Dvojcievne Postihnutie PKI: Príznaky, Diagnostika a Možnosti Liečby

Úvod

Dvojcievne postihnutie periférnej artériovej choroby (PKI) predstavuje závažný stav, ktorý vzniká v dôsledku aterosklerózy, postihujúcej tepny dolných končatín. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na príčiny, príznaky, diagnostické postupy a možnosti liečby dvojcievneho postihnutia PKI, s cieľom zvýšiť povedomie a zlepšiť starostlivosť o pacientov s týmto ochorením.

Princíp vzniku a rozvoja aterosklerózy

Princípom vzniku a rozvoja koronárnej choroby srdca je tvorba aterosklerotických plátov v koronárnych artériách. Aterosklerotické pláty vznikajú v miestach poškodenia vnútornej výstelky ciev (endotelu), kde dochádza k zachytávaniu zoxidovaného LDL cholesterolu, vápnika a rôznych iných molekúl cirkulujúcich krvným obehom. Postupné zväčšovanie aterosklerotického plátu môže viesť k obmedzeniu prietoku krvi cievou a prípadne aj k úplnému upchatiu (uzáveru).

K tvorbe aterosklerotických plátov môže dochádzať nielen v srdcových tepnách, ale aj v tepnách zásobujúcich ostatné orgány tela - napríklad v mozgu či tepnách dolných končatín. Uzáver cievy v mozgu sa nazýva mozgový infarkt (odborne ischemická cievna mozgová príhoda alebo ľudovo porážka či mŕtvica). Ateroskleróza v tepnách dolných končatín sa označuje pojmom ischemická choroba dolných končatín. Proces aterosklerózy postihujúcich viaceré cievne riečiská (viaceré orgány) nazývame generalizovaná ateroskleróza a má zlú prognózu.

Ischemická choroba dolných končatín

Ateroskleróza v tepnách dolných končatín sa označuje pojmom ischemická choroba dolných končatín. Obmedzenie prietoku krvi v končatinách vyvoláva vznik bolesti pri chôdzi a v pokročilejších štádiách aj v kľude. Končatina býva bolestivá, bledá a opuchnutá s bolestivou reakciou na každý tlak, čiže aj na chôdzu.

Príznaky dvojcievneho postihnutia PKI

Obmedzenie prietoku krvi v končatinách vyvoláva vznik bolesti pri chôdzi a v pokročilejších štádiách aj v kľude. Končatina býva bolestivá, bledá a opuchnutá s bolestivou reakciou na každý tlak, čiže aj na chôdzu.

Prečítajte si tiež: Možnosti Liečby Aterosklerózy

Koronárna choroba srdca sa najčastejšie prejavuje bolesťou na hrudi (angina pectoris). Ak bolesť vzniká pri námahe, označuje sa ako námahová resp. stabilná angina pectoris, ak vznikne náhle v kľude, alebo vzniká pri stále menšej a menšej námahe, hovoríme o nestabilnej angine pectoris. Bolesti, ktoré sa objavujú len pri námahe, sú znakom toho, že koronárne cievy ešte dokážu zabezpečiť dostatočný prietok krvi srdcom v pokoji. Angina pectoris je typická svojím tupým charakterom bolesti. Znamená to, že miesto bolesti sa nedá presne lokalizovať. Tým sa odlišuje od presne lokalizovateľnej bolesti podmienenej bolesťou chrbtice. Anginózna bolesť často ako obruč zviera celý hrudník a niekedy môže vyžarovať do ľavého ramena a predlaktia (poprípade krku a brady).

Rizikové faktory

Riziko komplikácií, ktoré vznikajú v dôsledku aterosklerózy ciev, rastie s vekom, pretože aj pláty v cievach sa zväčšujú postupne. Riziko infarktu, a ostatných aterotrombotických príhod, je preto vyššie u ľudí nad 55 rokov. Ženám pred menopauzou poskytujú určitú ochranu estrogény, ktoré svojim ochranným účinkom na cievnu výstelku výrazne spomaľujú - až zabraňujú rastu aterosklerotických plátov. Po menopauze sa však riziko rozvoja koronárnej choroby srdca u žien behom 5 až 7 rokov vyrovnáva s kardiovaskulárnym rizikom mužov. Je preto vhodné obmedziť nezdravé tuky v strave a snažiť sa o udržanie sérových hladín cholesterolu a triacylglycerolov v norme.

Vo vyššom riziku sú preto aj fajčiari, keďže chemikálie v cigaretách znižujú hladinu HDL cholesterolu (tzv. dobrého cholesterolu) a zvyšujú hladinu LDL cholesterolu (tj. Pacienti s cukrovkou majú až dvojnásobne vyššie riziko ochorenia koronárnych artérií. Je preto nevyhnutné pravidelne užívať lieky, ktoré kontrolujú hladiny cukru (glykémie) a znižujú vysoký krvný tlak. Pacienti s chronickým obličkovým ochorením sú vo vyššom riziku úmrtia na srdcovocievne ochorenie, čo by malo byť hlavným dôvodom pravidelnej kontroly laboratórnych a klinických parametrov - a to najmä tlaku krvi, glykémie a koncentrácie tukov v krvi.

Diagnostika

Diagnostika ochorenia koronárnych artérií je väčšinou spojená s prítomnosťou typických príznakov (námahové bolesti na hrudi) a iných ťažkostí pacienta.

Liečba dvojcievneho postihnutia PKI

Jedným z hlavných cieľov medikamentóznej liečby (liečba pomocou liekov) je obmedzenie tvorby a zväčšovania aterosklerotických plátov. Za týmto účelom sa využívajú hypolipidemiká, najčastejšie statíny, ktoré znižujú hladiny LDL cholesterolu v krvi. Ďalším dôležitým cieľom je obmedzenie komplikácií spojených so vznikom krvných zrazenín. K tomu sa využívajú lieky, ktorých cieľom je zabrániť zhlukovaniu (agregácii) krvných doštičiek (antiagreganciá) a tiež lieky, ktoré okrem obmedzenia aktivácie krvných doštičiek obmedzujú tvorbu krvných zrazenín (antikoagulanciá). V liečbe koronárnej choroby srdca je zároveň dôležitá kontrola krvného tlaku u hypertonikov a hladín cukru v krvi u pacientov s diabetom. V prípade nálezu výrazného zúženia (alebo uzáveru koronárnej tepny) pri koronarografii je potrebné spriechodnenie takejto tepny.

Prečítajte si tiež: Diagnostika Dvojcievneho Koronárneho Postihnutia

Prevencia

Prevencia vzniku koronárnej choroby srdca si vyžaduje najmä pravidelné návštevy lekára a dodržiavanie prípadnej liečby. Okrem medikamentóznej liečby je v rámci prevencie a liečby dôležitá aj zmena životného štýlu s cieľom obmedziť vplyv rizikových faktorov. Základom je preto vyvážená strava s obmedzením tukov, jednoduchých cukrov a soli, dostatočná fyzická aktivita s prípadnou redukciou hmotnosti, obmedzenie fajčenia a v neposlednom rade udržiavanie psychickej pohody.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na viacnásobné postihnutie

tags: #dvojcievne #postihnutie #pki #príznaky #a #liečba