
Tento článok sa zaoberá problematikou dovolania a náhrady škody v slovenskom právnom systéme, pričom poskytuje vzory a príklady z praxe. Dôraz je kladený na procesné aspekty, ako aj na hmotnoprávne podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody. Cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexný prehľad o danej problematike, ktorý mu umožní lepšie sa orientovať v zložitosti právnych predpisov a efektívne chrániť svoje práva.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa podáva proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Cieľom dovolania je dosiahnuť preskúmanie a prípadnú zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia Najvyšším súdom Slovenskej republiky.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) O. s. p.). Táto vada konania je závažná a zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale aj dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a) O. s. p.
Navrhovateľ podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Zvolen. Dovolateľ tvrdil, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania napriek jeho nesúhlasu. Navrhovateľ chcel na pojednávaní vysvetliť relevantné skutočnosti uvedené v odvolaní. Krajský súd sa tak dopustil odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitie).
Dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., alebo že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O. s. p.).
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Dovolanie náhrady škody
Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil.
Okresný súd zamietol návrh o určenie priebehu hranice pozemkov a určil, že hranica je vyznačená podľa geometrického plánu. Súd rozhodnutie odôvodnil vydržaním časti nehnuteľnosti odporkyňou. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, pretože odporkyňa nespĺňala podmienky vydržania a nebola dobromyseľná. Namietal tiež, že súd nemohol presne určiť hranicu, lebo ju ani znalec nevytyčoval.
Náhrada škody je právny inštitút, ktorý slúži na kompenzáciu majetkovej alebo nemajetkovej ujmy, ktorá bola niekomu spôsobená protiprávnym konaním iného subjektu. Právo na náhradu škody je upravené v Občianskom zákonníku (§ 415 a nasl.) a v ďalších právnych predpisoch.
Na vznik práva na náhradu škody sa vyžaduje splnenie viacerých predpokladov:
Poškodený má právo uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči škodcovi. Nárok sa uplatňuje spravidla písomne, pričom je potrebné špecifikovať výšku škody a spôsob jej vzniku. Ak škodca nárok neuzná, poškodený sa môže obrátiť na súd.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: dovolanie proti rozhodnutiu
Poškodený Jozef Novák podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, ktorým bol Michal Kováč odsúdený za trestný čin krádeže. V odsudzujúcom rozsudku súd nerozhodol o nároku poškodeného na náhradu škody, ktorú mu spôsobil obžalovaný. Poškodený sa domáhal náhrady škody spôsobenej krádežou.
V trestnom konaní môže poškodený uplatniť nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom. Ak súd v odsudzujúcom rozsudku rozhodne o povinnosti obžalovaného nahradiť škodu, poškodený má exekučný titul na vymáhanie škody.
Ako poškodená v trestnej veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ vo Zvolene, Úrade justičnej a kriminálnej polície, Odbore justičnej polície, zasiela vyčíslenie uplatňovaného nároku na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená smrťou syna Eugena Tichého, ktorý zomrel na následky zranení utrpených pri dopravnej nehode. Uplatňuje si nárok na náhradu škody v zmysle § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z.
V niektorých prípadoch, napríklad pri náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, je pred podaním žaloby na súd potrebné predbežné prejednanie nároku s príslušným ústredným orgánom. Toto prejednanie je neformálne a slúži na mimosúdne vyriešenie sporu.
Ján Polák žiada, aby ústredný orgán predbežne prejednal jeho nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa Policajného zboru v Trnave, ktorým bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin úmyselného ublíženia na zdraví. Následne bol rozsudkom OS v Trnave spod obžaloby oslobodený. Žiada náhradu trov spojených s obhajobou v trestnom konaní.
Prečítajte si tiež: Zákon o striedavej starostlivosti
V tejto časti sú uvedené vzory a dokumenty, ktoré môžu byť užitočné pri uplatňovaní nároku na náhradu škody alebo pri podávaní dovolania.
Župné nám. 13814 90 Bratislava
prostredníctvom Okresného súdu …………………………………………. k sp. zn…………………
Žalobca: Obchodné meno ………………………………………………….Sídlo ……………………………………………………………….IČO ………………………………………………………………..Zapísaný v ………………………………………………………..Zastúpený: Meno a priezvisko advokáta: ………………………………….Miesto podnikania advokáta: ………………………………….
(Nasleduje odôvodnenie dovolania s uvedením dôvodov, prečo dovolateľ považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne.)
Župné nám. č.
V súlade s ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. žiadam, aby ste ako ústredný orgán predbežne prejednali môj nárok na náhradu škody, ktorá mi bola spôsobená nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa Policajného zboru v Trnave z 15. júna 1994, sp. zn. ČVS 300/94, ktorým bolo voči mojej osobe začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin úmyselného ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zák.
(Nasleduje podrobné odôvodnenie žiadosti s uvedením skutkových a právnych dôvodov, prečo žiadateľ považuje nárok na náhradu škody za opodstatnený.)