôrazniť, že kýmkoľvek podpísaná doručenka o prevzatí platobného rozkazu nie je spôsobilým dôkazom o jeho riadnom doručení. Rozhodujúcou je skutočnosť, či sa na doručenke nachádza podpis povinného, resp. osoby oprávnenej konať za povinného, t.j.

Argumentácia súdu o zrušení doložky vykonateľnosti je procesne absolútne nesprávna, pretože konanie, ktorého predmetom by bolo zrušenie doložky vykonateľnosti neexistuje a navyše význam tejto doložky nie je z pohľadu skutočnej vykonateľnosti rozhodnutia právne významný, nakoľko vykonateľnosť vzniká zo zákona a nie od momentu, kedy je na rozhodnutie opatrená pečiatka o tejto vykonateľnosti. V tejto súvislosti exekučný súd uvádza aj nepravdivé tvrdenie, a to že povinný neuviedol žiaden iný dôkaz a vykonateľnosť platobného rozkazu žiadnymi relevantnými dôkazmi nespochybnil - takéto konštatovanie súdu pôsobí nepochopiteľne, pretože povinný spochybnil vykonateľnosť platobného rozkazu celým radom predložených a označených dôkazov (listinné dôkazy ako napr. podpisový vzor konateľa povinného, doručenka, návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, návrh na výsluch konateľa povinného a poštového doručovateľa a pod.). Ako vyplýva z rozhodnutia súd však tieto rozhodujúce dôkazy nevykonal a vo svojom rozhodnutí ich nevykonanie relevantným spôsobom neodôvodnil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené v zmysle § 157 ods. 2 OSP. Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky zastáva názor, že exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaní doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia štátnych orgánov, a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. decembra 2009). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sme toho názoru, že exekučný súd nepostupoval dôsledne pri realizácii možnosti overenia tvrdenia povinného o nevykonateľnosti platobného rozkazu na základe ním označených dôkazov, čím si nevytvoril dostatočný skutkový (extrémny nedostatok relevantných skutkových zistení) a potom aj právny základ oprávňujúci ho rozhodnúť súladne s naplnením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy SR. Rozhodnutím exekučného súdu došlo podľa nášho názoru k závažnému zásahu do základného práva na súdnu ochranu povinného podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych rozhodnutí podľa Exekučného poriadku (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 272/08 z 22. októbra 2008). Exekučný súd tým, že zamietol námietky povinného proti exekúcii totiž akceptoval nezákonný stav, t.j.

Podľa právneho poriadku (§ 38 ods. 2, § 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku) je možné exekúciu vykonať len na podklade exekučného titulu, t.j. V danom prípade, ako už bolo uvedené, bola exekúcia vedená na základe platobného rozkazu. Pri platobnom rozkaze sa podľa ustanovenia § 173 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje doručenie odporcovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené - to znamená, že platobný rozkaz musí prevziať výlučne osoba, ktorej je platobný rozkaz adresovaný a táto osoba musí podpísať aj doručenku o jeho prevzatí. Nakoľko povinnému nebol platobný rozkaz procesnoprávne riadne doručený, t.j. tento nebol prevzatý na to oprávnenou osobou v mene povinného (pričom iba prevzatie oprávnenou osobou môže vyvolať účinky riadneho doručenia a s tým spojené procesnoprávne následky ako je vykonateľnosť rozhodnutia), ide o okolnosť, ktorá nemohla spôsobiť vykonateľnosť platobného rozkazu, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Táto skutočnosť je podľa nášho názoru dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože ide o dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná (§ 50 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm.

Argumentácia konajúceho exekučného súdu, že „inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie“ a „v exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý je predmetom základného konania“ (ako aj ďalšia na to nadväzujúca argumentácia súdu) žiadnym spôsobom nereaguje na podstatu námietok povinného a opomína rozhodujúcu namietanú skutočnosť, ktorou je to, že exekúcia je vedená na základe „non-exekučného titulu“, t.j. nevykonateľného platobného rozkazu. Exekučný súd prehliada dôležitú skutočnosť, že povinný nenapáda (a ani nemôže napádať) dôvodnosť nároku, ktorý je obsahom platobného rozkazu, pretože tento platobný rozkaz spolu s prílohami mu v základnom konaní vôbec nebol doručený - čo povinný napádal a namietal je vada domnelého „exekučného titulu“ a to z dôvodu, že exekúcia sa vykonáva na podklade nevykonateľného platobného rozkazu, čo je dôvodom neprípustnosti exekúcie. Povinný už v námietkach proti exekúcii uviedol, že požaduje vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a doručenie platobného rozkazu, t.j.

Základnou podmienkou vykonania exekúcie je totiž exekučný titul, t.j. vykonateľné súdne rozhodnutie. Absencia vykonateľného rozhodnutia je dôvodom, ktorý spadá pod skutkovú podstatu § 50 ods. 1 (…alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná) a § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným) a opodstatňuje dôvodnosť námietok proti exekúcii s dôsledkom zastavenia exekúcie ako neprípustnej. Exekučný súd sa v tomto smere dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretože ignoroval poslednú časť prvej vety § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (…alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná) a aplikoval výlučne textáciu „ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,…“. Zdôrazňujeme, že v danom prípade exekučný titul vôbec nevznikol (platobný rozkaz nenadobudol vykonateľnosť), preto je táto dikcia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku neaplikovateľná a je potrebné aplikovať práve poslednú časť prvej vety § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (…alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná). Navyše aj samotný exekučný súd konštatuje, že „vykonateľnosť rozhodnutia je nevyhnutným prvkom, bez ktorého by predmetné rozhodnutie nemohlo byť exekučným titulom“. Napriek tomu, že zo strany povinného bolo navrhnutých, resp. označených viacero rozhodujúcich dôkazov vyvracajúcich vykonateľnosť platobného rozkazu, exekučný súd tieto dôkazy nevykonal a s ich nevykonaním sa žiadnym spôsobom vo svojom odôvodnení nevysporiadal. V dôsledku tejto skutočnosti exekučný súd aproboval nezákonný stav, t.j.

Po prvé prieskumná právomoc exekučného súdu vo vzťahu k vykonateľnosti rozhodnutia je daná podľa § 50 ods. 1 prvá veta in fine (…alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná) ako aj podľa § 57 ods. 1 písm. Po druhé, podľa Občianskeho súdneho poriadku neexistuje žiadne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, v rámci ktorého by bolo možné napádať nedoručenie platobného rozkazu, nakoľko nie sú splnené procesné podmienky pre prípustnosť žiadneho z mimoriadnych opravných prostriedkov (dokonca ani samotný exekučný súd na existenciu takého konania o mimoriadnom opravnom prostriedku neodkazuje). V tejto súvislosti si kladieme otázku, ako by aj povinný mohol využiť niektorý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov, keď mu platobný rozkaz nebol doručený? Ako vôbec môžu začať plynúť lehoty na podanie týchto mimoriadnych opravných prostriedkov? Ktorý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov možno podľa exekučného súdu využiť a z akých dôvodov? Aký by vôbec malo využitie niektorého z mimoriadnych opravných prostriedkov vplyv na exekučné konanie, keďže by ich využitie vzhľadom na aktuálnu judikatúru nemalo za následok odklad exekúcie a exekúcia by mohla byť napriek ich využitiu vykonaná (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2009, sp. zn. II. ÚS 1/09-29; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 19. mája 2004, sp.zn. III. Po tretie povinný sa nedomáhal toho, aby exekučný súd opätovne rozhodol vo veci samej, ale iba toho, aby exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a následne mu bol riadne doručený platobný rozkaz. Zároveň sa nemožno stotožniť ani s odôvodnením, že „z daného vyplýva, že exekučný súd doručovanie rozhodnutia, ktoré je v exekučnom konaní podkladom k vykonaniu exekúcie nemôže preskúmavať v širšom rozsahu, než v bežnej verifikácii doručenia, t.j. či sa poštová doručenka nachádza v spise pôvodného konania…“. Takýto názor nemá žiadnu oporu v zákone a je zjavne svojvoľný, nakoľko exekučnému súdu nič nebráni v tom, aby preskúmal, či doručenie platobného rozkazu bolo riadne vykonané a to zvlášť za situácie, keď povinný predkladá konkrétne dôkazy, ktoré spochybňujú riadne doručenie a vykonateľnosť platobného rozkazu. Exekučný súd je povinný vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký je nevyhnutný na preskúmanie, či je exekúcia prípustná, t.j. či neprebieha na podklade takého rozhodnutia, ktoré nie je vykonateľné (nie je exekučným titulom). Tento názor má oporu v ustanoveniach § 50 ods. 1 v spojení s § 57 ods. 1 písm.

Za nepochopiteľný považujeme záver exekučného súdu, podľa ktorého „Povinný sa síce domáha preskúmavania predmetnej poštovej doručenky, avšak vo svojich námietkach si tak sám odporuje, keďže ako uviedol poštová doručenka má povahu verejnej listiny, na ktorú sa prihliada ako na platnú a pravdivú, až kým nie je preukázaný opak. „Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 OSP. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 OSP upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Túto vyvrátiteľnú právnu domnienku vyvraciame nasledovnými relevantnými dôkazmi“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. V nadväznosti na uvedené za účelom preukázania opaku, t.j. že údaje na doručenke sú nepravdivé predložil povinný sériu dôkazov, na ktoré exekučný súd vôbec neprihliadal - z tohto dôvodu je časť odôvodnenia súdu o dôkaznom bremene povinného nepochopiteľná a nezohľadňujúca obsah námietok a označených dôkazov preukazujúcich tvrdenia povinného o nepravdivosti údajov na doručenke. Poukazujeme na skutočnosť, že povinný v námietkach na preukázanie svojich tvrdení navrhol, resp.

Navyše poukazujeme na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2009, podľa ktorého dokonca povinný nemusí svoje tvrdenia preukazovať (tvrdenie, že podpis na doručenke nie je pravý), t.j. navrhovať na ich preukázanie dôkazy, nakoľko námietky proti exekúcii možno odôvodniť rovnakými skutočnosťami ako zastavenie exekúcie, kde exekučný súd koná ex offo. Aj keď exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci konania o námietke proti exekúcii, v zmysle ustanovení § 57 Exekučného poriadku a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 120 ods. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade zis…

Register doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti

Register doložiek právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí (ďalej aj ako “Register“) spustilo do (zatiaľ pilotnej) prevádzky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Umožní overiť si právoplatnosť a vykonateľnosť kedykoľvek a kdekoľvek. Zároveň má odbremeniť informačné centrá súdov. Register má zatiaľ LEN INFORMATÍVNY chatakter. Zriadenie Registra doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti má uľahčiť prácu súdov a oprávnených aj v týchto prípadoch.

Register doložiek právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí zatiaľ nie je právne záväzný. Na vyhľadávanie je potrebné poznať ECLI (európsky identifikátor judikatúry) rozhodnutia alebo spisovú značku, súd a dátum vydania rozhodnutia.

tags: #doložka #vykonateľnosti #súdneho #rozhodnutia #vzor