
Exekúcia na nehnuteľnosť je vážny zásah do majetkových práv. Ak je nehnuteľnosť zaťažená vecným bremenom, situácia sa stáva zložitejšou. Tento článok sa zaoberá postupom exekúcie na nehnuteľnosť s vecným bremenom, právami a povinnosťami jednotlivých strán a možnosťami, ako sa predaju nehnuteľnosti vyhnúť alebo minimalizovať jeho dopady.
Exekúcia je nútený výkon súdneho alebo iného rozhodnutia, ktorého cieľom je uspokojiť pohľadávku veriteľa. Ak dlžník nemá iný majetok, exekútor môže siahnuť na jeho nehnuteľnosť. Vecné bremeno je obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech inej osoby. Toto obmedzenie spočíva v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Najčastejším príkladom vecného bremena je právo doživotného užívania nehnuteľnosti.
V prvom rade je nevyhnutné preveriť, či bola exekúcia riadne začatá. To znamená, či bolo dlžníkovi riadne doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Toto upovedomenie musí byť doručené do vlastných rúk dlžníka, pričom náhradné doručenie je vylúčené. Ďalej je potrebné preskúmať, či exekútor zvolil správny spôsob vykonania exekúcie. Ak by bolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa iným spôsobom, ako predajom nehnuteľnosti, mal by exekútor uprednostniť tento spôsob.
Dlžník sa môže pokúsiť dohodnúť s exekútorom na postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky. Táto dohoda však podlieha súhlasu veriteľa. Ak veriteľ s postupným splácaním nesúhlasí, exekútor je povinný pokračovať v exekúcii.
Prvým predpokladom exekúcie predajom nehnuteľnosti je súhlas veriteľa a preukázanie, že nehnuteľnosť je skutočne vo vlastníctve dlžníka. Exekúcia predajom nehnuteľnosti je vylúčená, ak je dlžníkovi v konaní o určenie vlastníctva uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva.
Prečítajte si tiež: Ako exekúcia ovplyvňuje nemocenské dávky?
Ak dlžník v snahe vyhnúť sa exekúcii prevedie nehnuteľnosť na tretiu osobu, ide o tzv. odporovateľný právny úkon. Odporovateľným právnym úkonom je úkon, ktorý ukracuje pohľadávku veriteľa a zmenšuje majetok dlžníka. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa. V exekučnom konaní možno zexekvovať aj nehnuteľnosť, ktorá bola prevedená na tretiu osobu, ak bol tento právny úkon určený právoplatným rozsudkom súdu za neúčinný voči dlžníkovi.
Ak je na nehnuteľnosti zriadené záložné právo (iné ako exekučné záložné právo), k exekúcii predajom nehnuteľnosti je potrebný aj súhlas záložného veriteľa.
Ak je dlžník len spoluvlastníkom nehnuteľnosti, exekúcia sa týka len jeho spoluvlastníckeho podielu. Ostatní spoluvlastníci majú možnosť zabrániť predaju podielu tak, že najneskôr do začiatku dražby zložia u exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. V takom prípade nadobudnú podiel na veci pomerne podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov. Samotné nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha ešte schváleniu súdom.
Ak sa nepodarí predaju nehnuteľnosti zabrániť, exekútor vydá exekučný príkaz na uskutočnenie exekúcie predajom nehnuteľnosti a zabezpečí znalecký posudok na určenie ceny nehnuteľnosti. Následne určí termín dražby prostredníctvom vyhlášky.
Vydražiteľ je povinný bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, záložné práva viaznuce na nehnuteľnosti pôsobia voči vydražiteľovi bez započítania na najvyššie podanie, inak prevezme vydražiteľ vecné bremená so započítaním na najvyššie podanie.
Prečítajte si tiež: Ako prebieha exekúcia dôchodcu?
Jedným z dôsledkov vydraženia nehnuteľnosti v exekučnej dražbe je, že predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.
Po schválení príklepu súdom exekútor uskutoční rozvrhové pojednávanie, ktorého cieľom je určiť poradie a spôsob úhrady nárokov. Z podstaty sa uspokojujú pohľadávky v tomto poradí:
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne. Ak výťažok predaja prevyšuje všetky uplatnené pohľadávky, exekútor vyplatí zvyšok dlžníkovi.
V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo 14. apríla 2016, sp. zn. 1, sa uvádza, že vlastník pozemku, ktorému vzniklo právo na jednorazovú náhradu za vecné bremeno vzniknuté ex lege v zmysle § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., nemá právo na nejakú ďalšiu náhradu za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva.
Zriadenie vecného bremena doživotného práva užívania bytu pre blízku osobu môže spomaliť proces zablokovania nehnuteľnosti exekútorom, ale nezastaví ho, ak už na byte viazne exekučné záložné právo.
Prečítajte si tiež: Ochrana rodičovského príspevku pred exekúciou
Riešením môže byť aj žiadosť o splátkový kalendár.
Ak obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy voči darcovi alebo členom jeho rodiny, darca sa môže domáhať vrátenia daru.
V prvom rade je vhodné riešiť situáciu prostredníctvom komunikácie a dohody s veriteľom a exekútorom.