Duchovný život seniorov: Štúdie a význam v starobe

Viera, duchovnosť a náboženstvo zohrávajú významnú úlohu v živote mnohých seniorov. Hoci sa tieto pojmy často používajú ako synonymá, majú svoje odlišnosti. Viera je charakterizovaná ako dôvera bez výhrad, duchovnosť ako spojenie s nadprirodzeným svetom a náboženstvo ako učenie o týchto veciach. Vďaka viere sa pre staršieho človeka stáva príchod smrti prirodzenou súčasťou života.

Viera a prežívanie staroby

Podľa vedcov môže príslušnosť k určitému vierovyznaniu viesť k lepšiemu prežívaniu staroby. Viera sa však v prípade starších ľudí nemusí automaticky spájať s kresťanským alebo iným náboženstvom. Seniori v nej nachádzajú pokoj, v modlitbe sa pokúšajú rozprávať s bohom, hľadajú útechu a pochopenie. Navyše, kontakt s inými, rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, je dôležitý pre budovanie sociálnych zručností, zbavovanie sa strachu zo samoty a spoločenskej izolácie. Rovnako pomáha aj zapájanie sa do plánovania a organizovania náboženských obradov. Venovanie sa viere si vyžaduje dostatok času.

Strach zo smrti vs. hľadanie zmyslu

Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil na vzorke 242 respondentov vyplynulo, že ľudia, ktorí si kultivovali určitú formu duchovného alebo náboženského života, mali menšie obavy zo smrti. Hoci sa náboženstvo a viera historicky často považujú za prostriedok na zvládnutie strachu zo starnutia alebo smrti, strach z konca života nie je základnou motiváciou viery. Príslušnosť k určitému vierovyznaniu pomáha starším ľuďom vyrovnávať sa nielen s príchodom smrti.

Duchovný život a odolnosť voči traumám

Ďalšia štúdia z Ústavu pre prevenciu a liečbu násilia v Miami spájala duchovný život s lepšou odolnosťou voči traumatickým zážitkom. Podľa vedcov vraj takýto druh stresu možno porovnať so stresom zo starnutia. Problémy, akým čelia starší ľudia môžeme vnímať ako druh traumy. V starobe dochádza tiež k náročným zmenám, ktoré sa týkajú oslabenia niektorých telesných a duševných funkcií, izoláciou či nedostatkom finančných prostriedkov. So všetkými týmito okolnosťami sa musia seniori postupne vyrovnávať.

Senioři a spiritualita: duchovní potřeby v každodenním živote

Publikácia Mgr. Věry Suchomelovej, Th.D. je určená nielen všetkým tým, ktorí pracujú so seniormi, t. j. sociálni pracovníci, psychológovia, lekári, zdravotné sestry, ošetrovatelia, a pod., ale aj všetkým, ktorí majú vo svojej rodine alebo okolí seniorov. Kniha je rozdelená na prehľadovú časť a výskumnú časť. V prehľadovej časti sa autorka zaoberá fenoménom staroby v súčasnej spoločnosti. Autorka popisuje starobu ako obdobie zmien, v ktorom prichádza k fyzickému, psychickému a sociálnemu starnutiu, pričom sa zameriava aj na spoločenský status staroby.

Prečítajte si tiež: Človek a jeho sociálny rozmer

Pohľad teológie na starobu

Autorka sa venuje starobe z pohľadu teológie, starobe v Starom a Novom zákone, sústreďuje sa na rôzne témy v súvislosti so starobou v kontexte teológie, napr. konečnosť v horizonte večnosti. Vymedzuje pojmy spiritualita a religiozita v súvislosti s kvalitou života v starobe, hovorí o spirituálnych potrebách v starobe ako sú:

• potreba vedomia vlastnej hodnoty a dôstojnosti
• zachovania kontinuity životného príbehu
• potreba zmyslu života, životného cieľa a nádeje
• bezpodmienečnej lásky a podpory v čase strát
• možnosť dávať lásku a byť naďalej užitočný
• môcť slobodne vyjadriť emócie ako je hnev, pochybnosti
• potreba transcendovať náročné životné situácie
• potreba akceptácie a validácie spirituálneho správania
• potreba vďačnosti
• potreba odpustiť a na druhej strane zažiť odpustenie
• potreba prípravy na umieranie a smrť

Výskum duchovných potrieb seniorov

V druhej nosnej časti knihy, vo výskumnej časti, autorka skúma duchovné potreby v živote seniorov, pričom akcentuje ich dôležitosť popri potrebách ako je zabezpečenie voľnočasového programu, zdravej stravy, moderného zariadenia, a pod. Autorka skúma, čo skutočne seniori potrebujú, aby sa mohli naďalej rozvíjať a čerpať zo svojho duchovného potenciálu a akým spôsobom sa im darí potreby napĺňať. Rozhodnutie zaoberať sa výskumom v rámci uvedenej témy vychádza na jednej strane z profesijného záujmu autorky, ktorá pracuje ako učiteľka a lektorka participujúca na vzdelávaní seniorov a takisto na vzdelávaní o senioroch, ktoré poskytuje študentom sociálnej a charitatívnej práce a pedagogiky voľného času, a na druhej strane záujem o túto tému vychádza aj z osobnej motivácie autorky, ktorá je konfrontovaná s meniacimi sa potrebami starnúcich najbližších.

Výskum autorky je zameraný na podobu religiozity a spirituality u seniorov, ako aj na ich duchovné potreby, a ako sa tieto potreby prejavujú v bežnom živote. Výskumnou metódou boli rozhovory a pozorovanie, čo umožnilo získať veľký objem potrebných dát a dostatočne veľký priestor k zdieľaniu. Otázky sa vzťahovali k minulosti seniorov, religióznej socializácii a ďalšiemu religióznemu vývoju, k aktuálnemu stavu: rodinné vzťahy, sociálne väzby, spokojnosť/nespokojnosť, viera, záujmy, k pohľadu do budúcnosti: očakávania, priania, plány, život po smrti, k celkovému postoju k životu: ohliadnutie späť, vedomie zmyslu a kontinuity životného príbehu.

Závery výskumu

Autorka v druhej časti svojej publikácie zachytáva rozhovory so seniormi vzťahujúce sa k výskumnému problému, ako aj postrehy z pozorovania seniorov počas prebiehajúcich rozhovorov. Autorka prichádza na základe výskumu k záverom, že duchovná zložka osobnosti človeka sa odráža vo všetkých atribútoch dobrej staroby, proces adaptácie na starobu je duchovnou úlohou, pre človeka je dôležitá aj vnútorná aktivita, osobná spiritualita je dôležitým zdrojom zvládania starnutia a staroby a je významným prvkom tvorby vlastnej identity. Podoba spirituality je formovaná osobnou históriou konkrétneho človeka, so zvyšujúcim sa vekom vzrastá tendencia k privátnemu prežívaniu religiozity. Cestu k starému človeku otvára rozhovor a aktívne počúvanie. Je dôležité akceptovať potreby religiozity a spirituality u seniorov, pričom ich konkrétna podoba a cesta k napĺňaniu spirituálnych potrieb je úzko spojená s osobným príbehom každého človeka.

Integrácia seniorov do spoločnosti a vzdelávanie

Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti. Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami. Netreba preto vylúčiť starých ľudí ani z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na povolanie, ale stáva sa prostriedkom na rozvoj ľudskej osobnosti. Vzdelávacia aktivita pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie a osobnú hodnotu staršieho človeka. Zastávame názor, že v spoločnosti by mali mať svoje miesto nielen mladí, ale rovnako aj starší ľudia a životné skúsenosti a múdrosť starých ľudí by mali byť vyvážené aktivitou mladých ľudí.

Prečítajte si tiež: Realita sexuálneho života v domovoch dôchodcov

Staroba ako spoločenský problém

Starnutie je prirodzeným procesom završujúcim biologický vývin človeka. Staroba a starnutie je problémom nielen individuálnym, ale i spoločenským. Problematika staroby má biologickú, sociálnu a psychologickú stránku (Balogová, 2005). Sociálny status starších ľudí je nízky a sú im pripisované negatívne osobnostné vlastnosti a nízke kompetencie (Balogová, 2005). Preto je dôležité, aby spoločnosť prijala starobu, pretože seniori tvoria jej neoddeliteľnú súčasť. Cieľom spoločnosti nemá byť segregácia starších a starých ľudí, ale ich integrovanie do spoločnosti (Kalanin, 2008). Túto integráciu zabezpečia správne sociálne vzťahy, interakcie medzi generáciami, nemalá dávka tolerancie, keďže k starším ľuďom nemožno pristupovať ako k objektom, ktorými manipulujeme, ale oni sami majú rozhodovať o svojich záležitostiach. Ak model integrácie nefunguje dobre, dochádza k izolovanosti a bezmocnosti. Starší človek má pocity neistoty, úzkosti, pocit odcudzenia od spoločnosti. Môžme sa stotožniť s tvrdním že úroveň spoločnosti sa posudzuje podľa toho, ako sa spoločnosť dokáže postarať o svojich starých, chorých členov v nepriaznivých situáciách. Stratou starších ľudí stráca spoločnosť bohatstvo skúseností a tvoriví potenciál. V súčasnosti je postoj spoločnosti k starším ľuďom skôr negatívny. Starší ľudia predstavujú malý alebo žiadny ekonomický prínos pre spoločnosť. V dôsledku toho dochádza k diskriminácii starých ľudí v spoločnosti, o ktorej hovorí teória ageizmu.

Sociálne aspekty starnutia

K významným sociálnym aspektom patrí vzťah starších ľudí k rôznym sociálnym skupinám, najmä k rodine. K ďalším sociálnym aspektom patrí adekvátne zdravotné a sociálne zabezpečenie starších ľudí, ich životný štýl, prospešná zmena spôsobu trávenia voľného času a pod. (Kalanin, 2003). Pre úspešné starnutie je potrebné, aby sa starší človek prispôsobil úbytku fyzických síl a zdravia, vyrovnal sa so vstupom do dôchodku a poklesom príjmu, vytvoril si pozitívne vzťahy medzi známymi, vyrovnal sa so smrťou životného partnera a dokázal vychádzať v ústrety sociálnym a verejným požiadavkám. Tieto náročné úlohy je možné zvládnuť len vtedy, ak je človek vyváženou osobnosťou, s reálnymi životnými cieľmi, reálnym sebahodnotením a dostatočne širokou škálou záujmov. Základným krokom pre úspešné prežitie krízy starnutia je, aby človek prijal skutočnosť, že starne. Je nesprávne starobu iba znášať a pasívne sa jej poddávať.

Kvalita života seniorov

Kvalita života je podmienená sociálnym postavením, ekonomickým zabezpečením a v neposlednom rade zdravotným stavom seniorov (Balogová, 2003). Kvalita života je zároveň subjektívnym prežívaním svojho stavu a môže byť dobrá i pri nepriaznivom vývoji zdravotnej situácie. Pocit samostatnosti, schopnosti a možnosti rozhodovať o svojom osude je veľmi dôležitý pre psychickú rovnováhu a schopnosť vyrovnávať sa so záťažovými situáciami (Dirgová, 2010). Prioritou sociálnej práce je preto udržanie prijateľnej kvality života každého jedinca. Je nevyhnutné venovať sa problematike adaptácie jedinca na starobu, ktorej cieľom je udržanie funkčnej rovnováhy medzi jedincom a prostredím, ktoré ho obklopuje. Hodnotenie kvality života sa stáva jedným z hlavných postupov, ako plánovať a hodnotiť výsledky sociálnej a zdravotnej starostlivosti, ktorá je podmienená prístupom sociálnych a zdravotníckych pracovníkov ku klientom. Rozhodujúcou je spokojnosť, či nespokojnosť klienta (Dirgová, 2010). Úspešnosť adaptácie na starobu je závislá na individuálnej, osobnej výbave jedinca, ale takisto na miere pomoci a podpory zo strany spoločnosti. Človek k životu a k prežitiu potrebuje druhých ľudí (Kalanin, 2008). Sociálni pracovníci sa orientujú predovšetkým na medzigeneračné vzťahy a väzby, prípadne na ich deficit v živote starých ľudí a jeho dôsledky. Pozornosť sa venuje tiež otázke ekonomického zabezpečenia seniorov. Dostatočné ekonomické zabezpečenie umožňuje kvalitné prežívanie staroby. Adaptačnú schopnosť seniorov znižuje tiež prítomnosť somatických ochorení, pričom platí, že riziko adaptačného zlyhania sa zvyšuje pri závažnom ochorení alebo strate mobility (Kalanin, 2003). Komplexná starostlivosť o občanov vyššieho veku zahŕňa preto aspekty zdravotnej, psychologickej, ekonomickej i sociálnej starostlivosti. Starý človek je často v dnešnej hektickej dobe dezorientovaný, stráca svoje vitálne fyzické i psychické schopnosti. Vyžaduje si tak určitú mieru nutnej pomoci pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov a návykov. Vo svete sa dožíva staroby čoraz viac ľudí, ktorí túžia po kvalite života aj v tomto úseku života. S predlžujúcim sa priemerným ľudským vekom prežívanie staroby nadobúda novú kvalitu. Staroba predstavuje obdobie života so špecifickými kvalitami. Je preto dôležité poukázať na právo na dôstojnú starobu a zamyslieť sa nad možnosťami, ako zmeniť súčasné vnímanie starých ľudí v spoločnosti. Aj starému človeku musíme ponechať právo rozhodovať o sebe a vlastnom živote, lebo ľudská dôstojnosť je nezávislá od veku či zdravia a práve preto človek nemôže siahať na dôstojnosť iného človeka (Štefko, 2003).

Spiritualita ako atribút kvality života

Pri skúmaní kvality života, subjektívnych pocitov pri prežívaní seniorského veku sa často stretávame tiež s pojmom spiritualita. Spiritualita je jedným z atribútov kvality života (Štefko, 2003). Starnutie zachytáva celé bio-psycho-sociálno-duchovné spektrum života jedinca, pričom aj duchovný aspekt patrí k obrazu staršieho človeka. Spiritualita nevyhnutne patrí do života seniora, dáva mu istý zmysel. Náboženskosť dopĺňa osobnosť staršieho človeka o vyrovnanosť so životom, o tzv. spokojnosť v duši, obohacuje ho o múdrosť, všeobecne platnú skúsenosť ľudstva a pod. (Kalanin, 2003). Práve ľudská dôstojnosť sa stala základom pre personálnu normu, na ktorej stavajú všetky spravodlivé etické systémy spoločnosti.

Vitálne mechanizmy a vzdelávanie

V súčasnej gerontológii sa čoraz väčšia pozornosť venuje tzv. vitálnym mechanizmom života, ktoré podporujú možnosti jedincov spomaľovať nepriaznivé zmeny spojené so starobou. Jednou z možností je vytvorenie tzv. druhého životného programu, náplňou ktorého môžu byť vzdelávacie aktivity rôzneho druhu (Balogová, 2005). Veľmi obľúbenými sú inštitucionálne a voľnočasové typy vzdelávacích programov, ako napr. univerzity tretieho veku, prednáškové cykly v rámci klubov dôchodcov a odborné stretnutia v seniorských spolkoch. Voľný čas, ktorým disponujú starí ľudia, je potrebné vhodne vypĺňať. Je potrebné, aby sa seniori vrátili do aktívnej činnosti, aby sa zapojili do spoločensky užitočných prác, prípadne dostali šancu ukázať svoje skúsenosti aj v pracovnom procese (Drgová, 2010). Teórie aktívneho starnutia v centrách starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb aj v starobe - najmä potreby aktívnej činnosti a užitočnosti. K ich úbytku však dochádza odchodom do dôchodku. Seniori, ktorí študujú na univerzitách tretieho veku, trpia v zmenšenej miere depresiami, majú zvýšenú motiváciu nadobúdať nové vedomosti, pociťujú potrebu kvalitne využívať voľný čas a na úrovni prežívania sú optimistickejšie naladení, cítia sa lepšie, mladšie a zdravšie (Křivohlavý, 2011). Je žiaduce nevylúčiť starých ľudí z procesu vzdelávania, ktoré už prestáva byť výlučnou prípravou na určité povolanie, ale stáva sa prostriedkom na celoživotný rozvoj ľudskej osobnosti. Negatívne prejavy staroby nezávisia len od veku, ale sú často dôsledkom pocitu osamelosti a vyradenia zo života spoločnosti (Křivohlavý, 2011) . Práve skúsenosti z univerzít tretieho veku, ktoré vznikli aj na Slovensku, poukazujú na to, že aj starý človek sa môže cítiť užitočný v rodine, aj v spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Sociálny a spoločenský život

Univerzita tretieho veku

Univerzita tretieho veku (UTV) je jednou z progresívnych foriem vzdelávania seniorov. UTV neposkytuje ucelené vysokoškolské vzdelanie, aj keď objem a úroveň odovzdávaných informácií je “vysokoškolská”, keďže na UTV svojim poslucháčom prednášajú vysokoškolskí pedagógovia . Vzdelávanie na UTV je rozložené do viacerých semestrov s rôznym odborným zameraním. Univerzita tretieho veku ponúka seniorom vzdelávanie v najrozličnejších oblastiach života a rozširuje tak úroveň súčasného stavu ich poznania. Prijímanie poznatkov na prednáškach podnecuje poslucháča aj ku samostatnej vzdelávacej aktivite a dopĺňaniu informácií v tej oblasti, ktorú už poznal, alebo si vybral pre rozšírenie vedomostí novú oblať poznania, ktorá ho vždy zaujímala, ale pre nedostatok času v produktívnom veku sa jej nestihol venovať. Vzdelávanie sa tak stáva životným programom seniora. Schopnosť absolvovať vzdelávacie aktivity pozitívne ovplyvňuje sebaobraz, sebavedomie staršieho človeka a vnímanie hodnoty seba samého. Poslucháč či absolvent univerzity tretieho veku, ktorý sa dokázal integrovať do sociálnych interakcií, môže veľmi pozitívne ovplyvňovať aj spôsob myslenia svojho okolia, keďže neaktívny starí ľudia často žijú v sociálnej a duševnej segregácii a majú tendenciu k dogmatickému mysleniu a negatívnemu hodnoteniu javov. Demografické zmeny predstavujú pre vzdelávanie na univerzitách tretieho veku nové výzvy. Je preto vhodné reflektovať požiadavky na vzdelávanie seniorov, rozširovať ponuku študijných odborov, aktualizovať oblasti záujmového vzdelávania a mať na zreteli tiež úroveň vzdelávania prichádzajúcich študentov, ktorí nezriedka majú vysokoškolské vzdelanie. Tak môžu UTV prispievať k príprave na múdre a dobré starnutie svojich poslucháčov. Tendencia bilancovať svoj vlastný život, porozumieť mu, prehodnotiť všetky svoje skúsenosti patrí medzi zákonité javy v staršom veku. Starí ľudia, ktorí sú náhle odlúčení od svojej práce a svoje vedomosti už nemôžu ponúknuť na trhu práce, sa cítia vylúčení aj zo vzdelávacieho procesu. Ak starší ľudia dostanú príležitosť aktívne participovať na spoločenskom, kultúrnom a spolkovom živote, má to pozitívny vplyv na kvalitu ich života. Seniori by sa mali aktívne zaujímať o celospoločenské dianie a užitočne tráviť svoj voľný čas.

Záver

Duchovný život je dôležitou súčasťou života seniorov a má vplyv na ich celkovú pohodu a kvalitu života. Viera, spiritualita a náboženstvo môžu pomôcť seniorom vyrovnať sa so stratami, nájsť zmysel života a budovať sociálne väzby. Okrem toho, vzdelávanie a aktívna účasť na spoločenskom živote prispievajú k úspešnému starnutiu a integrácii seniorov do spoločnosti. Je dôležité, aby spoločnosť rešpektovala duchovné potreby seniorov a podporovala ich v napĺňaní týchto potrieb.

tags: #duchovny #život #seniorov #štúdie