Dovolanie Cestou Okresného Súdu: Vzor a Právne Aspekty

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dovolaní proti rozhodnutiu okresného súdu, vrátane vzoru a relevantných právnych aspektov. Cieľom je poskytnúť zrozumiteľné informácie pre široké spektrum čitateľov, od študentov po právnych profesionálov.

Úvod do Zmluvného Práva

Zmluva predstavuje jeden z najbežnejších právnych úkonov, typicky bilaterálny, hoci môže byť aj multilaterálny. Je založená na vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle zmluvných strán. Právo spája s týmito prejavmi vznik záväzkových právnych vzťahov. Tieto vzťahy vznikajú medzi zmluvnými stranami a v prípade zmluvy v prospech tretieho môžu vzniknúť aj voči ďalšiemu subjektu. Pre platnosť zmluvy je nevyhnutné splnenie náležitostí platného právneho úkonu.

Náležitosti Odvolania

V ust. § 205 sú vymenované náležitosti, ktoré musí obsahovať každé odvolanie bez ohľadu na to, v akej forme je urobené. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre každý procesnoprávny úkon adresovaný súdu, ktoré sú vymenované v § 42 ods. 3, a okrem nich ešte osobitné náležitosti, ktoré sú typické len pre odvolanie. Existencia predpísaných náležitostí v odvolaní je dôležitá, pretože tvoria jeho obsah, podľa ktorého súd posudzuje daný procesnoprávny úkon ako odvolanie, aj keby bol úkon označený inak, napr. ako sťažnosť (§ 41 ods.

Označenie Súdu

Odvolanie sa má adresovať prvostupňovému súdu, ktorý vydal napádané rozhodnutie (§ 204 ods. 1). Zákon však pripúšťa možnosť adresovať odvolanie aj priamo nadriadenému odvolaciemu súdu (§ 218 ods. 2). V praxi sa možno stretnúť aj s kombináciou obidvoch uvedených možností.

Kto Podáva Odvolanie

Fyzická osoba, treba uviesť meno, priezvisko, bydlisko a štátne občianstvo. Môže sa uviesť aj dátum narodenia alebo telefonický kontakt. Procesné označenie účastníkov je v odvolaní také isté, ako bolo v žalobe, t. j. ten, kto bol žalobca, je aj v odvolaní označený ako žalobca, a ten, kto bol žalovaný, je aj v odvolaní označený ako žalovaný.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Označenie Veci

Všeobecná náležitosť z § 42 ods. 3 - označenie veci, ktorej sa urobený úkon týka, je bližšie konkretizovaná osobitnou náležitosťou z § 205 - uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje. Znamená to, že treba uviesť formu rozhodnutia, súd, ktorý vydal napádané rozhodnutie, číslo konania.

Rozsah Napadnutia Rozhodnutia

V prípade, že rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov, je potrebné presne vymedziť aj to, ktorý výrok, resp. ktoré výroky sa odvolaním napádajú. Má to význam pre suspenzívny účinok odvolania, ktorý sa viaže len na napadnutý výrok, s výnimkou prípadov predvídaných v ust. § 206 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť.

Dôvody Odvolania

V čom sa vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia alebo postupu súdu, t. j. uvedenie dôvodov. Dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia odvolacej lehoty. Odkaz odvolateľa na obsah podaní urobených v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno považovať za uvedenie dôvodov, z akých sa napáda prvostupňové rozhodnutie. Odvolanie nemusí obsahovať dôvody iba v prípade, ak smeruje proti rozsudku, ktorým súd na návrh všetkých účastníkov konania spravodlivo usporiadal veci účastníkov podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku, hoci boli inak splnené podmienky na odročenie pojednávania (§ 153d ods.

Čoho sa Odvolateľ Domáha (Petit)

Osobitná náležitosť je totožná so všeobecnou náležitosťou z § 42 ods. 3, podľa ktorej treba uviesť, čo účastník sleduje. Kvalitatívna stránka petitu spočíva v tom, že odvolateľ požaduje buď zmenu napadnutého rozhodnutia, alebo jeho zrušenie a súčasne vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne zastavenie konania, prípadne postúpenie veci. Tento návrh účastníka pre súd záväzný nie je, to znamená, že súd môže rozhodnutie zmeniť, aj keď sa požaduje jeho zrušenie, alebo, naopak, zrušiť namiesto požadovanej zmeny (§ 212 ods.

Kvantitatívna stránka petitu spočíva vo vymedzení rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, t. j. v akom rozsahu sa požaduje jeho preskúmanie odvolacím súdom. Význam vymedzenia rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda, sa prejavuje v tom, že časť rozhodnutia napadnutá odvolaním nenadobúda právoplatnosť, a to v dôsledku nastúpenia suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania (§ 206). Kvantitatívna stránka odvolacieho návrhu (okrem zákonných výnimiek) je pre súd záväzná, čiže odvolací súd môže preskúmať rozhodnutie len v napadnutom rozsahu okrem výnimiek zakotvených v ust. § 212 ods.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Podpis a Dátum

Vyžaduje sa vlastnoručný podpis odvolateľa, prípadne jeho zástupcu, alebo zaručený elektronický podpis podľa osobitného zákona. Uvedenie dátumu v odvolaní je pre posúdenie včasnosti jeho podania právne irelevantné. Rozhodujúci je dátum, kedy bolo odvolanie zaslané súdu, čo možno najľahšie zistiť z odtlačku pečiatky pošty na obálke, alebo je rozhodujúci dátum súdnej pečiatky na písomnom podaní účastníka, ak účastník doručí odvolanie na súd osobne.

Pri absencii niektorej z predpísaných náležitostí je úlohou súdu prvého stupňa vyzvať odvolateľa, aby neúplné odvolanie doplnil (§ 209 ods. 1). Potom, ako bude súdny spis spolu s odvolaním postúpený odvolaciemu súdu, je tento povinný preskúmať, či súd prvého stupňa správne postupoval v prípade, ak odvolanie nemalo všetky predpísané náležitosti. Za jednu z náležitostí možno v zmysle ust. § 42 ods. 3 považovať aj potrebu predložiť odvolanie s potrebným počtom rovnopisov a príloh. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie s potrebným počtom rovnopisov alebo príloh, súd prvého stupňa vyhotoví potrebné kópie na jeho trovy, pričom odvolateľa na doplnenie kópií vôbec nevyzve (§ 42 ods.

Dôvody Odvolania

Odvolanie je konštruované ako neúplné odvolanie, preto dôvody, pre ktoré je možné odvolanie podať, sú v zákone vymedzené taxatívne. Napriek obmedzeniu sú tieto dôvody konštruované tak, že je možné nimi rozhodnutie napádať zo stránky skutkovej aj právnej a môže sa poukazovať na porušenie tak hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej normy. Odvolanie možno súčasne odôvodniť aj viacerými dôvodmi. Meniť dôvody však možno iba počas plynutia odvolacej lehoty.

Nesplnenie Podmienok Konania

Nebola splnená niektorá z podmienok konania, ktoré sú inak vypočítané v § 221 ods. 1 písm. V zmysle § 103 súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Ak zistí nedostatok niektorej podmienky, je povinný postupovať podľa § 104. V prípade, že v tomto smere súd prvého stupňa pochybí, umožňuje zákon účastníkovi využiť to ako dôvod na podanie odvolania.

Nedostatok Právomoci Súdu

Sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov. Pod týmto dôvodom odvolania treba rozumieť iba situáciu, keď súd rozhodol, hoci bola daná právomoc iného orgánu. Ak ale súd zastavil konanie, príp. postúpil vec inému orgánu, hoci bola daná právomoc súdu, je to síce tiež dôvod na podanie odvolania, nie však z dôvodu nedostatku právomoci, ale z dôvodu, že bola účastníkovi konania postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. K právomoci pozri bližšie § 7 a 8, tiež aj § 106 ods.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Nespôsobilosť Účastníka Konania

Ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, t. j. nemal spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností (pozri bližšie § 19). Zákon nerozlišuje medzi tým, či účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania už od samého začiatku, alebo či ju stratil až počas konania, preto pod uvedený dôvod odvolania možno subsumovať obidva prípady. Uvedený dôvod odvolania nebude však naplnený vtedy, ak v právnom predpise nie je určitá skutková podstata podmienená existenciou určitého účastníka charakterizovaného hmotnoprávne, takže aj po jeho smrti bude mať konanie naďalej rovnaký zmysel a bude ho možné viesť (napr. ak v konaní o osvojenie dieťaťa zomrie jeden z jeho rodičov). Spôsobilosť byť účastníkom konania treba odlišovať od tzv.

Nedostatok Procesnej Spôsobilosti a Riadneho Zastúpenia

Účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Tento dôvod obsahuje dve podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, nestačí, ak je splnená len jedna z nich. Prvou podmienkou je nedostatok procesnej spôsobilosti, druhou je nedostatok riadneho zastúpenia. Nedostatok procesnej spôsobilosti sa nemôže týkať právnickej osoby ani štátu. Môže prichádzať do úvahy iba u fyzickej osoby, ktorá je maloletá alebo ktorá v dôsledku duševnej poruchy, ktorá nie je len prechodná, je obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony (k procesnej spôsobilosti pozri bližšie § 20).

Riadne zastúpenie súvisí so zákonným zástupcom takejto osoby, jej kolíznym opatrovníkom alebo jej opatrovníkom ustanoveným na základe rozhodnutia súdu podľa § 29 ods. 1. Osoba nebude riadne zastúpená vtedy, ak vôbec nemala svojho zástupcu, alebo ho síce mala, ale ten si svoje povinnosti riadne neplnil (k zastúpeniu pozri § 22, 23, § 29 ods. 1). Predmetný dôvod nie je možné rozšíriť na prípad, keď si zástupca na základe plnomocenstva neplní riadne svoje povinnosti, pretože nie je splnená podmienka nedostatku procesnej spôsobilosti u účastníka.

Prekážka Rozhodnutej Veci alebo Litispendencie

V tej istej veci bolo už skôr právoplatne rozhodnuté (prekážka rei iudicatae, pozri § 159 ods. 3) alebo v tej istej veci bolo už skôr začaté konanie (prekážka litispendencie, pozri § 82 ods. 1 a § 83). O tú istú vec ide vtedy, ak ide o tých istých účastníkov vrátane právnych nástupcov, o ten istý nárok a ten istý skutkový základ. O prekážku veci rozhodnutej právoplatne nejde, ak v predchádzajúcom súdnom konaní, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti, právna predchodkyňa navrhovateľa nemala v priebehu celého konania spôsobilosť byť účastníčkou konania.

Chýbajúci Návrh na Začatie Konania

Nebol podaný návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie sa môže začať iba na návrh účastníka (§ 82 ods. 1). Vo výnimočných, taxatívne stanovených prípadoch zákon pripúšťa, aby konanie začal súd aj bez návrhu (§ 81 v spojení s § 82 ods. 1). Dôvodom odvolania je, ak súd začal konanie aj bez návrhu napriek tomu, že išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať iba na návrh účastníka. Dôvodom odvolania však nie je, ak v konaní vo veci samej súd rieši predbežnú otázku bez návrhu účastníka - napr. v konaní o vypratanie nebytových priestorov rieši súd otázku platnosti nájomnej zmluvy ako predbežnú otázku bez samostatného návrhu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy. Pod tento dôvod odvolania by sa zrejme mohol zaradiť aj prípad, keď súd išiel nad návrh účastníka a priznal mu aj to, čo si žalobou neuplatňoval (buď mu priznal viac, než žiadal, napr. priznal mu vyššiu istinu alebo príslušenstvo, než si žalobou uplatňoval, alebo mu priznal príslušenstvo alebo trovy konania, hoci ich vôbec nepožadoval a pod., alebo mu priznal niečo iné, než žiadal, napr. priznal mu voči žalovanému inú povinnosť, ako požadoval, alebo na základe iného skutkového základu), ak nejde o výnimku zakotvenú v § 153 ods. 2, 3 a 4 (súdna prax napr. vo svojom rozhodnutí 3 Cdo 56/2005 vyslovila opačný názor). Prekročením návrhu účastníka nie je, keď súd priznal plnenie z iného právneho dôvodu, ani keď súd priznal menej, ako účastník žiadal. Doslovný text zákona, ktorý výslovne hovorí iba o nepodaní návrhu na začatie konania, vedie k takej interpretácii, ktorá nedovoľuje rozširovať túto vadu aj na prípad, keď súd bez toho, aby vydal uznesenie o začatí konania, začal konať ex offo v tých konaniach, v ktorých ho na to oprávňuje zákon (pre opačný výklad by text zákonného ustanovenia musel znieť inak, napr.

Odňatie Možnosti Konať pred Súdom

Predmetný dôvod odvolania preto možno vzťahovať na najrôznejšie situácie. Možnosť konať pred súdom prvého stupňa je napr.:

• Súd nesprávne odmietol žalobu z dôvodu, že v lehote nebola doplnená alebo opravená (§ 43 ods.
• Súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod (napr.
• Súd ustanovil účastníkovi opatrovníka podľa ust. § 29 ods.
• Súd zamietne odpor proti platobnému rozkazu, hoci podmienky na takýto postup uvedené v ustanovení § 174 ods.

K naplneniu pojmového znaku nedôjde, ak k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo len v dôsledku nedostatkov v aktivite, resp. Dôvod odvolania sa výslovne viaže len na prípad, keď sa možnosť konať pred súdom odňala účastníkovi. Keďže účastník môže v konaní vystupovať prostredníctvom svojho zákonného zástupcu, kolízneho opatrovníka, resp. opatrovníka ustanoveného súdom podľa ust. Každé odňatie možnosti konať pred súdom u zástupcu účastníka však nebude dôvodom odvolania. Nebude ním napr.:

• Taký postup súdu, v dôsledku ktorého súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazné prostriedky navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazné prostriedky na zistenie skutočného stavu.
• Ak súd nerozhodne o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti. Na nápravu tohto nedostatku slúži inštitút návrhu na doplnenie rozsudku upravený v § 166.
• Ak súd v písomnom vyhotovení rozsudku uvedie inú výšku peňažného plnenia uloženého žalovanému, než akú vyslovil pri verejnom vyhlasovaní rozsudku.
• Konanie v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka, resp.

Odňatím možnosti účastníkovi konať pred súdom nie je ani taký postup, keď sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník mohol neskôr uplatniť svoj vplyv na výsledok konania. Ako príklad možno uviesť výsluch svedka na pojednávaní, na ktoré súd účastníka riadne a včas nepredvolal, no súd opätovne vypočul svedka na ďalšom, neskôr nariadenom pojednávaní, na ktoré už bol účastník riadne a včas predvolaný, a teda mohol svedkovi klásť otázky, a to aj vtedy, ak by sa účastník tohto ďalšieho pojednávania nezúčastnil.

Vylúčenie Sudcu

V ust. § 14 sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka odvolateľa o tom, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vylúčený sudca, predstavuje odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. g).

Nahradenie Vôle Súdnym Rozhodnutím

Nahradiť vôľu (zmluvný prejav) subjektu právoplatným rozsudkom súdu, ktorý ukladá vyhlásenie vôle (§ 161 ods. 3 O. s. p.), je možné len v prípade, ak mal tento subjekt povinnosť určitú vôľu prejaviť, napríklad v zmysle záväzku o uzavretí budúcej zmluvy.

Účinnosť Zmluvy

S uzavretím zmluvy je obvykle spojená aj jej účinnosť, čo znamená možnosť domáhať sa úspešne plnenia, resp. možnosť plniť podľa obsahu zmluvy. V prípadoch, kde zákon vyžaduje k zmluve aj rozhodnutie príslušného orgánu, účinnosť zmluvy, na rozdiel od jej vzniku, nastane až dňom, keď kladné rozhodnutie tohto orgánu nadobudne právoplatnosť. Do nadobudnutia účinnosti zmluvy sú účastníci svojimi prejavmi viazaní, pokiaľ od zmluvy neodstúpili. Záporné právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu má za následok, že sa zmluva zrušuje, a to od začiatku (ex tunc).

Forma Zmluvy

Pri uzatváraní zmlúv platí všeobecná zásada bezformálnosti právnych úkonov. Existujú však výnimky, kedy zákon vyžaduje písomnú formu:

• Pre prevody nehnuteľností, či už odplatné (napr. kúpna zmluva) alebo bezodplatné.
• Pre prípady, kde to výslovne vyžaduje zákon. Zákon môže vyžadovať prostú písomnú formu (napr. zmluva o budúcej zmluve) alebo formu notárskej (úradnej) zápisnice.
• Pre prípady, kde to vyžaduje dohoda účastníkov.

Nedodržanie zákonom požadovanej písomnej formy vedie k absolútnej neplatnosti právneho úkonu. V prípade nedodržania účastníkmi dohodnutej písomnej formy ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Pre uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti sa vyžaduje, aby prejavy účastníkov zmluvy boli na tej istej listine, vrátane ich podpisov.

Typy Zmlúv a Zmluvná Sloboda

Občiansky zákonník aj Obchodný zákonník upravujú rôzne typy zmlúv. Zmluvné strany však majú možnosť uzavrieť aj inú, v zákone nepomenovanú zmluvu, pokiaľ táto neodporuje obsahu alebo účelu zákona. Zmluvou sú zmluvné strany viazané a odstúpiť od nej môžu len z dôvodov ustanovených zákonom alebo na základe dohody. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zásadne zrušuje od začiatku, ak právny predpis neustanovuje alebo účastníci nedohodli inak.

Premlčanie

Premlčanie predstavuje inštitút, ktorý obmedzuje časové obdobie, počas ktorého je možné úspešne uplatniť právo na súde. Po uplynutí premlčacej doby sa nárok stáva premlčaným, čo znamená, že ho nemožno úspešne vymáhať súdnou cestou. Dlžník má právo uplatniť námietku premlčania, čím sa zbaví povinnosti plniť.

Uplatnenie Námietky Premlčania

Dlžník uplatňuje námietku premlčania (§ 100 a nasl. OZ) ako obranu proti uplatňovanému nároku.

Uznanie Práva Dlžníkom

Uznanie práva dlžníkom (§ 110 ods. OZ) má za následok prerušenie premlčacej doby. Po prerušení začína plynúť nová premlčacia doba.

Vzor Dovolania Proti Rozhodnutiu z Dôvodu Premlčania

DÔLEŽITÉ UPOZORNENIE: Nasledujúci vzor slúži len na ilustračné účely a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu. Vždy sa odporúča konzultácia s kvalifikovaným právnikom.

Okresný súd [Miesto]## [Adresa]

Navrhovateľ: [Meno a Priezvisko/Názov]

[Adresa]

Odporca: [Meno a Priezvisko/Názov]

[Adresa]## Vec: Dovolanie proti rozsudku č.k.

I.

Dňa [Dátum] vydal Okresný súd [Miesto] rozsudok č.k. [Číslo rozsudku], ktorým rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu [Suma] s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

II.

S vyššie uvedeným rozsudkom sa nestotožňujem a v zákonnej lehote podávam toto dovolanie z nasledovných dôvodov:

• Nesprávne právne posúdenie veci: Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku premlčania nároku odporcu. Pôvodný nárok odporcu vznikol dňa [Dátum vzniku nároku]. Od tohto dňa až do podania žaloby dňa [Dátum podania žaloby] uplynula premlčacia doba stanovená zákonom, konkrétne [Dĺžka premlčacej doby podľa príslušného ustanovenia].
• Námietka premlčania: Navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa vzniesol námietku premlčania, ktorú súd prvého stupňa neopodstatnene neakceptoval.
• Neexistencia uznania dlhu: Odporca nepreukázal, že by navrhovateľ uznal svoj dlh, čím by došlo k prerušeniu premlčacej doby.

III.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Krajský súd [Miesto] vydal nasledovný

ROZSUDOK:

1. Rozsudok Okresného súdu [Miesto] č.k. [Číslo rozsudku] zo dňa [Dátum] sa z r u š u j e.
2. Žaloba odporcu sa z a m i e e t a.
3. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pred súdom prvého stupňa a trovy dovolacieho konania v plnom rozsahu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V [Miesto], dňa [Dátum]

[Podpis]

[Meno a Priezvisko/Názov]

Ďalšie Príklady Právnych Úkonov a Žalôb

Okrem premlčania nároku existuje množstvo ďalších právnych úkonov a žalôb, ktoré môžu byť relevantné v rôznych právnych situáciách. Nasleduje prehľad niektorých z nich:

Právne Úkony Týkajúce sa Osoby

• Návrh na vyhlásenie za mŕtveho (§ 7 ods. 2 OZ, § 195 a nasl. OSP).
• Návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ, § 186 a nasl. OSP).
• Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 2 OZ, § 186 a nasl. OSP).
• Dohoda o plnomocenstve (§ 31 a nasl. OZ).
• Návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu absolútne neplatného (§ 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 44 ods. OZ).
• Návrh na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu relatívne neplatného [§ 40a OZ, § 80 písm. c) OSP].
• Žaloba na uplatnenie náhrady škody pre neplatnosť právneho úkonu (§ 42, § 420 a nasl. OZ).
• Odporovacia žaloba o neúčinnosť právneho úkonu, ktorým došlo k prevzatiu záväzku bez primeraného protiplnenia (§ 42a ods. 1 OZ).
• Žaloba na vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu predmetu kúpy z kúpnej zmluvy neplatnej v dôsledku omylu konajúcej osoby (§ 49a, § 40a, § 457 OZ).
• Žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie zmluvy (§ 50a ods. 2 OZ, § 161 ods. 3 OSP).

Vlastnícke Právo a Vecné Práva

• Žaloba na vydanie hnuteľnej veci (§ 126 ods. 1 OZ).
• Žaloba na vypratanie nehnuteľnosti (§ 126 ods. 1 OZ).
• Žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva (§ 126 ods. 1 OZ).
• Žaloba na určenie vlastníckeho práva [§ 126 ods. 1 OZ, § 80 písm. c) OSP].
• Žaloba na určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva (§ 127 ods. 1 OZ).
• Žaloba na uloženie povinnosti umožniť vstup na susediaci pozemok (§ 127 ods. 3 OZ).
• Žaloba na náhradu škody spôsobenej vstupom na susediaci pozemok (§ 127 ods. 3 OZ).
• Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy (§ 133 ods. 2 OZ, § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.).
• Žaloba na určenie vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním [§ 134 OZ, § 80 písm. c) OSP].
• Žaloba na odstránenie neoprávnenej stavby (§ 135c ods. 1 OZ).
• Žaloba na prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníka pozemku (§ 135c ods. 2 OZ).
• Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti (§ 141 ods. 1 OZ).
• Žaloba manžela na vrátenie nie bežnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 145 ods. 2 OZ).
• Žaloba na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva zo závažných dôvodov (§ 148 ods. 2 OZ).
• Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 149 ods. 1 a 2 OZ).
• Žaloba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 149 ods. 1 a 3 OZ).
• Žaloba na určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nadobudnutého vydržaním, a na jeho trpenie [§ 151o ods. 1 OZ, § 80 písm. c) OSP].
• Zmluva o zrušení vecného bremena (§ 151p ods. 1 OZ).
• Návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe spoločenskej zmluvy, resp. zakladacej listiny (§ 133 ods. 2 OZ, § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.).
• Žaloba podielového spoluvlastníka na rozhodnutie súdu o vykonanie údržby spoločnej veci (§ 139 ods. 2 OZ).
• Žaloba o nahradenie vyhlásenia vôle podielového spoluvlastníka o spôsobe vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva (§ 141 ods. 2 OZ, § 161 ods. 3 OSP).
• Žaloba o určenie výlučného vlastníctva jedného z manželov [§ 143 OZ, § 80 písm. c) OSP].
• Dohoda manželov o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143a ods. 1 OZ).
• Návrh na povolenie vkladu do katastra o zriadení práva vyplývajúceho z vecného bremena (§ 151o ods. 1 OZ, § 28 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.).
• Zmluva o zriadení vecného bremena v prospech susediacej parcely (§ 151n a nasl. OZ).

#

tags: #dovolanie #cestou #okresneho #sudu #vzor