
Manželská zmluva je téma, ktorá vyvoláva mnoho otázok a obáv, najmä pokiaľ ide o ochranu majetku. Na Slovensku sa táto problematika rieši špecifickým spôsobom, ktorý sa líši od praxe v západných krajinách. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o manželských zmluvách počas manželstva, ich právnych aspektoch a praktických dôsledkoch.
Ľudia sa často obávajú o majetok, ktorý si do manželstva prinášajú, alebo naopak, majú obavy z majetkových nárokov zištného partnera. Slovenská legislatíva však v tomto smere poskytuje určitú ochranu, ktorá eliminuje potrebu uzatvárať osobitnú manželskú zmluvu v niektorých prípadoch.
Všetko, čo človek nadobudol pred vstupom do manželstva, zostáva jeho výlučným vlastníctvom aj po svadbe a prípadnom rozvode. Netreba teda uzatvárať osobitnú manželskú zmluvu na ochranu tohto majetku. Dôležité je mať doklady, ktoré potvrdzujú, že drahší hnuteľný majetok bol získaný ešte pred svadbou. Bohatí manželia môžu výnimočne potvrdiť tieto skutočnosti aj v obojstrannom čestnom vyhlásení - akomsi súpise stavu majetku pred vstupom do manželstva.
Iba to, čo manželia nadobudnú počas trvania manželstva, ostáva v ich spoločnom vlastníctve (okrem určených výnimiek). Zákonom určený rozsah spoločného majetku možno zúžiť i rozšíriť dohodou uzavretou pred notárom. Manželia môžu do spoločného majetku vložiť to, čo by doň štandardne nepatrilo, alebo z neho naopak vylúčiť to, čo by doň inak patrilo. Dohodou možno zmeniť rozsah majetku a záväzkov, ktoré už tvoria spoločný majetok, a rovnako aj rozsah budúcich záväzkov a v budúcnosti nadobudnutého majetku. Ak je predmetom dohody nehnuteľnosť, ktorá už patrí do spoločného majetku manželov alebo do výlučného majetku jedného z nich, dohoda nadobúda účinnosť vkladom do katastra nehnuteľností.
Partneri môžu tiež zmeniť pravidlá o spoločnej správe majetku a dohodnúť sa, že každý z nich bude s určitými vecami disponovať samostatne bez ohľadu na názor toho druhého. Inak platí princíp, že okrem drobných výdavkov a obvyklých úkonov musia so všetkými majetkovými opatreniami súhlasiť obaja manželia. Obvyklú správu môže vykonávať každý z nich. V ostatných záležitostiach, ktoré prekračujú rámec obvyklej správy, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Bez súhlasu druhého partnera alebo bez príslušnej dohody je svojvoľné konanie jedného z manželov, ktoré prekračuje majetkovú situáciu rodiny, súdne napadnuteľné. Napríklad kúpa auta alebo drahého zahraničného zájazdu či neprimerane vysoká pôžička sú úkonmi presahujúcimi obvyklú správu majetku. Ak by jeden z manželov namietal neplatnosť tohto úkonu, lebo ho partner urobil bez jeho súhlasu, musel by ho súd vyhlásiť za neplatný. Naopak, pri vybavovaní bežných záležitostí dotýkajúcich sa spoločných vecí (napríklad prijatie listu, vybavenie objednávky na dodávku tovaru menšej hodnoty či platenie inkasa) sa nevyžaduje súhlas druhého partnera a právny úkon by bol platný.
Prečítajte si tiež: Kvalitný spánok seniorov
Nie každá dohoda o prevode vlastníctva veci (majetkového práva) do spoločného majetku uzatvorená iba jedným z manželov nad rámec obvyklej správy je neplatná. Súhlas opomenutého manžela k právnemu úkonu nad rámec obvyklej správy možno urobiť aj dodatočne. Právny úkon, ktorý uskutoční iba jeden z manželov bez súhlasu druhého partnera - pokiaľ nepôjde o obvyklú správu majetku - je však iba relatívne neplatný. Neplatným absolútne sa stane iba vtedy, ak opomenutý manžel nebude namietať neplatnosť úkonu v premlčacej lehote troch rokov.
Ak manželia neuzatvorili osobitnú notársku dohodu, potom obaja musia spoločný majetok udržiavať spoločne a majú právo ho spoločne užívať. Záväzky, ktoré tvorí spoločný majetok manželov, plnia obaja manželia spoločne a nerozdielne, rovnako tak sú z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného majetku oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne obaja manželia. Partneri teda zodpovedajú za záväzok iba jedného z manželov - ak je súčasťou spoločného majetku - nielen svojím majetkom v ich spoločnom majetku a výlučným majetkom prvého z manželov, ale aj výlučným majetkom druhého z nich, poprípade majetkom v ich podielovom spoluvlastníctve. Ak dôjde medzi manželmi k sporu o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného majetku, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Spory sa môžu týkať spôsobu a rozsahu užívania vecí, nákladov, ktoré majú byť na vec vynaložené, hospodárenia s vecami, ale môže ísť aj o prípad, keď jeden z manželov vylučuje toho druhého z užívania spoločnej veci.
Dohody o majetku majú zmysel predovšetkým pre podnikateľov, ktorí ručia za obchodné záväzky bez obmedzenia - celým svojím, respektíve spoločným majetkom. Takýto človek prevedie väčšinu spoločného (prípadne ešte darovacou zmluvou aj časť svojho) majetku do výlučného vlastníctva partnera. Predpokladom takéhoto opatrenia je vzájomná dôvera partnerov. Na seba naopak prevedie všetok spoločný majetok slúžiaci na podnikanie. V inom prípade by zasa podnikateľ s vysokým príjmom mohol s manželským partnerom dojednať vyšší podiel na zisku pre seba. Kto nepodniká pod vlastným menom na vlastný účet alebo nie je dostatočne bohatý, sa bez majetkovej dohody zaobíde. V bežnej rodine s priemerným príjmom a bežným majetkom nie je dôvod na spory.
Zo závažných dôvodov môže súd na návrh jedného z manželov zúžiť rozsah spoločného majetku. Takýmito dôvodmi môže byť neprijateľné správanie jedného z nich, ktorým ohrozuje rodinu po stránke hospodárskej, alebo správanie, ktoré je v rozpore so zákonom pri zdravom vývoji maloletých detí, prípadne možno ako takýto dôvod posúdiť aj opustenie spoločnej domácnosti či zbavenie spôsobilosti na právne úkony. Na návrh niektorého z manželov súd zúži spoločný majetok manželov až na veci tvoriace obvyklé vybavenie spoločnej domácnosti v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť alebo sa stal neobmedzene ručiacim spoločníkom obchodnej spoločnosti. V prípade, ak podnikateľskú činnosť po rozhodnutí súdu vykonávajú obaja manželia spoločne alebo za pomoci manžela, ktorý nie je podnikateľom, príjmy z podnikania sa medzi nich rozdelia v pomere určenom písomnou, notársky overenou dohodou. Ak takúto zmluvu neuzatvorili, rozdelia sa príjmy rovnakým dielom.
Zánikom manželstva, t.j. právoplatným rozhodnutím o rozvode manželstva, zanikne i BSM. V prvom rade, ak sa chcú bývalí manželia vyporiadať dohodou, musia sa dohodnúť dobrovoľne a zhodne s tým súhlasiť. Ak si rozvedení manželia po rozvode ponechajú nejaké veci pre seba zo spoločného majetku, je lepšie, ak o tom uzavrú dohodu, aby v budúcnosti nemohli nastať nezhody. Ak však ide o nehnuteľnú vec, musí mať dohoda písomnú formu a účinnosť nadobudne vkladom do katastra. Pokiaľ medzi manželmi nedošlo k vyporiadaniu dohodou, každý z nich môže žiadať, aby vykonal vyporiadanie súd. Manželia sa môžu dohodnúť, alebo dať návrh na vyporiadanie prostredníctvom súdu do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Ak to však do troch rokov neurobia, nastane vyporiadanie priamo zo zákona.
Prečítajte si tiež: Dôsledky manželskej zmluvy
Zákon ustanovuje nevyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa manželia vyporiadali, pokiaľ ide o hnuteľné veci podľa stavu, v akom každý z nich výlučne užíva veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre svoje potreby a potreby svojej rodiny a domácnosti. Pri ostatných hnuteľných veciach, t.j. pri veciach, ktoré neužíva ani jeden z manželov výlučne pre svoju potrebu a potreby rodiny, ako aj pri nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Pri spisovaní dohody o vyporiadaní BSM sa často stretávame s nasledovnými otázkami a skutočnosťami, ktoré treba vyriešiť a zakomponovať do nej:
Úvery a Pôžičky: Ak by chcel jeden z bývalých manželov na seba zobrať v budúcnosti ďalší úver alebo pôžičku, mohlo by to byť pre neho ťažké, ak by stále bol písaný na úvere ako spoludlžník alebo ako ručiteľ. Dôležité je, aby manžel, ktorý preberie na seba úver, podpísal v danej spoločnosti, kde si úver obaja manželia brali, súhlas s tým, že druhý manžel už na úverovej zmluve nebude figurovať. Bez jeho súhlasu a súhlasu banky alebo spoločnosti s tým, že záväzok zo zmluvy prechádza len na jedného z bývalých manželov, sa nedá len tak dohodnúť v dohode o vyporiadaní BSM.
Rovnaké Podiely: Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Všeobecne by mali byť podiely oboch manželov pri vyporiadaní BSM rovnaké, ale pri uzavieraní dohody o vyporiadaní BSM sa uplatní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov.
Zmluvná Pokuta: V prípade, že sa bývalí manželia dohodnú na tom, že napr. jeden z manželov je povinný vyplatiť druhému manželovi určitú peňažnú sumu v danom čase a dojednajú si aj zmluvnú pokutu, a k vyplateniu predmetnej sumy v danom čase nedôjde, je druhý bývalý manžel oprávnený požadovať od neho zaplatenie zmluvnej pokuty?
Prečítajte si tiež: Podmienky manželskej pôžičky
Mediátor: Dohodu o vyporiadaní BSM možno spísať aj prostredníctvom mediátora. Mediácia je dobrovoľný, dôverný proces, pri ktorom neutrálna osoba napomáha stranám dospieť k vyriešeniu ich sporu dohodou. Výhodou je, že mediátor vystupuje pri spisovaní dohody v postavení nestrannej osoby, účastníkov dohody do ničoho nenúti a na základe jeho právnych vedomostí je schopný spísať takúto dohodu, aby mala aj v prípade nejakých sporov v budúcnosti medzi bývalými manželmi právne účinky.
Záväzky a dlhy jedného z manželov, ktoré vznikli pred manželstvom, ostávajú jeho záväzkami aj po uzatvorení manželstva a nebudú môcť byť uspokojené ani z výlučného majetku druhého manžela a ani z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade nariadenia exekúcie môže byť postihnutý aj majetok patriaci do BSM v rozsahu podielu budúceho manžela. Možnosťou riešenia je zúženie BSM formou notárskej zápisnice v zmysle ust. § 143 a/ Obč. zákonníka. Ak dlh vznikol pred uzavretím manželstva a iba jednému z manželov, nie je možné, aby uzavretím manželstva tento dlh prešiel aj na manžela.
Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V prípade, že jeden z manželov chce zabezpečiť, aby jeho deti z predchádzajúceho manželstva dedili jeho majetok, je vhodné spísať závet. Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ pre prípad svojej smrti určuje, kto a v akom rozsahu má nadobudnúť jeho majetok. Závet je najlepšie spísať u notára formou notárskej zápisnice.
Slovenský právny poriadok nepozná predmanželskú zmluvu ako osobitný zmluvný typ. Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva. Dohoda vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
Rodinné právo, ktorého súčasťou sú aj vzťahy muža a ženy, založené na zákonnom manželstve, zaraďujeme v rámci európskeho kontinentálneho právneho systému do všeobecného súkromného práva. Z historického hľadiska takéto začlenenie rodinného práva do súkromného, resp. občianskeho práva môžeme nájsť už v antickom rímskom práve.
Úprava manželskoprávnych vzťahov od roku 1918, t.j. po vzniku Československej republiky, sa viaže na recepčnú normu, ktorou bol prevzatý rakúsky (rakúsky všeobecný občiansky zákonník - Allgemeines bürgerliches Gesetzbuch z roku 1811) a uhorský právny poriadok (obyčajové právo uhorské z roku 1961 - Judexkuriálna konferencia). Pre úpravu manželskoprávnych pomerov na Slovensku bol prevzatý uhorský manželský zákon - zákonný článok XXXI: 1894 o práve manželskom, ktorý vstúpil na území Uhorska do platnosti 01.10.1985 a platil až do roku 1949, kedy bol zrušený zákonom č. 266/1949 Sb. o dočasných zmenách v niektorých občianskych veciach právnych a neskôr zákonom č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve.
Základnou črtou práva súkromného je záujem na jednotlivca. Manželstvo určuje oddávna partnerské vzťahy ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, resp. ako osobné a majetkové spoločenstvo muža a ženy.
Za manželské prekážky sa považovali skutočnosti, ktoré buď úplne vylučovali uzavretie platného manželstva, resp. spôsobovali neplatnosť manželstva (prekážky vylučujúce manželstvo - impedimenta dirimentia), alebo zakazovali uzavretie manželstva (prekážky zakazujúce manželstvo - impedimenta impedientia).
Manželstvo je sviatosť, čo znamená, že manželia sa vzájomne posväcujú jeden v druhom, aby mohli spoločne naplniť Boží príkaz pre ľudí: Plodťe a množte sa a naplnte zem! Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou dôverné spoločenstvo života a lásky, ustanovil a vlastnými zákonmi opatril sám Stvoriteľ. Jednota, nerozlučiteľnosť a otvorenie sa plodnosti sú pre manželstvo podstatné. Polygamia je nezlučiteľná s jednotou manželstva. Nové manželstvo rozvedených, kým žije legitimný manželský partner, je proti Božiemu plánu a zákonu, ako ich učil Kristus. Rozvedení manželia nie sú odlúčení od Cirkvi, ale nemôžu pristupovať k prijímaniu Eucharistie. Kresťanská rodina je miestom, kde deti dostávajú prvé ohlasovanie.
tags: #manželská #zmluva #počas #manželstva #vzor