Sociálny fond a podnikanie: Komplexný prehľad

Sociálny fond predstavuje významný nástroj podnikovej sociálnej politiky, ktorý slúži na financovanie rôznych benefitov pre zamestnancov a ich rodiny. Jeho tvorba a použitie sú upravené zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na sociálny fond, jeho tvorbu, použitie, zdaňovanie a účtovanie.

Úvod do sociálneho fondu

V podnikateľských, ako aj v nepodnikateľských subjektoch, ktorými sú zamestnávatelia, sa vytvára sociálny fond, ktorého finančné prostriedky sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Najvýznamnejším výrobným činiteľom sú ľudia. Spokojnosť zamestnancov vysoko vplýva na ich pracovnú výkonnosť a celkovú lojalitu k podniku. Sociálny fond je jedným zo zdrojov financovania sociálnych potrieb zamestnancov. Ide o formu financovania podporovanú štátom tým, že tvorba sociálneho fondu ide v istom objeme z daňových nákladov podniku.

Kto je zamestnávateľom pre účely zákona o sociálnom fonde?

Na účely zákona o sociálnom fonde je zamestnávateľom právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Príklady zamestnávateľov a ich povinnosti tvoriť sociálny fond

• S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestnáva zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Na účely zákona o sociálnom fonde sa považuje za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o založená na podnikateľské účely vypláca konateľovi na základe zmluvy odmenu za výkon funkcie konateľa. Vzťah konateľa a s.r.o. nie je pracovnoprávnym vzťahom, t. j. nie je ani pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Medzi konateľom a s.r.o. je obchodno-právny vzťah. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde nepovažuje za zamestnávateľa a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s odmenou konateľa.
• Fyzická osoba je konateľom s.r.o. založenej na podnikateľské účely. Zároveň má s touto s.r.o. uzavretú pracovnú zmluvu - je zamestnancom v pracovnom pomere. V tomto prípade existujú vedľa seba dva právne vzťahy fyzickej osoby a s.r.o. Prvým je obchodno-právny vzťah konateľa a s.r.o. Druhým je pracovno-právny vzťah zamestnanca a s.r.o. S.r.o. sa na účely zákona o sociálnom fonde považuje za zamestnávateľa (má zamestnanca v pracovnom pomere) a je povinná tvoriť sociálny fond.
• S.r.o. založená na podnikateľské účely zamestná zamestnanca a uzavrie s ním dohodu o vykonaní práce. Uzavretie dohody o vykonaní práce je síce pracovnoprávnym vzťahom, ale nie je pracovným pomerom ani obdobným pracovným vzťahom. Na účely zákona o sociálnom fonde sa tak s.r.o za zamestnávateľa nepovažuje a nie je povinná tvoriť sociálny fond v súvislosti s týmto zamestnancom.
• Občianske združenie zamestná zamestnanca a uzavrie s ním pracovný pomer. Aj táto právnická osoba, aj keď nie je založená na podnikateľské účely, sa považuje na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a je povinná tvoriť sociálny fond.

Tvorba sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z rôznych zdrojov, pričom zákon rozlišuje medzi povinnými a dobrovoľnými príspevkami.

Povinný prídel

Povinný prídel je základným zdrojom sociálneho fondu a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

• Výška povinného prídelu: Povinný prídel sa tvorí vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok.
• Podmienky pre tvorbu prídelu vo výške 1 %: Podnikateľské subjekty môžu tvoriť sociálny fond povinným prídelom vo výške viac ako 0,6 %, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk a majú splnené všetky daňové a odvodové povinnosti voči zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, štátu, obci a vyššiemu územnému celku. Splnenie týchto skutočností pre tvorbu sociálneho fondu je potrebné preveriť najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka, kedy je zákonom ustanovený termín na zúčtovanie tvorby a čerpania sociálneho fondu za príslušný kalendárny rok.
• Špecifické situácie:
  • Začínajúci podnikateľ: Ak je zamestnávateľ začínajúci podnikateľ, ktorý v predchádzajúcom kalendárnom roku neexistoval, mal by prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.
  • Hospodársky rok: Zákon o sociálnom fonde neobsahuje osobitnú úpravu pre prípady, ak je účtovným a zdaňovacím obdobím zamestnávateľa iné obdobie ako kalendárny rok (hospodársky rok alebo tzv. predĺžené zdaňovacie obdobie).

Ďalší prídel

Ďalší prídel je dobrovoľný príspevok zamestnávateľa do sociálneho fondu, ktorý môže byť upravený v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.

• Výška ďalšieho prídelu: Výška ďalšieho prídelu je dohodnutá v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), najviac vo výške 0,5% zo základu.
• Kompenzácia výdavkov na dopravu: Ak zamestnávateľ nemá uzatvorenú kolektívnu zmluvu alebo v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška ďalšieho prídelu, môže tvoriť sociálny fond vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. 5 zákona o SF, t.j. dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu.
• Kombinácia ďalšieho prídelu a kompenzácie dopravy: Ak má zamestnávateľ kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje tvorbu ďalšieho prídelu, nemôže tvoriť ďalší prídel na účely kompenzácie výdavkov na dopravu zamestnancov.

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

Okrem povinného a ďalšieho prídelu môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond aj z ďalších zdrojov, ako sú napríklad:

• dary
• dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu
• prídelmi z použiteľného zisku (u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku)

Základ pre výpočet prídelu do sociálneho fondu

Základom pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Pre určenie hrubých miezd a platov zákon o sociálnom fonde odkazuje na konkrétne ustanovenia zákonov upravujúcich odmeňovanie zamestnancov, ktoré presne vymedzujú štruktúru, resp. jednotlivé zložky mzdy a platu v závislosti od subjektov, na ktoré sa príslušný zákon vzťahuje.

Použitie sociálneho fondu

Zákon o sociálnom fonde definuje účely, na ktoré je možné použiť prostriedky sociálneho fondu. Medzi najčastejšie patria:

• stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
• doprava do zamestnania a späť
• účasť na kultúrnych a športových podujatiach
• rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily
• zdravotná starostlivosť
• sociálna výpomoc a peňažné pôžičky
• príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier)

Zamestnávateľ môže sociálny fond využívať aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Príspevky zo sociálneho fondu zamestnávateľa môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Prečítajte si tiež: Čo potrebujete vedieť o sociálnom fonde a stravných lístkoch?

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu

Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na skutočnosť, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy. V priebehu kalendárneho roka z plnení zo sociálneho fondu zamestnávateľ za zamestnanca odvádza preddavky na daň z príjmov. Výslednú daňovú povinnosť za kalendárny rok si zamestnanec vysporiada v daňovom priznaní, príp. ročnom zúčtovaní dane.

U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky (plnenia) zo sociálneho fondu, ktoré zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov). Väčšinou ide o plnenia od zamestnávateľa, ktoré nepodliehajú zdaneniu bez ohľadu na skutočnosť, či sú poskytované zo sociálneho fondu alebo z iných zdrojov zamestnávateľa.

Oslobodenie od dane a odvody

Platenie odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie je naviazané na daňové posúdenie plnenia zo sociálneho fondu. Ak plnenie zo sociálneho fondu podlieha dani z príjmov, zamestnávateľ aj zamestnanec z neho platí poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. Z nepeňažného plnenia (napr. vecný dar) poskytnutého bývalému zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu neplatí odvody do Sociálnej poisťovne zamestnanec a ani zamestnávateľ. Poistné na sociálne poistenie sa neplatí ani z plnenia zo sociálneho fondu, ktorým je príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) zamestnanca.

Príklady zdaňovania a odvodov z plnení zo sociálneho fondu

• Prenájom ľadovej plochy: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu prenajme pre zamestnancov ľadovú plochu na zimnom štadióne na 2 hodiny každý pondelok večer. Nepeňažné plnenie je u zamestnancov od dane z príjmov oslobodené. Zamestnanci ani zamestnávateľ neplatia odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Poukážky na nákup lístkov do divadla: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi poukážky na nákup lístkov do divadla a poskytne ich zamestnancom. Plnenie nie je u zamestnanca od dane z príjmov oslobodené a zdaní sa ako príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ aj zamestnanec bude platiť odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
• Hodinky pri životnom jubileu: Zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu nakúpi hodinky, ktoré odovzdá bývalým zamestnancom pri životnom jubileu. Nepeňažné plnenie z prostriedkov sociálneho fondu je u zamestnanca predmetom dane z príjmov. Zamestnanec aj zamestnávateľ je povinný zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne. Neplatia odvody do Sociálnej poisťovne.

Účtovanie o sociálnom fonde

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o tvorbe a čerpaní sociálneho fondu. Prostriedky sociálneho fondu nemusia byť sústredené na samostatnom bankovom účte. Ak zamestnávateľ nemá prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, v zmysle zákona o sociálnom fonde musí tvorbu sociálneho fondu a jeho čerpanie viesť na osobitnom analytickom účte.

Lehoty pre tvorbu a prevod prostriedkov

Zamestnávateľ je povinný tvoriť sociálny fond (mesačne formou jednotlivých prídelov) najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak sa zamestnávateľ rozhodne sústrediť prostriedky sociálneho fondu na samostatnom bankovom účte, prevod finančných prostriedkov musí uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.

Prečítajte si tiež: Zdaňovanie sociálneho fondu

Zúčtovanie sociálneho fondu

Po skončení kalendárneho roka je zamestnávateľ povinný vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu v lehote najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. V prípade potreby sa výška sociálneho fondu upraví.

DPH a sociálny fond

Z pohľadu dane z pridanej hodnoty (DPH) nemôže zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.

Stravovanie zamestnancov a sociálny fond

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 152 ods. poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde. Zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. Finančný príspevok v ustanovenej sume je zamestnávateľ povinný poskytnúť podľa § 152 ods. V zmysle § 5 ods. 7 písm.

tags: #dph #a #socialny #fond #podnikanie