
Dôvodová správa predstavuje neoddeliteľnú súčasť procesu tvorby všeobecne záväzných nariadení (VZN) v obciach a mestách. Slúži ako podklad pre pochopenie zámerov a cieľov, ktoré sa prijímaným VZN sledujú. Tento článok sa zameriava na význam dôvodovej správy, jej obsah a štruktúru, ako aj na proces jej prípravy a schvaľovania.
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ako uvádza § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Zákon vo svojom § 43 upravuje, čo je potrebné v pracovnej zmluve uviesť. Pri mzdových podmienkach, v prípade, že sú dohodnuté napr. v kolektívnej zmluve, stačí uviesť v pracovnej zmluve odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, alebo stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia zákona alebo osobitného predpisu. Medzi ďalšie (nepovinné) náležitosti pracovnej zmluvy, ktorých absencia nevyvoláva neplatnosť pracovnej zmluvy, zaraďujeme napr. možnosti zmeny pracovnej zmluvy, ako napr. si môžete stiahnuť a upraviť vzor dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy.
Dôvodová správa je dokument, ktorý vysvetľuje potrebu a ciele navrhovaného VZN. Poskytuje informácie o súčasnom stave problematiky, ktorú má VZN riešiť, o dôvodoch, ktoré viedli k jeho vypracovaniu, a o očakávaných dopadoch na rozpočet obce/mesta a na život občanov.
Dôvodová správa sa zvyčajne delí na dve hlavné časti: všeobecnú a osobitnú.
Všeobecná časť dôvodovej správy uvádza:
Prečítajte si tiež: Žiadosť o rekreáciu: vzor a postup
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje:
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. Cieľom je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj zefektívniť právnu úpravu vynucovania iných povinností nevyhnutných pre ukončenie exekučného konania.
Navrhuje sa zavedenie tzv. donucovacích opatrení, ktorými majú byť peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla a použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci. Tieto donucovacie opatrenia budú aplikovateľné nielen pri vynucovaní plnenia povinnosti súčinnosti (v tomto prípade však len donucovacie opatrenie v podobe peňažnej pokuty) a povinnosti uskutočniť vyhlásenie o majetku, ale aj v exekučných konaniach vedených na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie, ako aj v exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom (v súvislosti s čím súčasne dochádza k vypusteniu právnej úpravy exekúcie zadržaním vodičského preukazu).
Obce, vyššie územné celky a nimi zriadené organizácie majú v tomto období povinnosť zaplatiť zvýšené sumy faktúr za energie, pričom pomoc zo štátneho rozpočtu zo schém ministerstva hospodárstva bude nabiehať postupne. Na preklenutie obdobia do poskytnutia tejto pomoci a s cieľom zabezpečiť samosprávam potrebnú likviditu na úhradu faktúr sa navrhuje poskytnúť obciam a vyšším územným celkom sumu zvýšenia podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb v roku už do 28. apríla.
Obciam a vyšším územným celkom sa teda do konca apríla poskytne celá suma dane z príjmov právnických osôb určená zákonom na rok, po odpočítaní už poskytnutých mesačných splátok. Takto sa obciam poskytne suma 171 044 000 eur a vyšším územným celkom suma 73 304 000 eur.
Prečítajte si tiež: Význam dôvodovej správy katastrálneho zákona
Obecné/mestské zastupiteľstvá prijímajú zásady/pravidlá, ktoré upravujú postup obecného/mestského/miestneho úradu pri vypracovaní, pripomienkovaní, schvaľovaní, vyhlasovaní a evidovaní všeobecne záväzných nariadení (VZN). Tieto zásady/pravidlá predstavujú interný akt riadenia v podobnom charaktere ako rokovací poriadok obecného/mestského zastupiteľstva.
Návrh VZN spracúva organizačný útvar obecného/mestského/miestneho úradu alebo právnické osoby zriadené obcou/mestom. Ak predmet úpravy VZN patrí do pôsobnosti viacerých útvarov, gestora prípravy návrhu VZN určí starosta/primátor. Za vecnú správnosť a úplnosť návrhu VZN zodpovedá spracovateľ návrhu VZN.
Titulná strana materiálu, ktorým sa predkladá návrh VZN, obsahuje názov materiálu, meno predkladateľa a meno spracovateľa. Názov materiálu v prípade nového VZN sa uvádza v tvare „Návrh Všeobecne záväzného nariadenia obce/mesta … (názov VZN)“ a v prípade novelizácie VZN v tvare „Návrh VZN, ktorým sa mení a dopĺňa Všeobecne záväzné nariadenie obce/mesta č. ../…. z … (dátum schválenia) …
Návrh VZN odôvodní spracovateľ v dôvodovej správe. Ak návrh obsahuje alternatívne alebo variantné riešenia, spracovateľ v dôvodovej správe uvedie pozitívne a negatívne aspekty navrhovaného riešenia. Súčasťou dôvodovej správy musí byť aj rozbor doterajšej právnej úpravy s uvedením, čo sa z nej osvedčilo, prípadne neosvedčilo a z akých dôvodov. V dôvodovej správe spracovateľ nariadenia uvedie aj vyčíslenie dosahu návrhu VZN na rozpočet obce/mesta/mestskej časti.
Dôvodová správa obsahuje všeobecnú časť a osobitnú časť. Vo všeobecnej časti sa uvádzajú dôvody, ktoré viedli spracovateľa k vypracovaniu návrhu, zámer, ktorý sa návrhom sleduje, či ide o prvú právnu úpravu a pokiaľ sa navrhovanou úpravou má nahradiť už existujúca právna úprava, v čom je navrhovaná úprava iná.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre správcov bytových domov
Spracovateľ návrh VZN predloží na pripomienkovanie. Pripomienkovateľom sú určení zamestnanci úradu. Spracovateľ vo zverejnení uvedie lehotu, počas ktorej môžu fyzické osoby a právnické osoby uplatniť pripomienku k návrhu VZN, osobu alebo útvar, ktorý prijíma pripomienky.
Na vypracovanie pripomienok určí spracovateľ s prihliadnutím na zložitosť a rozsah navrhovanej právnej úpravy primeranú lehotu, vždy najmenej 10 dní, vždy tak, aby spracovateľovi zostalo najmenej 5 dní na spracovanie pripomienok, pričom uvedie konkrétny dátum na doručenie pripomienok. Pripomienkovateľ je povinný v určenej lehote doručiť pripomienky.
Pripomienky obsahujú stanovisko pripomienkovateľa k vecnej a právnej stránke návrhu. Pripomienky, ktoré si spracovateľ neosvojil a pripomienkovateľ ich označil ako zásadné, je spracovateľ povinný s pripomienkovateľom bezodkladne prerokovať.