Komentár k Trestnému poriadku: Hĺbková analýza a vývoj

Trestný poriadok je základný právny predpis upravujúci trestné konanie na Slovensku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na Trestný poriadok, vrátane jeho historického vývoja, kľúčových inštitútov a aplikačných problémov. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený prehľad o tejto zložitej oblasti práva, od základných princípov až po najnovšie zmeny a judikatúru.

Úvod do Trestného poriadku

Trestný poriadok predstavuje základný procesný predpis v oblasti trestného práva. Upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri zisťovaní trestných činov, ich páchateľov a ukladaní trestov. Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé a zákonné trestné konanie, ochranu práv obvinených a poškodených, ako aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľov trestných činov.

Historický vývoj trestného poriadku na Slovensku

Vývoj trestného poriadku na území Slovenska prešiel zložitým historickým vývojom, ktorý odzrkadľuje politické a spoločenské zmeny v priebehu dejín.

Obdobie do roku 1950

V období do roku 1950 platil na území Slovenska zákonný článok XXXIII/1896 (ďalej len „tr. p.“), ktorý upravoval trestné konanie. V tomto období bolo vyhľadávanie (vyšetrovanie) vykonávané policajnými úradmi a orgánmi (§ 83 a nasl. tr. p.) a vyšetrovanie trestných činov (§ 102 a nasl. tr. p.) viedol vyšetrujúci sudca. Zastavenie vyhľadávania (vyšetrovania) znamenalo koniec celého pokračovania. Proti zastavujúcemu postupu štátneho zástupcu bolo možné podať sťažnosť k hlavnému prokurátorovi. Ak štátny zástupca skonštatoval, že skutkový stav je dostatočný na posúdenie veci, alebo podal na obvineného obžalobu, spis sa postúpil súdom a začalo sa obžalovacie štádium. Obnova konania bola možná len výnimočne, v rámci obnovy. Úprava v tomto období nebola tak formalizovaná, ako je tomu dnes a často dochádzalo k zastaveniu konania na základe nedostatočne zozbieraného materiálu.

Trestný poriadok z roku 1950

Medzi Slovenskom a českými krajmi predstavoval Trestný poriadok z roku 1950 (zákon č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom) významný medzník. Tomuto poriadku sa vyčítala jeho zložitosť a ťažkopádnosť. Sťažnosť pre porušenie zákona a konanie o nej upravovali ustanovenia § 216-§ 219. O sťažnosti pre porušenie zákona rozhodoval Najvyšší súd konečným uznesením.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

Trestný poriadok z roku 1956

Tretím významným medzníkom bol Trestný poriadok z roku 1956 (zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom). Sťažnosť pre porušenie zákona upravovala tretia časť, pätnásta hlava (§ 291-§ 299). Dôvodom na podanie sťažnosti pre porušenie zákona bol nepomer medzi uloženým trestom a stupňom nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť. Okruh oprávnených subjektov na podanie tohto prostriedku ostal nezmenený. Ak sa konštatovalo, že bol porušený zákon, Najvyšší súd zrušil napadnuté rozhodnutie. O sťažnosti pre porušenie zákona konal a rozhodoval Najvyšší súd.

Trestný poriadok z roku 1961

Právna úprava podľa Trestného poriadku z roku 1956 bola nahradená zákonom č. 141/1961 Zb. z roku 1961 (ďalej aj len „Tr. poriadok“ alebo „Tr. Podľa komentára k Tr. poriadku z roku 1961 sa sťažnosť pre porušenie zákona mohla podať, ak to vyžadoval záujem spoločnosti alebo oprávnený záujem jednotlivca a neoslabovala stabilitu právoplatných rozhodnutí. Dôvodom na podanie sťažnosti pre porušenie zákona boli nové skutočnosti, ktoré mohli byť známe už v dobe pred právoplatnosťou rozhodnutia. Sťažnosť pre porušenie zákona upravovala tretia časť, sedemnásta hlava (§ 266- § 276). Dôvodom na jej podanie bolo porušenie zákona alebo iného predpisu, ktorý bol súčasťou právneho poriadku. Okruh legitimizovaných na podanie tohto prostriedku ostal nezmenený. Prokurátor nemohol také rozhodnutie sám zrušiť, event. v prípadoch uvedených v § 174 ods. 2 písm. e) Tr. por. Právny stav sa vo svojej podstate zachoval bez väčších zmien až do roku 2005. K ustanoveniu § 266 a nasl. Tr. por. upravoval Príkaz generálneho prokurátora SSR por. č. 5/1989 z 20.2.1989 sp. zn. Spr II 44/89. Tento príkaz bol zrušený Príkazom generálneho prokurátora SR por. č. 6/1999 z 31.3.1999.

Rekodifikácia a Trestný poriadok z roku 2005

V rámci rekodifikácie zákonom č. 301/2005 Z.z. bol prijatý nový Trestný poriadok.

Dovolanie v Trestnom poriadku

Dovolanie patrí medzi mimoriadne opravné prostriedky v trestnom konaní. Systematika trestného konania zohľadňuje viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi podaného dovolania v zmysle ustanovenia § 374 Trestného poriadku. Táto sa netýka formálno-právneho uplatnenia niektorého (či viacerých) z dovolacích dôvodov upravených v § 371 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, ale vecných chýb, ktoré dovolateľ vo svojom podaní namietol (viď R 120/2020). Zodpovednosť za kvalitu podaného dovolania teda znáša výlučne dovolateľ.

Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania

Podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne.

§ 374 ods. 3 Tr. por.

Ustanovenie § 374 ods. 3 Tr. por. nemožno uplatňovať ako samostatný dôvod dovolania. Toto ustanovenie len v nadväznosti na § 369 Tr. por. a § 372 ods. 1 Tr. por. vyjadruje okolnosť, že aj keď sa z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por. dovolaním napáda vždy rozhodnutie súdu druhého stupňa (okrem dovolania podaného ministrom spravodlivosti), možno dovolaním namietať aj chyby konania súdu prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní.

Procesné vady konania a dovolanie

Ustanovenie § 242 ods. 2 veta druhá O.s.p. ukladá dovolaciemu súdu, aby na procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. prihliadol bez ohľadu na to, či v dovolaní boli alebo neboli uplatnené. Osobitne v prípade namietaného odňatia možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné mať na zreteli, že pri vyhodnocovaní dopadov procesných nesprávností, ktoré vyšli najavo v priebehu dovolacieho konania, nie je obsah dovolania bezvýznamný.

Odňatie možnosti konať pred súdom

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je taký nesprávny (procesné ustanovenia porušujúci) postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Ak dovolateľ napriek formulácii druhej otázky domáha zodpovedania toho, či môže postupca a dlžník po postúpení pohľadávky urovnať sporné práva tým, že vystaví dobropisy vzťahujúce sa na pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia, dovolací súd považuje túto otázku za zásadnú a kľúčovú právnu otázku v prípade žalobcom uplatneného návrhu o určenie popretých pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Súdna prax je jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať pred súdom. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania (1 Cdo 126/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 12/2015, 4 Cdo 191/2011, 5 Cdo 43/2013, 6 Cdo 95/2012, 7 Cdo 179/2014, 8 Cdo 346/2014).

Posudzovanie podania

Pri posudzovaní podania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému podaniu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu podania, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v podaní použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu podania. Posudzovanie podania taktiež neumožňuje súdu obsah úkonu výkladom dopĺňať, či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z obsahu úkonu nevyplývajú (Štefček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 440-446).

Mimoriadne opravné prostriedky a generálny prokurátor

Trestný poriadok rozlišuje niekoľko mimoriadnych opravných prostriedkov. Generálny prokurátor SR má v rámci novely Trestného poriadku právo využívať postup podľa § 363 ods. 1 a nasl. Tr. por. Generálny prokurátor SR, resp. prokurátor ním poverený, zrušil podľa § 363 ods. 1, § 364 ods. 3, § 366 ods. 1, ods. 2 Tr. por. uznesenia o zamietnutí sťažností obvinených podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. a podmienečne zastavil trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1, 2 Tr. por. trestných činov.

§ 363 Tr. por. a jeho zmeny

V prípravnom konaní došlo novelou Tr. por., vykonanou zák. č. 401/2015 Z.z. k zmene v ust. § 363 ods. 1 Tr. por. v smere, že „… generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie, ak tým bol porušený zákon“. Ďalej došlo k zmene v ust. § 364 ods. 3 Tr. por. v tom smere, že ak generálny prokurátor zruší rozhodnutia orgánov prípravného konania, vráti vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.

Dôvodom uplatnenia § 363 a nasl. Tr. por. je porušenie zákona. Okruh právoplatných rozhodnutí v zmysle § 363 ods. 1 Tr. por. po nadobudnutí ich právoplatnosti, príkladmo uvádzala komentárová literatúra. Príkaz Generálneho prokurátora SR por. č. 5/2006 Z.z. v znení neskorších zmien upravoval postup prokurátorov pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní. Príkazom generálneho prokurátora SR por. č. 10/2011 sa upresňoval postup prokurátorov vo vzťahu k uzneseniu, ktorým sa podľa § 206 Tr. por. vznieslo obvinenie.

Zmena ust. § 363 ods. 1 Tr. por. zákonom č. 401/2015 Z. z. nezodpovedá dôvodom uvedeným v dôvodovej správe k tomuto zákonu. V odôvodnení zmeny ustanovenia sa totiž okrem iného uvádzalo, že „… sa zistili medzi prokurátormi rôzne názory na výklad tohto ustanovenia“. Neopodstatnenosť toho- ktorého zákonného ustanovenia vždy preukáže prax. Nedostatok právnej úpravy § 363 a nasl. Tr. por. značne zaťažuje a spomaľuje konanie.

Rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje § 363 Tr. por.

§ 363 a nasl. Tr. por. sa nevzťahuje len na rozhodnutia vo veci samej, ale aj na rozhodnutia o inej otázke (napr. pokuty, o vrátení veci, o pribratí znalca a iné). Všeobecné ustanovenia Tr. por. sa použijú, ak ich zákon špeciálne nevylučuje. Ust. § 363 a nasl. Tr. por. sa týkajú rozhodnutí, ktoré sú výsledkom prípravného konania, resp. sú predpokladom ďalšieho priebehu trestného stíhania. Na to, aby sa mohol generálny prokurátor zaoberať podnetom podľa § 363 Tr. por., musia byť splnené zákonom stanovené podmienky.

Zastavenie trestného stíhania a úloha prokurátora

V trestnom konaní vedie prípravné konanie polícia a pred súdom zastupuje prokurátor (§ 237 ods. 1 Tr. por.). Ak prokurátor zistí, že nie sú splnené podmienky na trestné stíhanie, môže trestné stíhanie zastaviť (§ 215 ods. 1 Tr. por.). Prokurátor je povinný preskúmať uznesenie o vznesení obvinenia a ak zistí, že obvinenie bolo vznesené nezákonne, je povinný ho zrušiť. Prokurátor je povinný v každom štádiu trestného konania skúmať, či sú splnené podmienky na trestné stíhanie. Ak zistí, že nie sú splnené (napr. pre nedostatok dôkazov), musí trestné stíhanie zastaviť. Takémuto postupu bráni znenie § 366 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého nemôže generálny prokurátor zrušiť rozhodnutie v neprospech obvineného. Ak je trestné stíhanie vedené nezákonne, prokurátor (v záujme zachovania zákonného právneho stavu) môže a musí konať. Zastavenie trestného stíhania podľa § 215 Tr. por. je procesný úkon, ktorý končí vyšetrovanie, po vykonaní všetkých dostupných úkonov. Otázkou je, ktorý subjekt by zastavovacie uznesenie vydal. Príslušný policajt? Dozorový prokurátor?

Dozorový prokurátor je povinný preskúmať uznesenie o zastavení trestného stíhania a ak s ním súhlasí, akceptuje ho. Policajt nie je oprávnený podľa platných predpisov o prokuratúre vydať uznesenie o zastavení trestného stíhania (§ 6 ods. 8 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení nesk. predpisov).

Podmienky pre zrušenie rozhodnutia generálnym prokurátorom

Generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutie len vtedy, ak zistí porušenie hmotno a procesno- právnymi ustanoveniami. Porušenie sa týka nielen ustanovení Trestného zákona (napr. skutkovú podstatu trestného činu) alebo Trestného poriadku (napr. z pohľadu ktorých je potrebné rozhodnutie preskúmať). Spôsob preskúmania uznesenia je upravený v ust. § 184 Tr. por.

Skutočnosť, že v konkrétnej trestnej veci je vedené konanie podľa § 363 a nasl. Tr. por. dieli 2. hlavy 2. časti Trestného poriadku, nebráni prokurátorovi podať obžalobu.

Judikatúra a princíp nestrannosti

K výkladu platnej právnej úpravy, dôvodovú správu k zák. č. 301/2005 Z.z. a nasl. Tr. por. je potrebné skúmať s ohľadom na prípravné konanie ako celok. Z rozhodnutí možno uviesť uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 536/2014 z 22.8.2014 k princípu nestrannosti rozhodovania vylučujúcemu, aby generálny prokurátor podľa § 363 ods. 1 Tr. por. sám vydal rozhodnutie vo veci.

Inštitút v iných právnych poriadkoch

Platný a účinný zák. č. 141/1961 Sb. poznal inštitút v § 174a. Nižší štátny zástupca mohol zrušiť rozhodnutie o nestíhaní podozrivého podľa § 159d odst. 1 tr. řádu z roku 1956. Išlo o odňatie oprávnenia štátneho zástupcu ako orgánu verejnej žaloby, príp. aj do zásady legality v zmysle § 2 ods. 3 TrŘ. a zásahu do práv poškodeného a dodržanie obžalovacej zásady v zmysle § 2 ods. 4 TrŘ.

Súdy nemôžu prejudiciálne posudzovať právne otázky (napr. predbežnú otázku podľa § 9 ods. 1 TrŘ.).

Budúcnosť inštitútu § 363 Tr. por.

Je potrebné venovať primeranú pozornosť otázke, či sa má zachovať súčasný koncept úpravy tohto inštitútu. V budúcnosti bude potrebné venovať pozornosť otázke, či má byť okruh dôvodov taxatívny (predovšetkým v Tr. zák.), alebo má ísť o hrubé nerešpektovanie dôležitých ustanovení zákona.

tags: #dovolanie #trestný #poriadok #komentár