Dovolanie Náhrady Škody Spôsobená Trestným Činom: Komplexný Prehľad

Pri páchaní trestnej činnosti len zriedka nastane situácia, že trestným činom nebola spôsobená škoda. Samotná výška škody a jej vznik je aj jedným z predpokladov pre naplnenie skutkovej podstaty trestných činov. Ak páchateľ takúto škodu spôsobí, poškodený má právo uplatniť si náhradu škody v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku náhrady škody spôsobenej trestným činom, vrátane procesných aspektov, právnych nuancií a relevantnej judikatúry.

Definícia Škody v Trestnom Práve

Trestný zákon definuje škodu ako ujmu alebo reálny úbytok na majetku, prípadne na právach poškodeného alebo inú ujmu, ktorá vznikla v súvislosti s trestným činom, a to bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Poškodeným sa rozumie osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Druhy Škody

• Majetková škoda: Ujma alebo reálny úbytok na majetku.
• Morálna škoda: Môže vzniknúť pri niektorých trestných činoch, napr. pri ohováraní.
• Iná škoda: Škoda vyplývajúca z porušenia napr. osobných práv.

Práva Poškodeného v Trestnom Konaní

Poškodený má v trestnom konaní špecifické práva, ktoré mu umožňujú aktívne sa zúčastňovať na konaní a domáhať sa svojich práv. Medzi tieto práva patrí:

• Právo na preklad a tlmočenie.
• Právo byť informovaný o priebehu trestného konania, o začatí trestného stíhania/o vznesení obvinenia.
• Právo nazerať do spisov a preštudovať si ich, robiť si z nich výpisky a poznámky, podať návrhy na doplnenie vyšetrovania.
• Právo na sprievod dôverníka a/alebo zastupovanie splnomocnencom.
• Právo na uplatnenie nároku na náhradu škody.
• Právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.
• Právo zúčastniť sa hlavného pojednávania a navrhovať dôkazy, ktoré majú byť súdom vykonané.
• Právo na záverečnú reč.
• Právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody alebo týkajúcom sa trov konania.
• Právo na svedočné, ak vypovedal ako svedok.

Adhézne Konanie: Uplatnenie Nároku na Náhradu Škody v Trestnom Konaní

Uplatnenie nároku poškodeného na náhradu škody sa vymáha prostredníctvom tzv. adhézneho konania. Ide o konanie, ktoré prebieha kontinuálne so súdnym konaním o vine, v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Súd o otázke náhrady škody nerozhoduje ex offo, t. j. z úradnej povinnosti, ale len na návrh poškodeného.

Výhody Adhézneho Konania

• Rýchlosť a úspora nákladov: Adhézne konanie je spravidla rýchlejšie a menej nákladné ako samostatné civilné konanie.
• Jednoduchosť: Uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní je jednoduchšie a bezplatné.
• Zastavenie premlčacej lehoty: Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde a riadne pokračuje v konaní, premlčacia doba neplynie. Rovnaké účinky nastanú ak sa právo uplatní na inom príslušnom orgáne.

Podmienky pre Uplatnenie Nároku na Náhradu Škody

• Škoda spôsobená trestným činom: Vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi vznikom škody a trestným činom.
• Konkrétny obvinený: Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody voči konkrétnemu obvinenému.
• Včasné uplatnenie: Nárok na náhradu škody je možné uplatniť od začatia trestného konania, najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania.
• Konkretizácia nároku: Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške náhradu škody uplatňuje.

Rozhodnutie Súdu o Náhrade Škody

Ak bol nárok podaný včas a riadne, súd posúdi, či má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu a v akom rozsahu. Pre určenie rozsahu náhrady škody na zdraví sa priberie znalec z odboru zdravotníctva. Pri rozhodovaní o náhrade škody trestný súd aplikuje občianske hmotné právo o náhrade škody.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu

V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o náhrade škody, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Poškodený disponuje opravným prostriedkom len proti výroku o náhrade škody.

Exekučné Konanie

Odsudzujúce rozhodnutie, ktorý zaväzuje odsúdeného nahradiť škodu predstavuje exekučný titul. To znamená, že poškodený si môže náhradu škody priznanú v trestnom konaní vymáhať v exekučnom konaní.

Odkázanie na Civilné Konanie

Ak podľa dokazovania nie je podklad na uloženie povinnosti nahradiť škodu súd odkáže poškodeného na civilné konanie. Rovnako postupuje súd ak na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody je potrebné ďalšie dokazovanie nad rámec trestného stíhania. Na civilné konanie odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok prizná len čiastočne. Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s nárokom na náhradu škody vždy na civilné konanie.

Trestné Oznámenie a Jeho Náležitosti

Trestné konanie sa spravidla začína podaním trestného oznámenia. Trestné oznámenie môže podať ktokoľvek, na ktorejkoľvek polícii, prokuratúre, príp. súde. Môžete ho podať v prípade, ak ste obeťou trestného činu ako aj v prípade, ak sa dozviete, že niekto vo Vašom okolí sa stal obeťou trestného činu, utrpel škodu alebo spáchal trestný čin.

Forma a Obsah Trestného Oznámenia

Trestné oznámenie je možné podať písomne, ústne do zápisnice alebo aj elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom. Malo by obsahovať najmä opis skutku, ktorý sa stal, Vaše kontaktné údaje a v prípade, ak ste obeťou trestného činu, tak aj opis škody, ktorá Vám bola spôsobená spolu s informáciou, či si uplatňujete nárok na náhradu škody.

Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti

Po podaní trestného oznámenia Vám policajt alebo prokurátor vydá písomné potvrdenie, v ktorom bude označené, kedy bolo oznámenie podané, ktorý orgán ho prijal a stručne opísané, čoho sa trestné oznámenie týka.

Práva a Povinnosti Po Podaní Trestného Oznámenia

Následne začne polícia prešetrovať Vaše oznámenie a zisťovať, aký skutok sa stal, jeho priebeh a okolnosti. Začne zabezpečovať dôkazy týkajúce sa skutku. Nemáte povinnosť predkladať dôkazy, je to však Vaše právo. Ak máte nejaké dôkazy k dispozícii (napr. doklady, účtenky, SMS komunikáciu, fotografie, nahrávky) je vhodné, aby ste ich predložili, príp. oznámili mená svedkov, ktorí videli alebo počuli, čo sa stalo.

Pre podanie trestného oznámenia nie je vyžadované zastúpenie advokátom. Právnu pomoc Vám môžu poskytnúť subjekty poskytujúce pomoc obetiam alebo za určitých podmienok Centrum právnej pomoci. Máte právo, aby Vás sprevádzal dôverník, a to na každý úkon. Môže ním byť ktokoľvek, priateľ/ka, rodinný príbuzný alebo známy. Dôležité je, aby ste sa so svojím dôverníkom cítili bezpečne a bol pre Vás oporou. Jeho úlohou je najmä morálna podpora a nemôže zasahovať do priebehu úkonu.

V prípade sexuálnych násilných trestných činov máte právo na to, aby výsluch viedla osoba rovnakého pohlavia. Podstatné je, aby ste v trestnom oznámení uviedli všetko to, čo si pamätáte. Nemusíte vedieť o aký trestný čin ide, stačí, ak vlastnými slovami opíšete, čo sa stalo.

Trestné oznámenie nie je možné vziať späť. Polícia je povinná prešetriť oznámenie a zistiť, čo sa stalo. Pri niektorých trestných činoch sa však vyžaduje Váš súhlas, aby bolo možné pokračovať v trestnom konaní.

Prečítajte si tiež: Dôvody dovolania

Štádiá Trestného Konania a Úloha Poškodeného

Štádium nadväzujúce na podanie trestného oznámenia sa označuje ako postup pred začatím trestného stíhania.

Postup Pred Začatím Trestného Stíhania

Po preskúmaní trestného oznámenia môže policajt:

• Odmietnuť trestné oznámenie a ukončiť trestné konanie.
• Odovzdať podanie príslušnému orgánu (ak skutok nie je trestným činom, ale priestupkom alebo iným správnym deliktom).

V prípade, ak ste oznámili trestný čin alebo ste obeťou trestného činu, tak je policajt povinný Vám doručiť rozhodnutie. Proti rozhodnutiu policajta o odmietnutí, odovzdaní alebo odložení trestného oznámenia môžete do 3 pracovných dní od doručenia podať sťažnosť u policajta, ktorý rozhodnutie vydal.

Prípravné Konanie

Toto štádium trestného konania nasleduje po rozhodnutí policajta o začatí trestného stíhania. Pre jeho začatie nemusí byť známe, kto je páchateľom trestného činu, postačujúce je to, že sa stal skutok, ktorý považuje policajt za trestný čin. Hlavnou úlohou tohto štádia je získať a zabezpečiť všetky dôkazy, ktoré sú použité v ďalšom konaní. Tieto slúžia na to, aby bolo objasnené, aký skutok sa stal, komu a aká škoda vznikla a kto je páchateľom. Preto je jeho súčasťou vyšetrovanie, príp. skrátené vyšetrovanie. Typ vyšetrovania, ktorý prebehne závisí od závažnosti spáchaného trestného činu.

V prípade, ak existuje dostatočne odôvodnené podozrenie, že skutok spáchala konkrétna osoba, tak policajt/prokurátor vznesie obvinenie voči tejto konkrétnej osobe. Táto bude ďalej vystupovať v konaní ako obvinený. Súd môže rozhodnúť o tom či obvinený bude počas ďalšieho konania na slobode alebo vo väzbe.

V tomto štádiu môžete byť opätovne predvolaný svedčiť, otázky sa Vás prípadne môže pýtať aj obvinený alebo jeho advokát. Sú povinní s Vami konať s úctou a rešpektom, otázky sa Vás môžu pýtať až potom, čo Vám bolo umožnené súvisle vypovedať a potom, čo Vám otázky položil policajt. Máte právo požiadať policajta/prokurátora, aby sa obvinený vášho výsluchu nezúčastnil, ak si to neželáte alebo je Vám jeho prítomnosť nepríjemná.

Nad prípravným konaním vykonáva dozor prokurátor. V prípade, ak máte pochybnosti o postupe policajta alebo sa Vám zdá, že koná príliš dlho, nemáte od neho informácie o ďalšom postupe a vývoji vo Vašom prípade, môžete požiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta.

Nárok na náhradu škody je možné uplatniť len do skončenia vyšetrovania.

Skončenie Prípravného Konania

Prípravné konanie môže skončiť niekoľkými spôsobmi, rozhodnutie robí a vydáva prokurátor. O tomto budete vždy informovaný a rozhodnutie Vám bude doručené. V prípade, ak ste sa nechali zastupovať splnomocnencom, rozhodnutia budú doručené jemu.

• Zastavenie trestného stíhania: V prípade, ak policajt na základe vyšetrovania zistí, že sa skutok nestal, nie je trestným činom ani priestupkom alebo obvinený nie je trestne zodpovedný, tak sa zastaví trestné stíhanie.
• Podmienečné zastavenie trestného stíhania: Je možné len v prípade niektorých trestných činov a za podmienky, že sa obvinený priznal k spáchaniu trestného činu, nahradí škodu, ktorú spôsobil a takýto spôsob skončenia veci je považovaný za dostatočný.
• Zmier: V prípade, ak sa obvinený priznal k spáchaniu trestného činu a nahradil škodu, je pri niektorých trestných činoch možné, aby bol medzi obvineným a poškodeným uzatvorený zmier. Zmier musí byť schválený prokurátorom.
• Dohoda o vine a treste: Ak sa obvinený priznal k spáchaniu trestného činu, prokurátor môže začať konanie o dohode o vine a treste. Prokurátor Vás o tomto upovedomí a ako poškodeného Vás vyzve k tomu, aby ste sa ho zúčastnili. Ak v stanovenom termíne neprídete na prokuratúru a ani sa neospravedlníte, tak sa prokurátor môže s obvineným dohodnúť na náhrade škody pre Vás. Prokurátor je povinný dbať na to, aby bol Váš nárok na náhradu škody spravodlivo zastúpený.
• Podanie obžaloby: Prokurátor podá na súd obžalobu, ak nedošlo k skončeniu trestného konania žiadnym z predchádzajúcich spôsobov. V obžalobe uvedie najmä opis skutku, jeho označenie ako trestného činu, kto je obvineným z jeho spáchania a označí dôkazy. Podaním obžaloby sa začína súdne konanie.

Súdne Konanie

Súd preskúma doručenú obžalobu, aby overil, či boli splnené všetky podmienky na jej podanie, rozhodne, ktoré dôkazy budú vykonané pred súdom (napr. či bude svedok predvolaný alebo sa len prečíta jeho výpoveď) a určí termín hlavného pojednávania. Pri preskúmaní obžaloby môže súd rozhodnúť aj o vrátení prípadu do predchádzajúceho štádia ​(prípravného konania), ale aj o zastavení trestného stíhania. Ak zistí, že by bolo možné ​uzavrieť zmier, tak to môže navrhnúť a následne s Vaším súhlasom aj schváliť.

Nariadené hlavné pojednávanie je považované za najdôležitejšiu časť trestného konania. ​Na ňom sa opätovne vypočúvajú svedkovia, ktorým je možné klásť otázky. Predkladajú sa a čítajú listinné dôkazy (rôzne dokumenty) alebo sa ho zúčastňuje aj znalec. Ako poškodený máte právo zúčastniť sa hlavného pojednávania a navrhovať dôkazy, ​ktoré majú byť súdom vykonané. Rovnako tak sa môžete vyjadriť k dôkazom, ktoré už boli vykonané. Po tom ako súd vyhlási dokazovanie za skončené, už nie je možné predkladať ďalšie návrhy.

V závere pojednávania (môže sa však konať aj niekoľko pojednávaní) máte právo predniesť záverečnú reč. Jej obsah nie je presne vymedzený, takže je na Vás, čo sa v nej rozhodnete povedať. Poznámky k nej si môžete priniesť so sebou. V prípade, ak máte splnomocnenca, prednesie záverečnú reč on.

Po prednesení záverečných rečí sa súd odoberie poradiť sa a rozhodnúť o tom, či bol spáchaný trestný čin, o aký čin ide a či je obžalovaný vinný. Potom sa verejne vyhlási rozhodnutie súdu, ktoré bude doručené aj v písomnej forme. Súd rozhodne aj o nároku na náhradu škody, t.j. páchateľovi určí, akú sumu a akým spôsobom je povinný uhradiť. V prípade, ak by nebolo možné v rámci trestného konania určiť presnú výšku škody, tak Vás súd odkáže na civilné konanie.

Predseda senátu je povinný vykonať nevyhnutné opatrenia, aby ste neprišli do styku s obvineným. Akékoľvek rozhodnutie, ktoré bude vydané (rozsudok, uznesenie, trestný rozkaz) Vám bude ako poškodenému vždy doručené.

Opravné Prostriedky

Proti rozhodnutiu v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody alebo týkajúcom sa trov konania, máte právo podať opravný prostriedok. V závislosti od typu rozhodnutia je možné podať odvolanie (do 15 dní), sťažnosť (do 3 pracovných dní) alebo odpor (do 8 dní).

Vykonávacie Konanie

Po právoplatnom skončení súdneho konania a pri odsúdení páchateľa spravidla nasleduje vykonávacie konanie. Páchateľ je povinný vykonať trest, ktorý mu bol súdom uložený. Môže to byť napr. peňažný trest, trest odňatia slobody, trest domáceho väzenia, zákaz účasti na verejných podujatiach. Súd môže páchateľovi uložiť aj primerané obmedzenia napr. dodržiavanie zákazu priblíženia sa.

V tejto časti je odsúdený páchateľ povinný Vám nahradiť škodu, tak ako bolo určené v rozhodnutí. V prípade, ak odsúdený túto svoju povinnosť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia neplní, tak môžete vymáhať jej plnenie prostredníctvom ​exekútora. Exekútor následne vykoná úkony potrebné k tomu, aby Vám bola škoda uhradená, napr. predá majetok odsúdeného, bude mu zrážať zo mzdy určitú čiastku.

Ďalšie Práva Po Skončení Trestného Konania

Po skončení trestného konania však ako obeť/poškodený trestného činu máte ešte ďalšie práva.

• Odškodnenie od štátu: V prípade, ak ste sa stali obeťou násilného trestného činu, môžete požiadať na ministerstve o odškodnenie, ktoré Vám poskytne štát. Odškodnenie sa poskytuje za ujmu na zdraví a v prípade niektorých trestných činov aj za morálnu škodu. Základnou podmienkou pred podanie žiadosti je to, že bolo ukončené trestné konanie, v ktorom ste si uplatnili nárok na náhradu škody od páchateľa a škoda Vám nebola uhradená inak. Žiadosť o odškodnenie je možné podať len do 1 roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, preto je dôležité, aby ste túto lehotu nezmeškali.
• Informácie o prepustení alebo úteku páchateľa: Máte právo sa rozhodnúť, či chcete byť informovaný o prepustení alebo úteku páchateľa z niektorého zo zariadení. Informácia o týchto skutočnostiach slúži najmä na vašu ochranu pre prípad, že by Vás páchateľ chcel vyhľadať (napr. je ním Váš blízky alebo rodinný príslušník). Toto rozhodnutie môžete kedykoľvek zmeniť a polícia, prokurátor aj súd na neho budú prihliadať.
• Odborná pomoc: Aj po skončení trestného konania máte právo na odbornú pomoc.
• Ochrana pred páchateľom: Úlohou polície, prokuratúry aj súdu je zabrániť tomu, aby Vás páchateľ opätovne ohrozoval a sú povinní vykonať všetko preto, aby tomu predchádzali. Kontaktujte políciu, keď Vás páchateľ vyhľadá a tento kontakt Vám je nepríjemný. V prípade, ak s páchateľom bývate v spoločnej domácnosti, tak ihneď po privolaní polície a/alebo podaní trestného oznámenia, ho môže polícia vykázať na 10 dní. Páchateľ má potom zakázané, aby do spoločného bytu alebo domu vstupoval. Následne Vás polícia poučí o možnosti podať návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým môže byť zakázaný prístup do spoločnej domácnosti aj na dlhšiu dobu.

Relevantná Judikatúra

V súvislosti s náhradou škody spôsobenej trestným činom existuje rozsiahla judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Táto judikatúra sa zaoberá rôznymi aspektmi náhrady škody, ako napríklad:

• Nezákonné trestné stíhanie: Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
• Premlčacia lehota: Premlčacia lehota na uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. začne plynúť rovnako ako u spoluobvinených právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení ich trestného stíhania z dôvodu, že skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie, nie je trestným činom (t. j. rozhodnutie z ktorého vyplýva nezákonnosť trestného stíhania spoluobvinených). Práve z tohto momentu je možné vyvodiť či predpokladať nezákonnosť trestného stíhania aj voči zomrelej osobe.
• Adhézne konanie a právo na spravodlivé súdne konanie: Poškodený, ktorý má v trestnom konaní právo uplatniť nárok na náhradu škody, a ak tento nárok aj uplatnil, je procesnou stranou v tzv. adhéznom konaní (prebiehajúcom kontinuálne so súdnym konaním o vine), v ktorom sa rozhoduje o ním uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Garancie poskytované čl. 6 ods. 1 dohovoru zaručujúce právo na spravodlivé súdne konanie sú teda v trestnom konaní.

Prípadová Štúdia z Českej Republiky

Zaujímavý prípad v súvislosti s náhradou škody nastal v Českej republike, kde sa takáto náhrada škody posudzovala v súvislosti s dohodou o vine a treste. Predmetný spor posudzoval Ústavný súd ČR pod spis. zn. Ústavnými sťažnosťami sa sťažovatelia domáhajú zrušenie rozsudku Vrchného súdu v Olomouci.

Sťažovateľom bolo ako obžalovaným rozsudkom krajského súdu schválená dohoda o vine a treste, ktoré uzavreli prokurátor Krajského prokuratúry v Brne - pobočka v Jihlave a obaja sťažovatelia. Trestná činnosť, ktorej sa mal dopustiť sťažovateľ Ing. M. D., spočívala v tom, že vedome uviedol do omylu príslušných pracovníkov Energetického regulačného úradu tým, že úmyselne nepravdivo uviedol údaje ohľadom sprevádzkovania celkového inštalovaného elektrického výkonu fotovoltaickej elektrárne.

Za takto kvalifikovanú trestnú činnosť bol sťažovateľovi uložený úhrnný peňažný trest vo výške 16 560 000 Kč a ďalej trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu funkcie štatutárneho orgánu a člena kolektívneho štatutárneho orgánu obchodných korporácií na dobu piatich rokov. Sťažovateľke bol potom uložený peňažný trest v celkovej výške 5 300 000 Kč.

Poškodení EG.D, a. s., OTE, a. s., Ministerstvo priemyslu a obchodu, Úrad pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových a Národná rozvojová banka a. s. Voči tomuto rozhodnutiu podali odvolanie poškodená Česká republika zastúpená Ministerstvom priemyslu a obchodu.

Vrchný súd okrem iného uviedol, že z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol (okrem iného upozornil na to, že Českej republike nebolo umožnené, aby sa rokovania ohľadom uzavretia dohody o vine a treste sťažovateľov zúčastnila, hoci sa svojich práv poškodenej nevzdala), považuje uzavretie uvedených dohôd o vine a treste za diskutabilné, avšak s ohľadom na to, kto je v danej veci odvolateľom, nemohol do výrokov rozsudku krajského súdu zasiahnuť.

Zásadné pochybenie v rozhodnutí krajského súdu o náhrade škody spočívalo najmä v tom, že hoci vo výroku o vine boli definované najmenej spôsobené škody, ani takú sumu krajský súd poškodenej Českej republike nepriznal, keď ju odkázal s celým jej nárokom na občianskoprávne konanie. Postupoval tak v rozpore so zákonom, lebo mal oboch sťažovateľov zaviazať k náhrade škody aspoň v minimálne zistenej výške, ktorú sťažovatelia uzatvorením dohôd o vine a treste akceptovali.

Ústavný súd konštatoval, že podstatou právneho inštitútu dohody o vine a treste je dohodnutý kompromis medzi obvineným a prokurátorom, ktorého obsahom je priznanie obvineného, ​​že spáchal skutok, ktorý mu je dávaný za vinu, výmenou za dohodnutý miernejší trest. Obsahom tejto dohody je aj rozsah a spôsob náhrady škody alebo nemajetkovej ujmy alebo vydanie bezdôvodného obohatenia.

V posudzovanej veci sa z obsahu dohody o vine a treste vyplýva, že sťažovateľ vyhlasuje, že spáchal uvedené skutky a súhlasí s uloženým trestom. Súčasne sťažovateľ súhlasil s tým, že sa všetci poškodení odkazujú s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, pretože podľa znaleckého posudku skutočne vyplatenú podporu podľa regulačných výkazov nemožno z výkazov určiť.

Z uvedeného je zrejmé, že v oboch prípadoch nastala situácia, kde medzi stranami dohody o vine a treste k nájdeniu zhody na výške škody nedošlo a ani skutkový stav neumožňoval, aby výšku škody na základe neho určil súd sám. Preto tiež krajský súd, ktorý predmetné dohody plne rešpektoval, poškodených odkázal na občianskoprávne konanie.

S ohľadom na všetky uvedené dôvody Ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovel a zrušil napadnuté rozhodnutie Vrchného súdu, pretože je rozporné s článkom 36 ods. 1 a článkom 38 ods. 2 charty základných práv a slobôd.

Povinnosti Orgánov Činných v Trestom Konaní

Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinní poučiť poškodeného o jeho právach. Sú povinný poskytnúť mu plnú možnosť uplatniť jeho práva.

tags: #dovolanie #náhrada #škody #spôsobená #trestným #činom