Etiologické Faktory Mentálneho Postihnutia

V oblasti špeciálnej pedagogiky sa stretávame s pojmami ako handicap, porucha, obmedzenie a postihnutie. Pre správne pochopenie problematiky je dôležité definovať tieto pojmy a rozlišovať medzi nimi. Špeciálna pedagogika je vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jednotlivcov so špeciálnymi potrebami, cieľom je vychovávať a vzdelávať týchto jednotlivcov tak, aby sa čo najlepšie vyrovnali so svojím defektom a pozitívne sa prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Základné pojmy v špeciálnej pedagogike

V špeciálnej pedagogike sa používa niekoľko základných pojmov, ktoré definujú odchýlky od normy a ich dôsledky pre jednotlivca. Medzi najdôležitejšie patria:

• Defekt: Označuje nedostatok, chybu, chýbanie alebo úbytok určitého orgánu alebo jeho funkcie. Môže mať formu orgánovú (ráštep, úraz, choroba) alebo funkčnú (porucha orgánovej funkcie). Vyskytuje sa v psychickej, senzorickej alebo somatickej oblasti a vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, ktorý sa viac používa v školskej terminológii. Defekt z hľadiska veľkosti odchýlky od normy znamená najväčší odklon.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t. j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím. K tejto kvalitatívnej zmene dochádza vtedy, keď defekt narastie o tzv.
• Porucha/Narušenie: Vyjadruje odchýlku od normy, ktorá sa získava počas života a má reparabilný charakter. Vyskytuje sa v pestrejšej škále ako defekt. Porucha sú zmeny anatomickej zostavy, alebo fyziologickej funkcie človeka v dôsledku dlhotrvajúceho ochorenia.
• Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie. Ide o sociálny dôsledok postihnutia, ktorý obmedzuje možnosť jednotlivca plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti. Hendikep je stav, kedy človek vykonáva činnosti s výrazným obmedzením, alebo vôbec nedokáže vykonávať určité činnosti, čo sa prejavuje už aj v sociálnej interakcii.
• Anomália:
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Patria sem deti s poruchami správania alebo učenia, ale aj deti talentované a nadané.
• Zdravotne postihnuté dieťa: Dieťa choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Psychický deficit:
• Dizabilita: V dôsledku poruchy už dochádza k zmenám funkčnosti pri vykonávaní určitých činností.

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím

Sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím je závislá od mnohých faktorov, ako sú dostupnosť sociálnych služieb, druh zdravotného postihnutia, sociálne prostredie, osobnosť, prístup, postoje, predsudky a vnímanie nezávislého života osôb so zdravotným postihnutím. V súčasnosti sa uplatňuje otázka integrovanej výchovy a vzdelávania, ktorá sa snaží o úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí.

Stupne socializácie

• Integrácia: Úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
• Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
• Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Mentálne postihnutie

Mentálne postihnutie je jedným z dôležitých odborov špeciálnej pedagogiky, lebo sa týka najpočetnejšej časti postihnutej populácie. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň. Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii, ktorej dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi.

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním osôb s mentálnym postihnutím. Cieľom je umožniť im, aby sa čo najskôr a najdôkladnejšie vyrovnali so svojím postihnutím a napriek obmedzeniam sa pozitívne prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Definícia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí.

Mentálna retardácia sa delí na dve hlavné kategórie:

• Oligofrénia (slabomyseľnosť): Ide o obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Oligofrénia je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom detstve, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť).
• Demencia: Je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje pomocou testov inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe IQ rozlišujeme:

• Debilita (ľahká mentálna retardácia): IQ 50-70. Jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní, svojprávni a navštevujú špeciálne školy.
• Imbecilita (stredná mentálna retardácia): IQ 35-49. Jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Majú primitívne myslenie, oneskorenú reč, sú manuálne nešikovní, majú agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Sú nesamostatní a vyžadujú stálu starostlivosť.
• Idiocia (ťažká mentálna retardácia): IQ 20-34.
• Hlboká idiocia (hlboká mentálna retardácia): IQ menej ako 20. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2-ročné dieťa. Dorozumievajú sa neverbálnymi znakmi a posunkami. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, v tehotenstve alebo spôsobené ožiarením.

Etiologické faktory mentálneho postihnutia

Z hľadiska etiológie možno mentálne postihnutie členiť podľa rôznych kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:

1. Endogénne faktory: Súvisia s genetickou výbavou jedinca. Medzi endogénne faktory patria:

   Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

   • Genetické poruchy: Chromozomálne abnormality, ako je Downov syndróm (trizómia 21. chromozómu), Edwardsův syndróm (trizómia 18. chromozómu) alebo Patauov syndróm (trizómia 13. chromozómu). Tieto poruchy vznikajú v dôsledku chybného delenia buniek počas vývoja plodu a vedú k rôznym stupňom mentálneho postihnutia a fyzickým abnormalitám.
   • Mutácie jednotlivých génov: Napríklad fenylketonúria, ktorá vedie k hromadeniu fenylalanínu v tele a poškodeniu mozgu, ak nie je včas diagnostikovaná a liečená.
   • Hereditárne faktory: Dedičné predispozície k mentálnemu postihnutiu, ktoré sa prenášajú z rodičov na deti.

2. Exogénne faktory: Súvisia s vonkajšími vplyvmi, ktoré pôsobia na plod počas tehotenstva, pri pôrode alebo po narodení. Môžu pôsobiť prenatálne, perinatálne a postnatálne.

   • Prenatálne faktory: Pôsobia počas tehotenstva. Patria sem:

     • Infekcie: Infekcie matky počas tehotenstva, ako sú rubeola (osýpky), cytomegalovírus (CMV), toxoplazmóza alebo syfilis, môžu vážne poškodiť vyvíjajúci sa mozog plodu.
     • Užívanie drog a alkoholu: Konzumácia alkoholu počas tehotenstva môže viesť k fetálnemu alkoholovému syndrómu (FAS), ktorý sa prejavuje mentálnym postihnutím, fyzickými abnormalitami a poruchami správania. Užívanie drog, ako sú kokaín alebo heroín, môže tiež negatívne ovplyvniť vývoj mozgu plodu.
     • Nedostatok živín: Nedostatočná výživa matky, najmä nedostatok jódu, železa alebo kyseliny listovej, môže viesť k mentálnemu postihnutiu u dieťaťa.
     • Expozícia toxínom: Vystavenie matky toxickým látkam, ako sú ťažké kovy (olovo, ortuť), pesticídy alebo priemyselné chemikálie, môže poškodiť mozog plodu.
     • Radiačné žiarenie: Expozícia plodu radiačnému žiareniu, napríklad pri röntgenovom vyšetrení, môže spôsobiť mentálne postihnutie.

   • Perinatálne faktory: Pôsobia počas pôrodu. Patria sem:

     • Nedostatok kyslíka (hypoxia): Komplikácie pri pôrode, ktoré vedú k nedostatku kyslíka v mozgu dieťaťa, môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu a mentálne postihnutie.
     • Poranenia hlavy: Pôrodné poranenia hlavy, napríklad pri použití klieští alebo vákuového extraktora, môžu spôsobiť poškodenie mozgu a mentálne postihnutie.
     • Predčasný pôrod: Predčasne narodené deti majú vyššie riziko mentálneho postihnutia, pretože ich mozog ešte nie je plne vyvinutý.

   • Postnatálne faktory: Pôsobia po narodení. Patria sem:

     • Infekcie: Infekcie mozgu, ako sú meningitída (zápal mozgových blán) alebo encefalitída (zápal mozgu), môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu a mentálne postihnutie.
     • Poranenia hlavy: Traumatické poranenia hlavy, napríklad pri pádoch alebo dopravných nehodách, môžu spôsobiť poškodenie mozgu a mentálne postihnutie.
     • Otrava: Otrava toxickými látkami, ako je olovo, môže poškodiť mozog dieťaťa a viesť k mentálnemu postihnutiu.
     • Nedostatok živín: Nedostatočná výživa dieťaťa, najmä nedostatok jódu, môže viesť k mentálnemu postihnutiu.
     • Sociálna izolácia a zanedbávanie: Nedostatok stimulácie a interakcie s okolím v ranom detstve môže negatívne ovplyvniť vývoj mozgu a viesť k mentálnemu postihnutiu.

Z medicínskeho aspektu sa mentálne postihnutie chápe z aspektu jeho etiológie a symptomatológie. Vníma sa ako difúzne poškodenie mozgovej hmoty, nedostatky v maturácii, ktorých dôsledky sa manifestujú zníženými mentálnymi výkonmi. Spoločným menovateľom psychologického chápania mentálnej retardácie je znížená intelektová úroveň.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Typy mentálneho postihnutia z hľadiska symptomatológie

• Eretický (vzrušivý, podráždený)
• Apatický
• Nevyhranený

Osobitosti edukácie mentálne postihnutých

Edukácia mentálne postihnutých si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je rozvíjať kognitívne činnosti a celú osobnosť mentálne postihnutých jedincov.

Medzi základné zásady edukácie patria:

• Zásada primeranosti: Všetko musí byť primerané stupňu postihnutia.
• Zásada názornosti: Vytvorenie predstavy, zapojenie zmyslov (zrak, čuch, sluch).
• Zásada systematickosti: Vytvoriť systém poznatkov, motivovať.
• Zásada individuálneho prístupu: Zohľadňovať individuálne potreby a možnosti každého jedinca.
• Zásada trvácnosti: Trvalé osvojenie vedomostí formou opakovania, spojenie teórie s praxou.

Systém inštitúcií pre mentálne postihnutých

Cieľom inštitúcií je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Inštitúcie sa delia podľa:

• Zakladateľa: Štátne, súkromné, cirkevné.
• Veku osôb: Predškolské zariadenia, školské zariadenia, zariadenia pre adolescentov a dospelých.
• Pohlavia: Chlapci, dievčatá, kombinované.
• Dĺžky prevádzky: Denné, celotýždňové, celoročné.
• Charakteru aktivít a cieľov: Edukačné, liečebné, reedukačné, poradenské, rehabilitačné.

Socializácia a integrácia mentálne postihnutých

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou a aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

V socializácii zohrávajú dôležitú úlohu:

• Rodina: Predstavuje sociálne vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč, ktorú sa učí v rodine.
• Škola: Poskytuje vzdelanie a rozvíja sociálne zručnosti.
• Postoj spoločnosti: Je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale o celkový postoj spoločnosti.

Integrácia (úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí) je najvyšší stupeň socializácie. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný. Ďalšie stupne socializácie sú adaptácia (prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu), utilita (zaradenie postihnutého do spoločnosti za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci) a inferiorita (neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia).

tags: #etiologicke #faktory #mentalneho #postihnutia