Sociálna ekonomika: Prístup, definícia a význam pre Slovensko

Sociálna ekonomika predstavuje inovatívny prístup k ekonomickej činnosti, ktorý kladie dôraz na sociálne a environmentálne ciele pred maximalizáciou zisku. Na Slovensku sa sociálna ekonomika opiera o legislatívny rámec, finančnú podporu a aktívne subjekty, ktoré sa snažia riešiť spoločenské problémy a zlepšovať kvalitu života obyvateľov.

Definícia a charakteristika sociálnej ekonomiky

Sociálna ekonomika zahŕňa širokú škálu ekonomických aktivít a organizácií, ktoré uprednostňujú sociálne a environmentálne ciele pred ziskom. Tvoria ju rôzne subjekty, ako napríklad družstvá, občianske združenia, nadácie, sociálne podniky a chránené dielne. Primárnym účelom týchto subjektov nie je dosahovanie zisku, ale skôr plnenie sociálnych cieľov, pričom sú riadené na základe solidarity.

Podľa §3 Zákona o sociálnej ekonomike (112/2018 Z. z.) je sociálna ekonomika definovaná ako: "Súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu."

Medzi hlavné charakteristiky sociálnej ekonomiky patrí:

• Orientácia na sociálny vplyv: Prioritou je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý je definovaný v § 2 ods. 4 zákona č. 112/2018 Z. z.
• Reinvestovanie zisku: Väčšina zisku je reinvestovaná do podnikania alebo do plnenia sociálnych cieľov. Zisk nie je primárnym cieľom podniku.
• Solidarita a participácia: Riadenie a rozhodovanie v subjektoch sociálnej ekonomiky sa často uskutočňuje na základe princípov solidarity a participácie.
• Nezávislosť od štátnych orgánov: Subjekty sociálnej ekonomiky vykonávajú svoje aktivity nezávisle od štátnych orgánov.

Pilíre sociálnej ekonomiky na Slovensku

Sociálna ekonomika na Slovensku stojí na troch základných pilieroch:

Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu

1. Legislatívne prostredie: Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch vytvára legislatívny rámec pre fungovanie sociálnych podnikov a celého sektora sociálnej ekonomiky.
2. Finančná podpora: Štát poskytuje finančnú podporu sociálnym podnikom vo forme investičných dotácií a kompenzačných príspevkov.
3. Subjekty sociálnej ekonomiky: Rôzne subjekty, ako sú sociálne podniky, občianske združenia, nadácie a družstvá, aktívne prispievajú k rozvoju sociálnej ekonomiky na Slovensku.

Legislatívna úprava sociálnych podnikov

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý je účinný od 1. mája 2018, upravuje postavenie sociálnych podnikov, definuje ich činnosť a upravuje správu sektora sociálnej ekonomiky. Tento zákon definuje sociálny podnik ako dôležitú hnaciu silu inkluzívneho rastu, ktorá podporuje vysokú zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Sociálne podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení viacerých spoločenských výziev.

Čo je sociálny podnik?

Pojem sociálny podnik je definovaný v zákone č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Sociálny podnik je podnik, ktorý vykonávaním hospodárskej činnosti alebo inej činnosti poskytuje spoločensky prospešnú službu definovanú v § 2 ods. 1 písm. a) až h) zákona o sociálnej ekonomike. Spoločensky prospešná služba je zameraná na uspokojovanie potrieb spoločnosti, ochranu životného prostredia, rozvoj vzdelávania, vedy a výskumu, podporu kultúry a umenia, ochranu zdravia a poskytovanie sociálnej pomoci.

Zisk sociálneho podniku nesmie byť primárnym cieľom jeho činnosti a nemôže byť rozdelený medzi individuálnych vlastníkov. Zisk musí byť použitý na dosahovanie spoločensky prospešného cieľa podniku prostredníctvom poskytovania spoločensky prospešnej služby.

Medzi hlavné rozdiely medzi sociálnym podnikom a klasickým podnikom patrí oblasť manažmentu, zamestnávania a prerozdeľovania zisku. V sociálnom podniku sa zamestnávanie uskutočňuje predovšetkým na základe profesijnej a kvalifikačnej spôsobilosti, s dôrazom na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.

Registrovaný sociálny podnik

Subjekt sociálnej ekonomiky sa môže rozhodnúť stať sa registrovaným sociálnym podnikom (r. s. p.). Štatút registrovaného sociálneho podniku prináleží len registrovaným sociálnym podnikom a je podmienkou pre prístup k niektorým formám podpory, napríklad k realizácii vyhradenej zákazky. Postup pri priznávaní štatútu registrovaného sociálneho podniku je upravený v § 5 ods. 3 zákona č. 112/2018 Z. z. a riadi sa usmernením určeným Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR).

Prečítajte si tiež: Iniciatívy spoločnosti Lidl v komunitách

Existujú rôzne druhy registrovaných sociálnych podnikov, napríklad integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“.

Druhy registrovaných sociálnych podnikov

Zákon o sociálnej ekonomike rozlišuje tri druhy registrovaných sociálnych podnikov:

1. Integračný podnik: Zameriava sa na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných osôb.
2. Sociálny podnik bývania: Zabezpečuje spoločensky prospešné nájomné bývanie pre oprávnené osoby.
3. Všeobecný registrovaný sociálny podnik: Vykonáva inú spoločensky prospešnú činnosť a spĺňa podmienku dosahovania merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

Podmienky pre priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku

Žiadateľ o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí spĺňať podmienky stanovené v § 6 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. Medzi tieto podmienky patrí:

• Hlavný cieľ žiadateľa musí byť zameraný na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
• Žiadateľ sa zaväzuje použiť percentuálnu časť zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa.
• Žiadateľ má vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv, a vo vzťahu k hospodárskej činnosti.

Subjekty sociálnej ekonomiky

Sociálnu ekonomiku tvoria rôzne subjekty, ktoré sa líšia svojou právnou formou, zameraním a cieľmi. Medzi najvýznamnejšie subjekty patria:

• Sociálne podniky: Poskytujú tovar a služby na voľnom trhu a svoj zisk väčšinou reinvestujú s cieľom dosahovať spoločenské ciele.
• Agentúry podporovaného zamestnávania (APZ): Pomáhajú znevýhodneným ľuďom nájsť a udržať si zamestnanie a poskytujú pomoc aj zamestnávateľom s vytvorením a udržaním pracovných miest pre týchto ľudí.
• Chránené dielne: Zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím a iné znevýhodnené osoby a vytvárajú pre ne chránené pracovné prostredie. Ich cieľom je integrácia týchto osôb do pracovného trhu.
• Neziskové mimovládne organizácie (NMO): Realizujú širokú škálu činností v rámci sociálnej ekonomiky a často spolupracujú so štátnymi orgánmi a súkromným sektorom na riešení spoločenských problémov.
• Občianske združenia a nadácie: Zameriavajú sa na rôzne aktivity v oblasti sociálnych služieb, vzdelávania, ochrany životného prostredia, kultúry a športu. Podporujú rozvoj lokálnych komunít a riešia rôzne sociálne problémy.
• Komunitné centrá: Poskytujú sociálne služby a aktivity pre obyvateľov miest a obcí. Podporujú rozvoj lokálnych komunít a posilňujú sociálnu súdržnosť.
• Integračné centrá pre migrantov: Pomáhajú migrantom a utečencom s adaptáciou na život v novom prostredí. Ponúkajú jazykové kurzy, rekvalifikačné programy, poradenstvo a podporu pri hľadaní zamestnania.

Príklady úspešných subjektov sociálnej ekonomiky na Slovensku

Na Slovensku existuje viacero príkladov úspešných subjektov sociálnej ekonomiky, ktoré dosahujú pozitívne výsledky v rôznych oblastiach. Medzi ne patrí napríklad:

Prečítajte si tiež: Elton Mayo a sociálny prístup

• Slovenská chránená dielňa: Patrí medzi najväčšie chránené dielne na Slovensku a vyrába darčekové predmety, odevy a cukrárenské výrobky.
• Sociálny podnik Košického samosprávneho kraja: Ponúka občanom rôzne služby, ako napríklad starostlivosť o záhrady a pomoc pri stavebných prácach. Jeho hlavným cieľom je poskytnúť znevýhodneným alebo zraniteľným osobám príležitosť zamestnať sa, získať pracovné návyky a rozvíjať svoje osobnostné predpoklady.
• WORKTEX chránená dielňa s.r.o.: Sídli v Nitre a ponúka služby ako potlač reklamného textilu a výrobu pracovných odevov. Medzi jej zákazníkov patria známe firmy ako COOP Jednota Slovensko, Seat a Unicredit.
• Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik
• Obecná prevádzkareň, s.r.o.

Sociálna ekonomika pomáha - konkrétne príklady

Sociálna ekonomika prináša konkrétne výhody pre rôzne skupiny obyvateľov a komunity. Niektoré príklady zahŕňajú:

• Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: Chránené dielne alebo sociálne podniky poskytujú pracovné príležitosti pre osoby s telesným alebo duševným postihnutím, ktoré by inak mohli mať ťažkosti nájsť zamestnanie v klasických firmách.
• Podpora sociálne vylúčených komunít: Sociálne podniky realizujú programy na vzdelávanie a odbornú prípravu pre mladých ľudí z marginalizovaných komunít.
• Lokálne ekologické projekty: Ekologické poľnohospodárske družstvá, produkujúce bio potraviny, patria do sociálnej ekonomiky.
• Integrácia migrantov: Občianske združenia a nadácie prevádzkujú integračné centrá pre migrantov a utečencov.
• Podpora podnikania v rámci sociálnej ekonomiky: Nadácie a investičné fondy podporujú začínajúce podniky (startupy).
• Revitalizácia zanedbaných oblastí: Subjekty obnovujú opustené alebo zanedbané mestské priestory na vytvorenie komunitných centier, trhov alebo umeleckých dielní.
• Podpora zdravého životného štýlu: Sociálne podniky organizujú programy zamerané na zlepšenie verejného zdravia, ako sú workshopy o zdravej výžive, športové aktivity pre deti z chudobných rodín alebo programy na podporu duševného zdravia.

Sociálna inovácia

Sociálna inovácia je pojem označujúci vývoj a implementáciu nových nápadov, stratégií, produktov alebo procesov, ktorých cieľom je riešiť sociálne alebo environmentálne výzvy a vytvárať pozitívny sociálny vplyv. Príklady sociálnych inovácií zahŕňajú:

• Mikropôžičky: Poskytovanie malých pôžičiek podnikateľom a jednotlivcom, ktorí nemajú prístup k tradičným bankovým službám.
• Fair trade: Snaha o vytvorenie spravodlivejších obchodných vzťahov medzi výrobcami v rozvojových krajinách a spotrebiteľmi na globálnom severe.
• Udržateľná energia: Podpora využívania udržateľných zdrojov energie, ako je solárna, veterná a vodná energia.
• Sociálne podnikanie: Využívanie obchodných stratégií na riešenie sociálnych a environmentálnych výziev.
• Open source: Voľné zdieľanie počítačového kódu a softvérových aplikácií.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) má záujem vytvárať vhodnejšie a efektívnejšie nástroje finančnej, ako aj nefinančnej podpory sociálnych inovácií. Cieľom projektu, ktorý trvá dva roky (máj 2021- apríl 2023), je zriadiť udržateľné Národné kompetenčné centrum pre sociálne inovácie (NKCSI) reagujúce na výzvy pri riešení sociálnych a spoločenských problémov. Prostredníctvom takéhoto centra sa vytvorí centrálny kontaktný bod pre zainteresované strany, odborníkov, akademickú obec a miestne organizácie. Hlavnou ambíciou je vytvorenie podmienok pre systematickú a dlhodobú podporu sociálnych inovácii na Slovensku.

Výzvy a budúcnosť sociálnej ekonomiky na Slovensku

Sociálna ekonomika má na Slovensku veľký potenciál prispieť k riešeniu rôznych spoločenských problémov, ako je nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a chudoba. Avšak, je potrebné prekonať niekoľko výziev:

• Nízke povedomie o sociálnej ekonomike: Pre mnohých občanov je tento pojem neznámy.
• Slabá finančná podpora zo strany štátu a samospráv: Sociálne podniky potrebujú adekvátnu finančnú podporu na svoj rozvoj a udržateľnosť.
• Byrokratické prekážky: Zjednodušenie administratívnych procesov a odstránenie byrokratických prekážok by mohlo uľahčiť fungovanie sociálnych podnikov.

Napriek týmto výzvam má sociálna ekonomika na Slovensku sľubnú budúcnosť. S rastúcim povedomím o jej výhodách a s podporou zo strany štátu a samospráv môže sociálna ekonomika zohrávať čoraz významnejšiu úlohu pri budovaní inkluzívnej a udržateľnej spoločnosti.

tags: #ekonomika #socialny #pristup #definicia