Európsky sociálny model: Charakteristika a vývoj

Európsky sociálny model (ESM) je komplexný systém sociálnej ochrany a politík, ktorý sa vyvinul v Európe s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň životnej úrovne, sociálnej spravodlivosti a inklúzie pre všetkých občanov. Tento model nie je jednotný a líši sa v závislosti od krajiny, ale zdieľa spoločné hodnoty a princípy.

Vymedzenie pojmov sociálnej politiky

Pre pochopenie európskeho sociálneho modelu je dôležité definovať kľúčové pojmy ako sociálna politika, sociálne zabezpečenie, sociálna ochrana a záchranná sociálna sieť.

Sociálny: Tento pojem sa týka spoločnosti, životných podmienok, životnej úrovne, istôt, blaha, dobra a spolucítenia. Vyjadruje ľudské hodnoty a prospešnosť pre spoločnosť.

Politika: Označuje vládnutie štátu, verejnú činnosť zameranú na regulovanie a ovplyvňovanie konania jednotlivcov, skupín a inštitúcií. Je to činnosť rôznych spoločenských síl, ktoré sa stretávajú, ovplyvňujú a vytvárajú politickú situáciu a systém.

Sociálna politika: Podľa Hilla (1983) ju možno chápať ako súčasť verejnej politiky alebo ako politiku, ktorá sa odlišuje od ostatných. Nejde len o politiku štátu, charitu, právnu úpravu vzťahov, hospodárske pomery alebo sociálne zabezpečenie, ale aj o to, ako sa obyvatelia, rodiny a okolie vyrovnávajú s meniacimi sa životnými podmienkami.

Prečítajte si tiež: ESF: Ciele a priority

Definuje sa ako súbor aktivít, ktoré smerujú k zlepšeniu životných podmienok obyvateľstva, zabezpečeniu sociálnej suverenity a bezpečia v rámci hospodárskych možností krajiny. V širšom ponímaní ide o konkrétnu činnosť štátu, ktorá ovplyvňuje sociálnu realitu. V užšom ponímaní je to oblasť hospodárskej politiky zameraná na elimináciu sociálnych tvrdostí trhového mechanizmu. V najužšom ponímaní sa stotožňuje so sociálnym zabezpečením. Sociálna politika je kľúčový pojem sociálnej teórie a praxe, súhrn národných opatrení na zlepšenie životných podmienok v rámci daných možností.

Sociálne zabezpečenie: V širšom ponímaní ide o právne, finančné a organizačné nástroje na kompenzáciu nepriaznivých dôsledkov sociálnych udalostí a situácií, alebo na predchádzanie takýmto situáciám. Je to súbor inštitúcií, orgánov, zariadení, činností a opatrení, ktoré predchádzajú, zmierňujú, odstraňujú alebo kompenzujú ťaživé sociálne situácie občanov.

Schéma sociálneho zabezpečenia zahŕňa:

• Systém sociálneho poistenia (dôchodkové a nemocenské poistenie)
• Systém štátnej sociálnej podpory (dávky pri štátom uznaných životných udalostiach)
• Systém sociálnej pomoci (náhradné zdroje sociálnej samostatnosti a bezpečnosti)

Usiluje sa o sociálnu spravodlivosť na princípoch solidarity, osobnej participácie a štátnej ingerencie.

Sociálna ochrana: Starostlivosť o zabezpečenie podmienok pre život, vývoj, výchovu a ochranu oprávnených záujmov. Je to systém intervencií verejných alebo súkromných inštitúcií s cieľom oslobodiť od rizík alebo potrieb.

Prečítajte si tiež: Európsky orgán pre poisťovníctvo

Organizácia sociálnej ochrany na Slovensku zahŕňa:

• Zdravotná starostlivosť (vecné dávky, riadi MZ SR)
• Sociálne poistenie (peňažné dávky, riadi MPSVaR cez Sociálnu poisťovňu)
• Štátna sociálna podpora (peňažné dávky pre rodiny, kompetencia MPSVR, vyplácané ÚPSVaR)
• Sociálna pomoc (peňažné a vecné dávky, rozhoduje MPSVR SR a MZ SR, al. cez samosprávu, vyplácané osobám v hmotnej núdzi a zdravotne postihnutým)

Záchranná sociálna sieť: Systémové usporiadanie sociálneho poistenia, sociálnych podpôr a sociálnej pomoci, ktoré zabezpečuje, aby v období ekonomických reforiem nebol ani jeden občan existenčne ohrozený. Je to jeden zo základných predpokladov úspešnosti ekonomickej reformy. Podstatou sú sociálne opatrenia pre tých, ktorí budú ekonomickou transformáciou najviac postihnutí a nie sú schopní sa o seba postarať. Cieľom je, aby v dôsledku ekonomickej transformácie žiaden občan neklesol pod hranicu existenčného alebo sociálneho minima.

Najstaršie podoby sociálnych intervencií a vývoj sociálnej politiky

Sociálna politika sa vyvíjala od rodinnej a rodovej vzájomnosti cez pomoc chudobným až po komplexnú sústavu inštitúcií moderných spoločností zabezpečujúcich ľudské práva na existenciu, život, zdravie, sociálne zabezpečenie a vzdelanie.

Rodová solidarita: Najstaršie usporiadanie sociálnych vecí bolo založené na spoločnom úsilí rodu o prežitie. S deľbou práce a vyššou spoločenskou organizáciou vznikol problém starostlivosti o nezaradených do spoločenského systému tak, aby sa o seba postarali. Prostriedky prideľovala hlava rodiny, rodu alebo kmeňa. Rodová solidarita riešila problémy v danom usporiadaní. Kmeňová solidarita ovládaná náčelníkom sa vyvinula v paternalizmus.

Paternalizmus: Otcovský, nadradený, ale partnerský a ochranný prístup.

Prečítajte si tiež: Nový program ESF+

• Autokratický paternalizmus: Na vrchole - otec (náčelník, despota, diktátor), prideľoval role a prostriedky aj soc. odkázaným. Soc. inštitúcie štátu boli súčasťou prídelového systému. V prednej Ázií a severnej Afrike sa prideľovali role vládne, pracovné, bojové a s tým aj prostriedky k obžive. O neschopných sa spravidla starala rodina. Trend soc. myslenia bol konzervatívny a tradičný, verilo sa, že predvídané soc. zmeny budú zavedené neprirodzenými silami. Nepotrební otroci sa zabíjali a chudobní slobodní prepadali dlžnému otroctvu. Vláda určovala soc. potreby, na ktoré bude reagovať i spôsob ich uspokojenia a systém spracovala a financovala, alebo tým niekoho poverila. Prvé štátne podpory boli pre ľudí, o ktorých sa štát opieral (vojaci, vdovy po vojakoch, vojnoví veteráni).
• Antický paternalizmus: Vplyv na európsky politický vývoj. Ideál slobodného občana v slobodnom štáte sa stal východiskom sociálnej politiky v antike. Slobodný pán bol živený svojimi otrokmi a preto nepotreboval žiadne sociálne garancie svojej existencie od štátu. Gréci nepovažovali súcit a pomoc slabším a chorým za kladné hodnoty. Najväčším sociálnym nebezpečenstvom pre slobodných občanov bolo schudobnieť a upadnúť do dlžného otroctva. Sociálne reformy boli zamerané na navrátenie slobody dlžným otrokom. Platón sníval o ideály dokonalého demokratického štátu. V Platónov štáte -nedospelé zdravé deti odkázané na starostlivosť štátu. Chorých a zranených -liečiť, len pokiaľ je nádej, že sa vrátia na svoje miesto v deľbe práce. Platón - predchodca utopistov. Aristotela -zmyslom života -blaženosť. Seneka- tradičná forma antickej filozofie má byť chápaná ako filantropia. Je treba konať dobro pre druhých. Šírila sa neviera v pohanských bohov a v štátny kult cisára.

Charita a starostlivosť o chudobných: Prvý ucelený koncepčný rámec poskytli monoteistické cirkvi výzvou k filantropii. Rímskokatolícka cirkev zakladala útulky a vznikali žobravé rády starajúce sa o chudobných. O žobrákov sa začala starať šľachta a obce. Niektoré reformné kresťanské smery sa usilovali o sociálnu rovnosť (husiti). Utopisti sa pokúšali formulovať spravodlivejšiu občiansku spoločnosť (Tomas Morus, Thomamasso Campanella).

Starostlivosť o chudobných ľudí na okraji spoločnosti v minulosti zahŕňala telesne a duševne postihnutých, vdovy a siroty. V mimoriadnych prípadoch sa mohli spoliehať na dobročinnosť mesta alebo náboženskej obce. Rizikový faktor predstavovala staroba, ktorá sa stávala príčinou sociálneho úpadku. Najstaršie sociálne ustanovizne zakladali a spravovali cirkvi, neskôr mestské samosprávy a bohatí šľachtici alebo mešťania. Spočiatku mali charakter všeobecnej zdravotno-sociálnej ustanovizne pod názvom špitál (hospitál), xenodochium. Starostlivosť dostávali chorí, chudobní, starci, siroty i pocestní. V praxi pretrvával univerzálny charakter ústavných zariadení. Úroveň starostlivosti v chudobincoch závisela od finančných možností a pre koho boli určené.

Ak zlyhala záchranná sociálna sieť v rámci rodiny a pomoc neposkytol ani zamestnávateľ, uplatnili jednoduché a ľahko kontrolovateľné formy pomoci. Vedenie obce poskytovalo opateru alebo možnosť obživy postihnutým tak, že ich zamestnávalo na pasenie zvierat, čistenie ulíc a iné pomocné alebo príležitostné práce. Najviditeľnejším problémom boli žobráci a tuláci V obdobiach ekonomických kríz - ľudia bez práce, čím počet žobrákov narastal. Prvé zásahy proti žobrákom mali zaviesť organizovaný poriadok a sociálnu kontrolu širokých vrstiev. Tvorcovia právnych predpisov o žobraní sa domnievali, že tento problém je možné odstrániť výchovou k pracovitosti. Novou, účinnejšou formou starostlivosti o chudobných, zavedenou Jozefom II., sa mala stať inštitúcia nového typu, tzv. farský chudobinský ústav, teda orgán na centrálne získavanie a prideľovanie milodarov na území každej farnosti. Predstavovali prvú etapu systematizovanej a organizovanej štátnej sociálnej politiky na území Habsburskej monarchie s novými zásadami (zákaz žobrania, udeľovanie podpôr domácim "čestným" chudobným, vykazovanie "cudzích" žobrákov, evidencia a systemizácia financovania). Existovali robotárne ako inštitúcie nútených prác.

Súčasné charakteristiky európskeho sociálneho modelu

Európsky sociálny model sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými charakteristikami:

• Univerzálnosť: Sociálne služby a dávky sú dostupné pre všetkých občanov, bez ohľadu na ich príjem alebo sociálne postavenie.
• Solidarita: Systém je založený na princípe solidarity, kde tí, ktorí sú v lepšej situácii, prispievajú k podpore tých, ktorí sú v núdzi.
• Sociálna spravodlivosť: Cieľom je znížiť nerovnosti a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie bohatstva.
• Vysoká úroveň sociálnej ochrany: Poskytuje sa rozsiahla sociálna ochrana v oblastiach ako zdravotná starostlivosť, dôchodky, nezamestnanosť a rodinná politika.
• Aktívna politika trhu práce: Podporuje sa zamestnanosť a rekvalifikácia, aby sa zabezpečila vysoká úroveň zamestnanosti.
• Sociálny dialóg: Zamestnávatelia, odbory a vláda spolupracujú na formovaní sociálnej politiky.

Nástroje sociálnej politiky

Sociálna politika využíva rôzne nástroje na dosiahnutie svojich cieľov:

• Sociálne dávky: Štátne sociálne dávky a dávky sociálneho poistenia, ako napríklad príspevok pri narodení dieťaťa, úhrada potrieb pestúna, prídavok na dieťa.
• Regulácia trhu práce: Stanovenie minimálnej mzdy, ochrana zamestnancov pred prepustením, podpora kolektívneho vyjednávania.
• Verejné služby: Poskytovanie kvalitného vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb.
• Daňový systém: Progresívne zdaňovanie príjmov a majetku na financovanie sociálnych programov.

Výzvy pre európsky sociálny model

Európsky sociálny model čelí v súčasnosti niekoľkým výzvam:

• Starnutie populácie: Rastúci počet dôchodcov a klesajúci počet pracujúcich zvyšujú tlak na dôchodkové systémy a zdravotnú starostlivosť.
• Globalizácia: Zvyšuje konkurenciu a môže viesť k znižovaniu miezd a sociálnych štandardov.
• Technologický pokrok: Automatizácia a digitalizácia môžu viesť k strate pracovných miest a vyžadujú si rekvalifikáciu a nové formy sociálnej ochrany.
• Ekonomická kríza: Zvyšuje nezamestnanosť a znižuje príjmy štátu, čo obmedzuje možnosti financovania sociálnych programov.

tags: #európsky #sociálny #model #charakteristika