Dôvodová správa a právny úkon: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou dôvodovej správy a právnych úkonov, pričom vychádza z návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Cieľom je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie, chrániť práva občanov a zabrániť svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní.

Úvod do problematiky

V praxi sa vyskytujú prípady, keď orgány činné v trestnom konaní pri prehliadkach priestorov advokácie nezabezpečia selekciu dokumentov a informácií, ale zabavia en bloc všetky dokumenty alebo celý nosič dát, ktorý obsahuje údaje o rôznych osobách, nesúvisiace s predmetom prehliadky. Táto prax môže ohroziť práva občanov a zasiahnuť do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní.

Ochrana dôvernosti komunikácie advokáta a klienta

Ochrana dôvernosti komunikácie medzi advokátom a klientom je jedným zo základných prvkov právneho štátu a má ústavnoprávny rozmer, ako aj zákonný základ. Ide o povinnosť advokáta a právo klienta, ktoré je súčasťou ústavného práva na spravodlivý proces a ochrany súkromia. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) považuje odňatie písomností alebo počítačového vybavenia advokáta, ktoré obsahujú údaje týkajúce sa jeho profesijnej činnosti, za súčasť súkromného života a teda za zásah do súkromnej sféry jednotlivca.

Podľa ESĽP bez dôvernosti komunikácie advokáti nemôžu plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v zastupovaní strán v súdnom konaní a poskytovaní právnych služieb (Michaud proti Francúzsku). Podobné rozhodnutia sú súčasťou rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 68/2010 -62), Ústavného súdu ČR (napr. III.ÚS 702/17, II. ÚS 2007/20) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn.

Návrh právnej úpravy a jej ciele

Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií dôležitých pre prípravu obhajoby klienta zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Rovnako sa návrhom poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o rekreáciu: vzor a postup

Návrh vychádza z predpokladu, že inštitút mlčanlivosti nemôže byť zneužívaný na páchanie trestnej činnosti a ak je dôvodné podozrenie, že v dotknutom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie, môže dôjsť k prehliadke priestoru výkonu advokácie.

Nové ustanovenie § 106a Trestného poriadku

Aby sa dosiahol základný cieľ návrhu zákona, za dnes platné znenie § 106 Trestného poriadku sa vkladá nové ustanovenie § 106a, ktoré bude osobitným ustanovením týkajúcim sa ochrany povinnosti mlčanlivosti advokáta. Táto povinnosť mlčanlivosti vzniká v okamihu, v ktorom sa advokát dozvie o okolnostiach súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti mlčanlivosti nezbaví klient, alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti mlčanlivosti. Povinnosť mlčanlivosti sa nepremlčiava, pretrváva aj po skončení poskytovania právnych služieb klientovi, prípadne po jeho smrti (fyzická osoba) alebo po jeho zániku (právnická osoba). Povinnosť mlčanlivosti advokáta pretrváva aj vtedy, ak advokát má pozastavený výkon advokácie alebo ju prestal vykonávať.

Vydanie listín alebo iných nosičov dát, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti je tak závažný krok, že v prípade neskoršieho posúdenia nezákonnosti prehliadky už nemôže dôjsť k plnohodnotnej náprave zásahu do práv dotknutých osôb. Ochrana záujmov iných klientov musí byť zachovaná a porušenie práva nemôže byť odôvodnené ťažkosťami, technickými dôvodmi, praktickými potrebami alebo časom potrebným na selektovanie informácií (viď napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Sallinen proti Fínsku). Navrhovaný postup je nevyhnutný predovšetkým v záujme ochrany práv občanov a právnej istoty občanov.

Účasť zástupcu Slovenskej advokátskej komory (SAK)

V odseku 1 sa navrhuje, aby bola v Trestnom poriadku zakotvená účasť zástupcu Slovenskej advokátskej komory (SAK) počas priebehu prehliadky priestorov výkonu advokácie. Ide o bežnú prax, v rámci ktorej v prípade príkazu na prehliadku dotknutý advokát prizve k priebehu prehliadky zástupcu Slovenskej advokátskej komory, ktorý dohliada na zákonnosť postupu OČTK (orgánu vykonávajúceho úkon). V zmysle pokynov SAK a Advokátskeho poriadku, ktorým je advokát viazaný, po overení príkazu advokát je povinný upozorniť veliaceho policajta na zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti a s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy na ochranu osobných údajov a žiadať, aby k tomuto úkonu ako nezúčastnenú osobu pribral zástupcu komory alebo iného advokáta (§ 9 ods.

V odsekoch 2 až 8 sa upravujú postupy pred prípad nesúhlasu zástupcu komory. Vtedy ten, kto nariadil prehliadku bude oprávnený podať návrh nadriadenému súdu, aby o vydaní rozhodol. Dôraz sa kladie na to, aby do doby, kým bude o vydaní právoplatne rozhodnuté, bola zabezpečená ochrana pred neoprávneným zásahom a neoprávneným oboznámením sa s ich obsahom. Je potrebné zvoliť opatrenia (napr.

Prečítajte si tiež: Význam dôvodovej správy katastrálneho zákona

Legisvakačná lehota

Aby orgány činné v trestnom konaní, Slovenská advokátska komora, súdy a advokáti mali dostatok času na prípravu na aplikáciu zmeny v trestnom procese, zavádza sa dostatočne dlhá legisvakačná lehota. Preto sa účinnosť navrhuje na 1.

Transformácia Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p. na akciovú spoločnosť

Návrh zákona o transformácii Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p. na akciovú spoločnosť a o doplnení zákona č. 111/1990 Zb. má za cieľ vytvoriť podmienky transformácie Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p. na Technický skúšobný ústav Piešťany, a. s. Akciová spoločnosť bude obchodnou spoločnosťou v zmysle druhej časti prvej hlavy zákona č. 513/1991 Zb. Osobitný zákon o transformácii štátneho podniku v porovnaní s podmienkami založenia a vzniku akciovej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka predstavuje špecifickú právnu úpravu transformácie štátneho podniku v súvislosti so snahou štátu zachovať si stopercentnú majetkovú účasť štátu, ktorá môže predstavovať aj istý druh kontroly nad Technickým skúšobným ústavom Piešťany ako akciovou spoločnosťou.

V návrhu zákona sa špecificky rieši postavenie zakladateľa a akcionára budúcej akciovej spoločnosti. Jej zakladateľom a tým aj jediným akcionárom je štát. Návrh zákona upravuje podmienky zrušenia štátneho podniku bez likvidácie a jeho zánik, ďalej upravuje založenie, vznik akciovej spoločnosti a podmienky transformácie štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Základné imanie akciovej spoločnosti je tvorené hodnotou majetku štátu v správe štátneho podniku určenej znaleckým posudkom znížené o hodnotu rezervného fondu. V návrhu zákona sa upravuje prechod vlastníckeho práva, práv a povinností zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť a predmet podnikania akciovej spoločnosti. Návrh zákona ďalej upravuje výšku rezervného fondu a akcií.

Navrhovanou úpravou sa vymedzujú špecifické požiadavky na akciovú spoločnosť, ktorej jediným a 100 % akcionárom bude štát, v ktorého mene bude konať úrad. Zároveň sa vymedzuje sídlo akciovej spoločnosti na Piešťany. Vklad štátu do akciovej spoločnosti, ako jediného zakladateľa, je v tomto prípade nepeňažný vklad. Hodnota nepeňažného vkladu je hodnota majetku štátu v správe štátneho podniku určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť starší ako 3 mesiace ku dňu zrušenia štátneho podniku. Zároveň sa vymedzuje upravený spôsob určenia výšky základného imania pri vzniku akciovej spoločnosti. Predmetné ustanovenie zároveň predstavuje osobitnú úpravu vo vzťahu k § 58 ods.

Vlastnícke právo na majetok štátu v správe štátneho podniku prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku. Navrhovaná úprava vymedzuje podmienky prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú súčasťou nepeňažného vkladu zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť a to formou záznamu v zmysle § 34 až 36 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Zápisom práv k nehnuteľnostiam prostredníctvom záznamu je osobitný úkon katastrálneho úradu plniaci evidenčný charakter. Z dôvodu osobitosti a špecifickosti charakteru návrhu zákona a to predovšetkým skutočnosti, že sa ním upravuje a zavádza prechod práv a povinností štátneho podniku na novovzniknutú akciovú spoločnosť (vrátane práv a povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov štátneho podniku), je nepeňažný vklad do akciovej spoločnosti tvorený celým štátnym podnikom, preto sa považuje za nepeňažný vklad v zmysle § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka, t.j. vklad podniku. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o DPH“) sa tento vklad nepovažuje za dodanie tovaru ani za dodanie služby. Zároveň sa akciová spoločnosť stane platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 4 ods.

Prečítajte si tiež: Tvorba VZN: Dôvodová správa

Základne imanie sa povinne vytvára v akciovej spoločnosti a jeho výška sa zapisuje do obchodného registra. Dané ustanovenie predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k § 59 ods. Dané ustanovenie upravuje bližšiu špecifikáciu prechodu práv a povinností v zmysle neukončených prípadov výkonu činností a neuhradených pohľadávok voči tretím stranám a záväzkov plynúcich zo zmluvných vzťahov, ktoré boli uzavreté ešte pred zánikom štátneho podniku. Navrhovanou úpravou sa upravuje forma akcií a podoba akcií. Návrh zákona neupravuje vstup akciovej spoločnosti na trh, pretože o tom rozhoduje akcionár. Zákon ponecháva na vôli úradu, aby rozhodol o počte akcií v menovitej hodnote.

V odseku 1 sú uvedené činnosti, ktoré štátny podnik vykonával na základe rôznych oprávnení, napr. rozhodnutie o autorizácii, rozhodnutie o akreditácii a podobne. Akciová spoločnosť však musí požiadať príslušný orgán štátnej správy, ktorý ju oprávnil na výkon príslušných činností, o zmenu rozhodnutia v tom zmysle, ako to ustanovuje príslušný právny predpis a to z dôvodu, že príslušné oprávnenie oprávňuje „štátny podnik“ na výkon činností a zmena sa uskutoční len v zmysle oprávnenia vykonávať príslušné činnosti „akciovou spoločnosťou“. Ustanovenia určujú, ktoré ustanovenia Obchodného zákonníka sa vzťahujú na vznik akciovej spoločnosti a ktoré ustanovenia sú upravené touto osobitnou úpravou. Z dôvodu právnej istoty je potrebné uviesť, že vzhľadom na mechanizmus vymedzený ustanovením § 5 navrhovaného zákona, zrušenému štátnemu podniku nevznikne v poslednom zdaňovacom období daňová povinnosť podľa ustanovenia § 81 ods.

Novelizuje sa zákon č. Účelom tohto doplnenia je precizovanie a zosúladenia postupu pri zániku štátneho podniku a jeho následnom transformovaní na obchodnú spoločnosť nakoľko zákon č. 111/1990 Zb.

Účinnosť zákona sa navrhuje na 1.

tags: #dovodova #sprava #pravny #ukon