Európsky sociálny model: Charakteristika a vývoj

Európsky sociálny model (ESM) predstavuje komplexný systém hodnôt, princípov a mechanizmov, ktorých cieľom je zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, ochranu a inklúziu pre všetkých občanov. Tento model sa líši v závislosti od konkrétnej krajiny, ale zdieľa spoločné prvky, ako sú rozsiahle systémy sociálneho zabezpečenia, vysoká úroveň ochrany pracovníkov a záväzok k rovnosti príležitostí.

Definícia a základné pojmy sociálnej politiky

Pre pochopenie európskeho sociálneho modelu je dôležité definovať kľúčové pojmy, ako sú sociálna politika, sociálne zabezpečenie, sociálna ochrana a záchranná sociálna sieť. Tieto pojmy sú základom pre pochopenie fungovania a cieľov ESM.

Sociálna politika je sústavné a cieľavedomé úsilie sociálnych subjektov o zmenu, udržanie alebo fungovanie sociálneho systému. Prejavuje sa rozhodovaním a činnosťou sociálnych subjektov a jej výsledkom je fungovanie alebo transformácia systému. Sociálna politika smeruje k zlepšovaniu životných podmienok obyvateľov a zabezpečeniu sociálneho bezpečia. Úlohou sociálnej politiky je vytvoriť spoločnosť rovnakých príležitostí a má každému občanovi ponúknuť podmienky k rozvoju jeho ľudského potenciálu.

Kľúčové pojmy v sociálnej politike:

• Sociálny: Spoločenský, týkajúci sa spoločnosti a vzájomných vzťahov ľudí. Pojem sociálny sa chápe ako spoločenský, orientujúci sa na sociálnu realitu, programy vedúce ku zdokonaľovaniu životných podmienok ľudí, riešenie konkrétnych sociálnych situácií.
• Politika: Správa verejných vecí, oblasť štátnych záležitostí. Označuje vládnutie štátu, verejnú činnosť zameranú na regulovanie a ovplyvňovanie konania jednotlivcov, skupín a inštitúcií. Je to činnosť rôznych spoločenských síl, ktoré sa stretávajú, ovplyvňujú a vytvárajú politickú situáciu a systém.
• Sociálne zabezpečenie: Systém, ktorým spoločnosť zaručuje hmotné zabezpečenie občanom, ktorí nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. V širšom ponímaní ide o právne, finančné a organizačné nástroje na kompenzáciu nepriaznivých dôsledkov sociálnych udalostí a situácií, alebo na predchádzanie takýmto situáciám. Je to súbor inštitúcií, orgánov, zariadení, činností a opatrení, ktoré predchádzajú, zmierňujú, odstraňujú alebo kompenzujú ťaživé sociálne situácie občanov.
• Sociálna ochrana: Súbor nástrojov na prevenciu a riešenie obtiažnych životných situácií, ktoré vedú k ekonomickej alebo sociálnej núdzi. Starostlivosť o zabezpečenie podmienok pre život, vývoj, výchovu a ochranu oprávnených záujmov.
• Záchranná sociálna sieť: Systém minimálnych dávok sociálneho poistenia, podpôr a pomoci na zabezpečenie existencie občanov. Systémové usporiadanie sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci, ktoré zabezpečuje, aby v období ekonomických reforiem nebol ani jeden občan existenčne ohrozený.

Schéma sociálneho zabezpečenia zahŕňa:

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

• Systém sociálneho poistenia (dôchodkové a nemocenské poistenie)
• Systém štátnej sociálnej podpory (dávky pri štátom uznaných životných udalostiach)
• Systém sociálnej pomoci (náhradné zdroje sociálnej samostatnosti a bezpečnosti)

Sociálne zabezpečenie sa usiluje o sociálnu spravodlivosť na princípoch solidarity, osobnej participácie a štátnej ingerencie.

Organizácia sociálnej ochrany na Slovensku zahŕňa:

• Zdravotná starostlivosť (vecné dávky, riadi MZ SR)
• Sociálne poistenie (peňažné dávky, riadi MPSVaR cez Sociálnu poisťovňu)
• Štátna sociálna podpora (peňažné dávky pre rodiny, kompetencia MPSVR, vyplácané ÚPSVaR)
• Sociálna pomoc (peňažné a vecné dávky, rozhoduje MPSVR SR a MZ SR, al. cez samosprávu, vyplácané osobám v hmotnej núdzi a zdravotne postihnutým)

Záchranná sociálna sieť je jeden zo základných predpokladov úspešnosti ekonomickej reformy. Podstatou sú sociálne opatrenia pre tých, ktorí budú ekonomickou transformáciou najviac postihnutí a nie sú schopní sa o seba postarať. Cieľom je, aby v dôsledku ekonomickej transformácie žiaden občan neklesol pod hranicu existenčného alebo sociálneho minima.

Nástroje sociálneho zabezpečenia

Sociálne zabezpečenie využíva rôzne nástroje na dosiahnutie svojich cieľov:

• Sociálne poistenie: Systém, v ktorom sa občan zaisťuje pre prípad budúcej poistnej udalosti (napr. úraz, choroba, staroba). Delí sa na úrazové, nemocenské, zdravotné, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
• Štátna sociálna podpora: Zaopatrovacie dávky poskytované určitým skupinám osôb v špecifických životných situáciách (napr. pôrodné, prídavky na deti).
• Sociálna pomoc a služby: Pomoc poskytovaná štátom občanom v stave núdze (peňažné dávky, vecné dávky, služby). Zahŕňa dávky v hmotnej núdzi, príspevky na kompenzáciu zdravotných pomôcok a sociálne služby (opatrovateľská služba, stravovanie, prepravná služba).

Vývoj sociálnej politiky

Sociálna politika prešla dlhým vývojom od rodovej solidarity až po moderné systémy sociálneho zabezpečenia. Tento vývoj bol ovplyvnený rôznymi faktormi, ako sú ekonomické zmeny, politické ideológie a sociálne hnutia.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

• Rodová solidarita: Najstaršia forma sociálneho zabezpečenia založená na spoločnej snahe rodu o prežitie. Najstaršie usporiadanie sociálnych vecí bolo založené na spoločnom úsilí rodu o prežitie. S deľbou práce a vyššou spoločenskou organizáciou vznikol problém starostlivosti o nezaradených do spoločenského systému tak, aby sa o seba postarali. Prostriedky prideľovala hlava rodiny, rodu alebo kmeňa. Rodová solidarita riešila problémy v danom usporiadaní.
• Paternalizmus: Starostlivosť štátu o občana, kde vládca prideľuje úlohy a prostriedky. Autokratický paternalizmus: Na vrchole - otec (náčelník, despota, diktátor), prideľoval role a prostriedky aj soc. odkázaným. Soc. inštitúcie štátu boli súčasťou prídelového systému. V prednej Ázií a severnej Afrike sa prideľovali role vládne, pracovné, bojové a s tým aj prostriedky k obžive. O neschopných sa spravidla starala rodina. Trend soc. myslenia bol konzervatívny a tradičný, verilo sa, že predvídané soc. zmeny budú zavedené neprirodzenými silami. Nepotrební otroci sa zabíjali a chudobní slobodní prepadali dlžnému otroctvu. Vláda určovala soc. potreby, na ktoré bude reagovať i spôsob ich uspokojenia a systém spracovala a financovala, alebo tým niekoho poverila. Prvé štátne podpory boli pre ľudí, o ktorých sa štát opieral (vojaci, vdovy po vojakoch, vojnoví veteráni).
• Antický paternalizmus: Vplyv na európsky politický vývoj. Ideál slobodného občana v slobodnom štáte sa stal východiskom sociálnej politiky v antike. Slobodný pán bol živený svojimi otrokmi a preto nepotreboval žiadne sociálne garancie svojej existencie od štátu. Gréci nepovažovali súcit a pomoc slabším a chorým za kladné hodnoty. Najväčším sociálnym nebezpečenstvom pre slobodných občanov bolo schudobnieť a upadnúť do dlžného otroctva. Sociálne reformy boli zamerané na navrátenie slobody dlžným otrokom. Platón sníval o ideály dokonalého demokratického štátu. V Platónov štáte -nedospelé zdravé deti odkázané na starostlivosť štátu. Chorých a zranených -liečiť, len pokiaľ je nádej, že sa vrátia na svoje miesto v deľbe práce. Platón - predchodca utopistov. Aristotela -zmyslom života -blaženosť. Seneka- tradičná forma antickej filozofie má byť chápaná ako filantropia. Je treba konať dobro pre druhých. Šírila sa neviera v pohanských bohov a v štátny kult cisára.
• Charita a starostlivosť o chudobných: Pomoc poskytovaná cirkvou a náboženskými organizáciami. Prvý ucelený koncepčný rámec poskytli monoteistické cirkvi výzvou k filantropii. Rímskokatolícka cirkev zakladala útulky a vznikali žobravé rády starajúce sa o chudobných. O žobrákov sa začala starať šľachta a obce. Niektoré reformné kresťanské smery sa usilovali o sociálnu rovnosť (husiti). Utopisti sa pokúšali formulovať spravodlivejšiu občiansku spoločnosť (Tomas Morus, Thomamasso Campanella).Starostlivosť o chudobných ľudí na okraji spoločnosti v minulosti zahŕňala telesne a duševne postihnutých, vdovy a siroty. V mimoriadnych prípadoch sa mohli spoliehať na dobročinnosť mesta alebo náboženskej obce. Rizikový faktor predstavovala staroba, ktorá sa stávala príčinou sociálneho úpadku. Najstaršie sociálne ustanovizne zakladali a spravovali cirkvi, neskôr mestské samosprávy a bohatí šľachtici alebo mešťania. Spočiatku mali charakter všeobecnej zdravotno-sociálnej ustanovizne pod názvom špitál (hospitál), xenodochium. Starostlivosť dostávali chorí, chudobní, starci, siroty i pocestní. V praxi pretrvával univerzálny charakter ústavných zariadení. Úroveň starostlivosti v chudobincoch závisela od finančných možností a pre koho boli určené.Ak zlyhala záchranná sociálna sieť v rámci rodiny a pomoc neposkytol ani zamestnávateľ, uplatnili jednoduché a ľahko kontrolovateľné formy pomoci. Vedenie obce poskytovalo opateru alebo možnosť obživy postihnutým tak, že ich zamestnávalo na pasenie zvierat, čistenie ulíc a iné pomocné alebo príležitostné práce. Najviditeľnejším problémom boli žobráci a tuláci V obdobiach ekonomických kríz - ľudia bez práce, čím počet žobrákov narastal. Prvé zásahy proti žobrákom mali zaviesť organizovaný poriadok a sociálnu kontrolu širokých vrstiev. Tvorcovia právnych predpisov o žobraní sa domnievali, že tento problém je možné odstrániť výchovou k pracovitosti. Novou, účinnejšou formou starostlivosti o chudobných, zavedenou Jozefom II., sa mala stať inštitúcia nového typu, tzv. farský chudobinský ústav, teda orgán na centrálne získavanie a prideľovanie milodarov na území každej farnosti. Predstavovali prvú etapu systematizovanej a organizovanej štátnej sociálnej politiky na území Habsburskej monarchie s novými zásadami (zákaz žobrania, udeľovanie podpôr domácim "čestným" chudobným, vykazovanie "cudzích" žobrákov, evidencia a systemizácia financovania).

Európsky sociálny model a jeho charakteristika

Európsky sociálny model je charakteristický kombináciou hospodárskeho rastu a sociálnej ochrany. Snaží sa zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej spravodlivosti a inklúzie pre všetkých občanov.

• Univerzálny prístup k službám: Snaha zabezpečiť prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a sociálnym službám pre všetkých občanov bez ohľadu na ich príjem alebo sociálne postavenie.
• Silná ochrana pracovníkov: Práva zamestnancov sú chránené zákonmi a kolektívnymi zmluvami, ktoré zabezpečujú spravodlivé mzdy, bezpečné pracovné podmienky a ochranu pred prepustením.
• Sociálne zabezpečenie: Rozsiahle systémy sociálneho zabezpečenia poskytujú dávky v nezamestnanosti, starobné dôchodky, dávky v chorobe a invalidite a ďalšie formy podpory.
• Rovnosť príležitostí: Snaha o odstránenie prekážok, ktoré bránia ľuďom v prístupe k vzdelávaniu, zamestnaniu a iným príležitostiam.

Súčasný sociálny model na Slovensku

Súčasný model sociálneho štátu na Slovensku je predmetom diskusií a analýz. V ankete TREND Barometer respondenti vyjadrili rôzne názory na jeho udržateľnosť. Niektorí sú presvedčení, že je udržateľný, ak sa prijmú potrebné opatrenia, zatiaľ čo iní ho považujú za neudržateľný z dôvodu demografických zmien, zadlžovania a neefektívneho prerozdeľovania zdrojov.

Názory respondentov TREND Barometer:

• Elena Kráľovenská: Navrhuje zamerať sa na príjmy štátu prostredníctvom zníženia daní a odvodov, čo by naštartovalo podnikanie. Navrhuje využiť dáta a modelovať scenáre na udržanie rovnováhy medzi pomocou a ekonomickou stabilitou.
• Martin Choleva: Kritizuje súčasnú koncepciu a navrhuje pomáhať tým, ktorí pomoc skutočne potrebujú, a motivovať k práci tých, ktorí ju zneužívajú.
• Mojmír Vedej: Tvrdí, že Slovensko nespĺňa parametre sociálneho štátu a demografia a zadlžovanie smerujú k čiernej diere. Kritizuje degradáciu druhého dôchodkového piliera a navrhuje jeho oživenie.
• Pavel Nechala: Poukazuje na nekvalitné sociálne služby a plošné rozdávanie financií.

Výzvy a budúcnosť európskeho sociálneho modelu

Európsky sociálny model čelí v súčasnosti mnohým výzvam, ako sú starnutie populácie, globalizácia, technologický pokrok a ekonomické krízy. Tieto výzvy si vyžadujú reformy a prispôsobenie sociálnych systémov, aby boli udržateľné a efektívne aj v budúcnosti.

Je dôležité nájsť rovnováhu medzi hospodárskym rastom, sociálnou ochranou a fiškálnou udržateľnosťou. To si vyžaduje inteligentné investície do vzdelávania, inovácií a aktívnej politiky trhu práce, ako aj efektívne a spravodlivé systémy sociálneho zabezpečenia.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

tags: #europsky #socialny #model #charakteristika