Rozdiel medzi závislou činnosťou a zmluvou o dielo

Rozhodovanie medzi živnosťou (B2B) a pracovným pomerom patrí k najčastejším otázkam na trhu práce. V praxi sa stretávame s hranicami tzv. švarcsystému - situácie, keď je výkon práce formálne vykazovaný ako podnikanie, no materiálne znáša znaky závislej práce. Švarcsystém je nelegálne maskovanie závislej práce ako podnikania. Hranica medzi B2B a pracovným pomerom sa nehodnotí podľa názvu zmluvy, ale podľa reálneho spôsobu výkonu práce.

Definícia závislej práce

Legálnu definíciu pojmu závislá práca upravuje od 1. 9. 2007 (novela č. 348/2007 Z. z.) § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Predmet právnej úpravy Zákonníka práce sú podľa § 1 ods. 1 „individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy“. Definícia závislej práce je v podobe legálnej definície zakotvená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého „za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností“.

Cieľom právnej úpravy bolo stanoviť, aká práca sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch (závislá práca) a aké sú jej znaky (napr. aj v porovnaní s výkonom podnikania, živnosti, kde sú ich znaky vymedzené v legálnej definícii). Výslovné vymedzenie znakov v zákone malo napomôcť lepšie identifikovať prácu, ktorá sa musí vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu (resp. obdobnom pracovnom vzťahu) a znížiť počet obchádzaní Zákonníka práce (v ČR sa tento systém nazýva tzv. Švarcsystém).

Znaky závislej práce podľa Zákonníka práce

Ak je prítomných všetkých päť znakov, tak ide o závislú prácu a takýto vzťah si jednoznačne vyžaduje uzavretie pracovnej zmluvy respektíve dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o vykonaní práce/pracovnej činnosti/brigádnickej práci študentov, pozrite osobitnú kapitolu).

Medzi hlavné znaky závislej práce patrí:

Prečítajte si tiež: Súvislosti príjmu zo závislej činnosti

1. Nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca: Pracovnoprávny vzťah je záväzkový právny vzťah, ktorý je založený na princípe nadriadenosti a podriadenosti, tzn. nie je založený na princípe rovnosti. V pracovnoprávnom vzťahu vystupuje jedna zo strán ako tá, ktorá prácu prideľuje, a druhá zmluvná strana ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Z tohto hľadiska jedna strana (zamestnávateľ) má zároveň postavenie strany nadriadenej a druhá strana (zamestnanec) má postavenie strany podriadenej.

   Vzťah nadriadenosti a podriadenosti spočíva v podriadenom postavení zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a nadriadenom postavení zamestnávateľa, ktorého účelom je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval, čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom.

   Do pozície podriadeného sa zamestnanec musí zaviazať slobodným prejavením vôle v pracovnej zmluve. Z nadriadeného postavenia zamestnávateľa vyplýva najmä právo ukladať pokyny zamestnancovi (pokyny musia byť v súlade s pracovnou zmluvou, zároveň pozri aj § 47 ods. 3 Zákonníka práce), konkretizovať prácu, ktorá sa má vykonávať, ako aj právo konkretizovať ďalšie skutočnosti stanovené zákonom (napr. konkretizovať, kedy sa bude práca vykonávať, akými postupmi), právo kontrolovať výkon práce, právo ukladať „sankcie“ za nesplnenie povinnosti (napr. nepreukázanie dočasnej pracovnej neschopnosti - krátenie dovolenky).

   Podriadené postavenie (subordinácia) zamestnanca znamená zmluvné zaviazanie sa zamestnanca k rešpektovaniu nadriadeného postavenia zamestnávateľa a práv s týmto postavením spojených. Podpísaním pracovnej zmluvy sa zamestnanec zmluvne zaviaže odo dňa, ktorý je dohodnutý ako deň nástupu do práce, t. j. dňa, keď v zmysle § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká, že bude vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, a to na mieste dohodnutom v pracovnej zmluve, riadiť sa pokynmi zamestnávateľa a pod.

2. Osobný výkon práce zamestnancom: V rámci závislej práce sa vyžaduje výlučne osobný výkon práce jednou osobou pre inú osobu. Osobný výkon práce sa vyžaduje od zamestnanca. Podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľom je „právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch“.

   Prečítajte si tiež: Zmeny v Zákonníku práce a príkazná zmluva

   Naopak zamestnanec musí vykonávať prácu osobne. Napríklad, v zmluve sa dohodlo, že v prípade, ak prácu nebude môcť vykonať fyzická osoba A, vykoná prácu fyzická osoba B. Ide o závislú prácu? Znakom pracovnoprávneho vzťahu je nezastupiteľnosť na strane zamestnanca.

3. Práca podľa pokynov zamestnávateľa: Zamestnanec je povinný vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa, ktoré sú v súlade s pracovnou zmluvou.

4. Práca v mene zamestnávateľa: Zamestnanec koná v mene zamestnávateľa, čo znamená, že výsledky jeho práce sú priamo pripísané zamestnávateľovi.

5. Mzda alebo odmena: Za vykonanú prácu má zamestnanec nárok na mzdu alebo odmenu.

6. Pracovný čas: Práca sa vykonáva v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou (§ 85 Zákonníka práce).

   Prečítajte si tiež: Mandátna zmluva verzus závislá práca

7. Náklady zamestnávateľa: Zamestnávateľ znáša náklady spojené s výkonom práce, ako sú náklady na pracovné prostriedky, materiál a pod.

8. Výrobné prostriedky zamestnávateľa: Zamestnanec pri výkone práce používa výrobné prostriedky zamestnávateľa.

9. Zodpovednosť zamestnávateľa: Za výsledky práce a za prípadné škody zodpovedá zamestnávateľ.

10. Opakovanie určených činností: Ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

Kumulatívny vs. nekumulatívny prístup

Kľúčovou pre posúdenie právneho vzťahu fyzickej osoby, ktorá vykonáva prácu pre iného, sa stáva voľba výkladového prístupu k § 1 ods. 2 Zákonníka práce, t. j. či o závislú prácu ide vtedy, ak sú naplnené všetky znaky uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce (kumulatívny prístup), alebo postačuje naplniť len niektoré znaky uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce (nekumulatívny prístup). Ďalšou dôležitou skutočnosťou je preskúmanie faktickej situácie vždy v konkrétnom prípade (posúdenie okolností konkrétneho prípadu).

V princípe je ustálené (a písal o tom autor tohto článku v minulosti), že konštrukcia zákona je v súčasnosti postavená na kumulatívnom prístupe - aby išlo o závislú prácu, majú byť naplnené všetky znaky závislej práce. Možno však nájsť aj rozhodnutie, kde to súd neberie až tak striktne, resp. to prehliada.

Zmluva o dielo

„Zmluva o dielo“ je pomerne široký pojem. Môže ošetrovať rôzne typy diel, prác a činností a práva a povinnosti oboch strán môžu byť určené pomerne široko. Nie je teda možné povedať, že zmluva o dielo rovná sa také a také platby. Naopak: závisí od jej obsahu.

Zmluva o dielo je upravená v Obchodnom zákonníku (§ 536 a nasl.) a predstavuje záväzok zhotoviteľa vykonať určité dielo a záväzok objednávateľa zaplatiť za jeho vykonanie cenu. Dielo je definované ako zhotovenie určitej veci, montáž, údržba, oprava alebo úprava veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.

Charakteristické znaky zmluvy o dielo

• Zameranie na výsledok: Zmluva o dielo je zameraná na dosiahnutie určitého výsledku, ktorý je vopred definovaný.
• Samostatnosť zhotoviteľa: Zhotoviteľ pri výkone diela koná samostatne a nie je podriadený pokynom objednávateľa v takom rozsahu ako zamestnanec.
• Zodpovednosť za vady: Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela.
• Odmena za dielo: Zhotoviteľ má nárok na odmenu až po riadnom vykonaní diela.

Rozdiely medzi závislou činnosťou a zmluvou o dielo

Príklady

• Závislá činnosť: Zamestnanec pracuje v call centre a denne telefonuje zákazníkom podľa pokynov zamestnávateľa, používa jeho telefónny systém a databázu.

• Zmluva o dielo: Firma si objedná u živnostníka zhotovenie webovej stránky. Živnostník si sám organizuje prácu, používa vlastný softvér a zodpovedá za funkčnosť stránky.

• Príklad zo života: Som živnostník a pracujem v istej firme s ktorou mám uzatvorenú ,,Rámcovú zmluvu o dielo" a každý mesiac mi vystavujú objednávku na odpracovanie 200 normohodín na mesiac. V zmluve sú uvedené niektoré fakty, ktoré nie sú pravdou, napríklad ,,Zhotoviteľ sa zaväzuje dielo vykonať na vlastné náklady", čo nie je pravda lebo, na zhotovenie diela mi firma poskytuje priestory, náradie, materiál, okrem pracovného odevu, obuvi, rukavíc a zváracej kukly. Pracujem v riadnom pracovnom čase a značím si čipovou kartou odchod aj príchod. Prácu vykonávam každý pracovný deň, aj v noci a niekedy aj v sobotu a vo sviatky. Nejde o nárazovú prácu a ani o sezónnu prácu. Pracujem týmto spôsobom už niekoľko rokov. Faktúru za vykonané práce vystavuje firma v mojom mene. Nemal by som podľa zákona mať status zamestnanca? Podľa mňa spĺňam všetky znaky závislej práce. Je to trestné?

  Situáciu, keď samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva pre zamestnávateľa činnosť, ktorá vykazuje znaky závislej práce, možno právne kvalifikovať ako skrytý pracovnoprávny vzťah, resp. nelegálnu prácu. Ako uvádzate medzi firmou a vami bola uzatvorená Rámcová zmluva o dielo, v zmysle ktorej formálne vystupujete ako zhotoviteľ diela. Podľa vašich informácii možno však usúdiť, že práca, ktorú vykonávate vykazuje znaky závislej práce a nie právne znaky podnikania. Uvedenému obchodnoprávnemu vzťahu vzniknutému na základe Rámcovej zmluvy o dielo je potrebné prispôsobiť aj realizáciu a skutočný priebeh vykonávania práce (napr. neurčí sa pracovný čas, ktorý je kontrolovaný a evidovaný ako vo vašom prípade, stanovia sa termíny na dodanie, záruka a pod.). Tento obchodnoprávny vzťah vzniknutý na základe Rámcovej zmluvy o dielo nemôže zakrývať skutočný stav a zároveň nemôže obchádzať povinnosť uzatvoriť pracovnú zmluvu.

Dôsledky nesprávneho zaradenia

Ak sa práca, ktorá vykazuje znaky závislej činnosti, vykonáva na základe zmluvy o dielo, ide o obchádzanie Zákonníka práce. V takomto prípade hrozí zamestnávateľovi pokuta od Inšpektorátu práce. Okrem toho zamestnanec prichádza o ochranu, ktorú mu poskytuje Zákonník práce (napr. nárok na dovolenku, ochranu pred neoprávneným prepustením). Ak sa zistí, že práca ktorú vykonávate vykazuje znaky závislej práce nebude takéto konanie považované za trestné, ale za porušenie pracovnoprávnych predpisov v dôsledku čoho hrozí zamestnávateľovi uloženie pokuty až do 200-tisíc eur.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ má možnosť výberu formy zamestnania, avšak v rámci zákonných limitov. riadi ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. „Zákonník práce“). vzťahu podľa podmienok Zákonníka práce (t. j. ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. dohôd je ich výnimočnosť. vykonávaných mimo pracovného pomeru len výnimočne (napr. o bežné, pravidelné alebo dlhodobé plnenie úloh. zabezpečená výlučne prostredníctvom dohodárov. vykonávaných mimo pracovného pomeru. v pracovnom pomere garantuje napr. pri skončení pracovného pomeru, a pod., čomu sa chcú vyhnúť. uzatvárajú písomne, inak sú neplatné. o vykonaní práce, napr. napr. na čistenie okien na firemnej budove). skúmať účel pracovnej činnosti a vybrať správny typ dohody.Od 1. činnosti, ktoré sú predmetom autorského zákona (napr. organizmu. ohraničená pracovná úloha s konkrétnym výsledkom (napr. projektu, a pod.). z vymedzenia pracovnej úlohy. v kalendárnom roku. o vykonaní práce. u každého môže odpracovať maximálne 350 hodín kalendárnom roku. zamestnancom dohodnúť aj na čiastkových odmenách. sa dohoda uzatvára. 10 hodín týždenne. o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Od 1. využívanej pri sezónnej práci podľa prílohy č. 1b Zákonníka práce - tzv. sezónnej práce. v kalendárnom roku, napr. materiálu alebo zakladaní, obnove a výchove lesa. mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. činnosti vymedzená druhom práce. rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára. vysokoškolského štúdia). uzavretá). dobu, najviac na 12 kalendárnych mesiacov (napr. zakladá pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom. je podmienené požiadavkou písomného vyhotovenia pracovnej zmluvy. pracovnú zmluvu je potrebné uzatvoriť najneskôr v deň nástupu do práce. Ostatné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania (napr. Zamestnávateľ sa od 1. informácie bez súhlasu zamestnanca. vymedziť časovo (napr. čas) alebo iným spôsob, ako konkrétnym dátumom (napr. maliarskych prác). roky. pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. zmluve je možné dohodnúť na obdobie najviac 3 mesiacov tzv. ktorá sa nemôže predlžovať. 40 hodín týždenne. odpracovať najviac 38 a ¾ hodiny týždenne a v trojzmennej, resp. svojich zamestnancov. poistenie. zamestnanie poberateľov dôchodkov či študentov s uplatnením odvodovej odpočítateľnej položky. Zdroj: Vlastné spracovanie * Uvedené platí, ak ide o študenta - dohodára, ktorý si neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku, resp. prekročil hranicu príjmu nad 200 eur. Dohodár, ktorý si uplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku a jeho mesačný príjem nepresahuje 200,00 eur, neplatí žiadne odvody. Odvody zamestnávateľa sú v takom prípade vo výške 1,05 %. ** Dohodár pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, ktorého mesačná odmena nepresahuje 605,50 eura, platí sociálne odvody a preddavky na zdravotné poistenie v celkovej sadzbe 8,40 %. Sadzba odvody zamestnávateľa je 20,20 %. Dohodár vykonávajúci sezónnu prácu s mesačnou odmenou presahujúcou 605,50 eura i jeho zamestnávateľa platia rovnaké odvody, ako pri klasickej dohode s pravidelným príjmom. *** Dohodár - poberateľ starobného, predčasného starobného, výsluhového dôchodku v dôchodkovom veku, invalidného, resp. invalidného výsluhového dôchodku pri uplatnení odvodovej odpočítateľnej položky a príjme do 200,00 eur/mesiac neplatí žiadne odvody. Odvody zamestnávateľa sú 1,05 %. invalidného, resp. vykonal. dohode o vykonaní práce, resp. dohodnutej časti práce, resp. v roku 2023 - dane a odvody. Zdroj: Vlastné spracovanie * U dohôd o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce najviac 520 hodín v kalendárnom roku, kde priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody nesmie presiahnuť 40 hodín. Nárok na náhradu mzdy pri prekážkach v práci (napr. 4 týždne, resp.

Typy dohôd

• Dohoda o vykonaní práce: na ohraničená pracovná úloha s konkrétnym výsledkom (napr. projektu, a pod.). z vymedzenia pracovnej úlohy. v kalendárnom roku. o vykonaní práce. u každého môže odpracovať maximálne 350 hodín kalendárnom roku. zamestnancom dohodnúť aj na čiastkových odmenách. sa dohoda uzatvára.
• Dohoda o pracovnej činnosti: 10 hodín týždenne.
• Dohoda o brigádnickej práci študentov: vysokoškolského štúdia). uzavretá). dobu, najviac na 12 kalendárnych mesiacov (napr.
• Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce: o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Od 1. využívanej pri sezónnej práci podľa prílohy č. 1b Zákonníka práce - tzv. sezónnej práce. v kalendárnom roku, napr. materiálu alebo zakladaní, obnove a výchove lesa. mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín. činnosti vymedzená druhom práce. rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára.

tags: #zavisla #cinnost #a #zmluva #o #dielo