
Podobne ako na Slovensku a v rámci celej Európskej únie, aj Rakúsko disponuje systémom sociálneho a zdravotníckeho zabezpečenia. Tento systém je financovaný prostredníctvom odvodov, ktoré fungujú v mierne odlišnom systéme ako na Slovensku. Rovnako ako u nás, aj v Rakúsku platí, že kým samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) si musí všetky odvody platiť sama, pri trvalom pracovnom pomere a príjme zo závislej činnosti to robí spoločne zamestnanec aj zamestnávateľ. Vďaka nízkym odvodovým stropom pre poistné sa však môže stať, že celková efektívna sadzba odvodov a daní je nižšia pre zamestnancov s vyššou ako priemernou mzdou v porovnaní so zamestnancami s priemernou mzdou.
V Rakúsku odvádza odvody a dane za zamestnancov s trvalým príjmom ich zamestnávateľ, pričom tieto odvody sa vypočítajú z ceny práce. Následne z hrubej mzdy, očistenej o odvody a dane zamestnávateľa, platí odvody na sociálne poistenie zamestnanec. Na rozdiel od Slovenska je v Rakúsku poistenie do fondu nemocenského poistenia povinné pre zamestnancov, ako aj pre iné osoby, ktoré poberajú mzdu, dávky v nezamestnanosti alebo dôchodok.
Zamestnanec z hrubej mzdy odvádza:
Tieto odvody hradí zamestnávateľ za zamestnanca a posiela ich priamo príslušným inštitúciám. Zamestnanec dostane na svoj bankový účet už len čistú mzdu.
V rámci platnej legislatívy EÚ platí, že zamestnanec by mal byť poistený v tom štáte, kde pracuje. To znamená, že ak Slováci pracujú v Rakúsku, musia sa poistiť tam a odhlásiť z poistenia na Slovensku. Odhlásiť sa treba do 8 dní od vydania dokladu o práci a poistení v Rakúsku, inak hrozia finančné pokuty na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Kľúčová pozícia v starostlivosti o dekubity
Samostatne zárobkovo činné osoby majú ohľadom odvodov mierne odlišné postavenie ako bežní zamestnanci s trvalým pracovným miestom. V prvom rade ide o výpočet zdaniteľného príjmu, kde odvody na sociálne poistenie patria medzi daňovo uznateľné výdavky pri výpočte sumy, z ktorej sa odvádzajú dane. Poistenie a odvádzanie odvodov je pri živnostníkoch v Rakúsku plne v ich starostlivosti, čiže oni sami zodpovedajú za to, aby sa riadne prihlásili na poistenie a riadne platili aj odvody.
Živnostníci odvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne živnostenského podnikania (SVS) na:
Živnostníci si oproti zamestnancom na trvalý pracovný pomer platia dôchodkové poistenie v nižšej sadzbe, úrazové poistenie majú v pevnej sume a neplatia si poistenie v nezamestnanosti. Zdravotné poistenie je v rovnakej sadzbe.
Prvé tri roky platia živnostníci len z vymeriavacieho základu predbežného, čo je niečo ako minimálny vymeriavací základ na Slovensku. Po troch rokoch sa už základ zvýši podľa reálnych príjmov a zároveň je potrebné za prvé tri roky vyplatiť prípadný nedoplatok.
Existujú dve výnimky z platenia odvodov:
Prečítajte si tiež: Kontroly počas PN
Poistenie vzniká dňom ohlásenia živnosti, nie je potrebné osobitné prihlásenie do Sociálnej poisťovne živnostenského podnikania. Aj za jeden deň poistenia v kalendárnom mesiaci vzniká povinnosť platiť za mesiac odvody v plnej výške.
Poistné sa platí kvartálne, a to do konca druhého mesiaca po každom štvrťroku, čiže do 28.2., 31.5., 31.8. a 30.11.
Ako živnostník si môžete v Rakúsku uplatniť buď reálne výdavky spojené s podnikaním alebo paušálne výdavky vo výške 12 %, pričom v tomto prípade nie je žiadne horné obmedzenie. V oboch prípadoch sa do daňových výdavkov zarátavajú aj sociálne odvody.
Prístup k zdravotnej starostlivosti je na základe zdravotného poistenia, ktoré je zahrnuté v odvodoch na sociálne poistenie. Toto poistenie je povinné pre:
Ak je mzda osoby, ktorá má zárobkovú činnosť, nižšia ako minimálna mzda, nemusí táto osoba platiť povinné zdravotné poistenie, ale môže uzavrieť osobitné dobrovoľné poistenie. Pri tomto poistení vznikajú ale napríklad dávky na zdravotnú starostlivosť len pri trvaní poistenia aspoň 6 mesiacov. Ak platíte povinné zdravotné poistenie, tak nárok na zdravotnú starostlivosť majú aj vaši nezaopatrení rodinní príslušníci, ktorí majú bydlisko v Rakúsku. Do tejto kategórie spadajú deti do 18 rokov alebo mladí ľudia do 27 rokov, ak študujú alebo pokračujú v odbornom vzdelávaní.
Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť materskú dávku?
Zdravotné poistenie kryje:
Opatrovateľstvo je dôležitá sociálna služba, ktorá zabezpečuje starostlivosť o osoby odkázané na pomoc, či už ide o seniorov, osoby so zdravotným postihnutím alebo chorých.
V Rakúsku je opatrovateľstvo regulované zákonom, ktorý platí pre opatrovanie osôb v ich súkromných domácnostiach, vykonávané na základe samostatnej zárobkovej alebo závislej pracovnej činnosti. Pracovná zmluva môže byť uzatvorená medzi opatrovateľom a opatrovanou osobou alebo jej rodinným príslušníkom, ak má opatrovaná osoba nárok na opatrovateľský príspevok.
Opatrovateľ má nárok na minimálne 14 dní nepretržitého pracovného voľna po každom 14-dňovom pracovnom turnuse.
Opatrovatelia sú povinní dodržiavať usmernenia zamestnávateľa, informovať o zhoršení stavu opatrovanej osoby a dodržiavať zákonom stanovený pracovný čas a voľno.
V Rakúsku sa rieši otázka vecných dávok (Sachbezug) pre živnostníkov-opatrovateľov. Vecná dávka je nepeňažný príjem zamestnanca, napríklad bezplatné ubytovanie a strava. Finančný úrad vydal odporúčanie, že uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je automaticky príjmom opatrovateľa, pracujúceho na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom.
V Rakúsku došlo k zmenám vo výške dane pri príjme medzi 11 000 € a 18 000 €, ktorá sa znížila z 25 % na 20 %. Drobní podnikatelia si môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 12 % resp. 6 % pri istých druhoch živnosti. Od roku 2020 sa zaviedol nový paušál vo výške 45 % pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20 % pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35 000 eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40 000 eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35 000 eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. roku prerušené. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov.
Prvým krokom je získanie rakúskej živnosti, ktorá vám umožní legálne vykonávať opatrovateľskú činnosť. Založenie živnosti sa nahlasuje v mestách na Magistráte, mimo miest na okresných úradoch Bezirkshauptmannschaft (BH) podľa miesta výkonu opatrovateľskej činnosti. Odosiela sa to na tlačive Gewerbeanmeldung spolu s príslušnými prílohami. Je potrebné, aby opatrovateľ/ka bola prihlásená na prechodný pobyt, bez tohto prihlásenia nie je možné založenie živnosti. Založenie živnosti príslušný BH oznámi na hospodárskej komore (WKO) a sociálnej poisťovni (SVS).
WKO - Wirtschaftskammer - Hospodárska komora: Je to zoskupenie všetkých podnikateľských subjektov v Rakúsku. Každá spolková krajina má príslušnú hospodársku komoru. Každý opatrovateľ/ka sa založením živnosti stáva členom hospodárskej komory, je mu pridelené číslo WKO (Mitgliedsnummer) - toto číslo sa používa ako variabilný symbol pri úhrade členských poplatkov, ktoré sa platia raz ročne pre jednotlivé spolkové krajiny podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Ak zmeníte miesto výkonu podnikateľskej činnosti v priebehu roka, napr. z Viedne do Tirolska, je potrebné to oznámiť WKO, aby ste boli správne zaradení do príslušnej hospodárskej komory. V prípade, že ste zaplatili členský poplatok vo viacerých spolkových krajinách, je možné si požiadať o započítanie.
Oznámenie podnikateľskej činnosti sa oznamuje na tlačive Verf 24 (Fragebogen) - tento formulár slúži na oznámenie začatia podnikateľskej činnosti v Rakúsku. Fragebogen sa odosiela s prílohami a dotazníkom (Beiblatt) na príslušný finančný úrad podľa miesta podnikania (Standortverlegung). Je potrebné ho odoslať do 1 mesiaca od začatia podnikateľskej činnosti s príslušnými prílohami. Napr. Meldezettel - formulár na prihlásenie na prechodný pobyt v mieste trvalého bydliska opatrovanej osoby. Tento formulár je opatrovateľ/ka povinný odovzdať pri každom novom nástupe do novej rodiny opatrovanej osobe alebo splnomocnenému zástupcovi opatrovanej osoby, aby ho prihlásili na prechodný pobyt.
Daňové priznanie sa podáva do 31. mája nasledujúceho roka. Je potrebné mať za každý kalendárny rok spravené zúčtovanie príjmu - Einnahmen - Ausgaben Rechnung, výpočet obratu a základu dane.
Od roku 2020 sa zaviedol pre drobných podnikateľov aj nový paušál vo výške 45 % pre firmy zaoberajúce sa výrobou a vo výške 20 % pre firmy poskytujúce služby, kde patrí aj opatrovanie - Personenbetreung. Podmienkou na uplatnenie je, že obrat firmy nesmie prekročiť sumu 35 000 eur. Jednorazové prekročenie obratu do 40 000 eur nie je prekážkou na uplatnenie paušálu, ak v predchádzajúcom roku nebol limit 35 000 eur prekročený. Takisto podnikanie nesmie byť v danom kal. roku prerušené. Z toho vyplýva, že drobný podnikateľ má dve možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov. Buď Basispauschalierung, alebo Kleinunternehmerpauschalierung.
Aj keď ste poistená v Rakúsku ako živnostníčka, môžete mať zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku vďaka formuláru E106. S E106 si môžete vybaviť plnú zdravotnú starostlivosť aj na Slovensku, hoci platíte odvody len v Rakúsku. Odoslanie formulára E-106 - tento formulár slúži na to, aby OP mohla byť ošetrená na Slovensku, aj v Rakúsku, aj keď už na Slovensku nie je zdravotne poistená.
Sachbezug je vecný (nepeňažný) príjem zamestnanca. Väčšina opatrovateľov vykonáva v Rakúsku opatrovateľskú činnosť na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom. Za svoje služby môže požadovať ľubovoľnú sumu, na ktorú sám ohodnotí svoju prácu. Opatrovateľ musí samozrejme dodržať zákonom stanovené povinnosti pri poskytovaní opatrovateľských služieb, ktoré mu stanovuje zákon. Všetky platové podmienky si opatrovateľ dohaduje s pacientom resp. s rodinou.
Práva, oprávnenia a povinnosti opatrovateľov sú zakotvené vo viacerých zákonoch. Je dôležité rozlišovať medzi opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe závislej pracovnej činnosti (zamestnanec) a opatrovateľskou činnosťou vykonávanou na základe živnosti (podnikateľ).
Realita je taká, že väčšina slovenských opatrovateliek sa len veľmi ťažko dostane k ponuke práce bez pomoci agentúry. Sprostredkovanie niekedy stojí nemalé peniaze. Počet agentúr, ktoré v tomto odvetví pôsobia, sa počíta rádovo na stovky na slovenskej, ale aj na rakúskej strane. V praxi to potom vyzerá tak, že živnostník musí podpísať zmluvu s agentúrou. Tá si určí svoje podmienky, ktoré sa líšia podľa konkrétnej agentúry.
Daňové zákony a zákony sociálneho zabezpečenia v Rakúsku prešli za posledné roky mnohými zmenami.
V marci 2020 bol v Rakúsku založený fond pre núdzové situácie v rodine (Familienhärtefonds) v dôsledku pandémie Covid-19. Rodinné prídavky boli automaticky schválené a vyplatené všetkým poberateľom do marca 2021 bez nutnosti predloženia dokladov.
Väčšina drobných podnikateľov v Rakúsku si uplatňuje výdavky z podnikania paušálne (12 % alebo 6 %). Cestovné výdavky je možné uplatniť spolu s paušálnymi len za presne určených podmienok. Na faktúre je potrebné mať uvedenú presnú výšku príspevku na cestovanie a od vodiča potvrdenie o výdavku na tú istú sumu. Takýto kombinovaný odpis zníži výšku poistenia aj o niekoľko stoviek za kalendárny rok.
Od 01.01.2021 je už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko. Jednotlivé pobočky ale zostali zachované ako predtým.
V júli 2020 bola v Rakúsku odhlasovaná zmena výšky dani pri príjme medzi 11 000 eur a 18 000 eur. Daň sa znížila z 25 % na 20 %.
Štatistický úrad EÚ vydal nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EÚ. Podľa toho sa mení opätovne aj výška daňových bonusov a rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019.
Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na užšej spolupráci pri výmene informácii pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov.
Finančný úrad od 4. júla 2020 zmrazil všetky daňové čísla v Rakúsku.
Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovni. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen.
V kontexte opatrovania v domácnosti je dôležité používať správnu terminológiu. Opatrujete klientov, nie pacientov. Pacienti sú v nemocniciach.
Kompetencie opatrovateľov v domácnosti v Rakúsku sú presne dané a definované. Medzi ne nepatria napríklad kosenie záhrady, dojenie kráv a ani varenie či starostlivosť o celú rodinu klienta! Je tiež presne definované, že nemôžete vykonávať ošetrovateľské úkony.
Je nevyhnutné zmeniť pojem -24 hodinová opatrovanie. Toto pomenovanie nepretržitej prítomnosti navádza k chybnej domnienke, že opatrovatelia majú povinnosť pracovať 24 hodín denne! Nie nemajú! Sú prevažne živnostníci, ktorí ako každý iný človek majú právo na odpočinok, nepretržitý spánok, jedlo, teplo, vhodné podmienky, ubytovanie.
Keďže veľká väčšina opatrovateliek pracuje cez agentúry, je nevyhnutné mať vopred jasne definované podmienky spolupráce a zmluvné vzťahy.
Ministerstvo sociálnych vecí v Rakúsku vytvorilo model, ktorý slúži na poskytnutie dávok z fondu podpory pre osoby v núdzi so zdravotným obmedzením alebo ich rodinných príslušníkov. Okrem príspevku na opatrovanie rozdeleného na základe siedmich stupňov (takzvaná odkázanosť na opateru) existuje možnosť požiadať aj o podporu 24-hodinovej opatery.
Na to, aby osoba, ktorá starostlivosť potrebuje, mohla získať príspevok podpory, musí mať uznaný príspevok na opateru pri minimálne treťom stupni. Alternatívou je situácia, kedy si chorý vyžaduje nepretržitú opateru kvôli prítomnosti demencie. Navyše pacient sa musí preukázať tým, že medzi ním a druhou osobou jestvuje opatrovateľský vzťah.
Výška príspevku je 550 eur mesačne na dve samostatne zárobkovo činné opatrovateľky. Na jednu opatrovateľku to činí teda 275 eur mesačne. Na to, aby bola dotácia poskytnutá, treba zdokumentovať odbornosť opatrovateľky (absolvovanie opatrovateľského kurzu) alebo je nevyhnutné, aby mala s opatrovaním aspoň šesťmesačné skúsenosti.
Tieto prostriedky sa však nedajú uplatniť pre toho istého opatrovateľa v rámci rovnakého mesiaca na viacerých miestach. To znamená, že ak opatrovateľka v Rakúsku počas mesiaca vystrieda dve rodiny, iba jedna rodina môže jej výplatu čiastočne pokryť týmito dávkami.
V prípade, že je nutná hospitalizácia v nemocničnom zariadení alebo kúpeľná liečba opatrovanej osoby a náklady spojené s pobytom hradí štát, sociálna alebo zdravotná poisťovňa, poberanie ošetrovného sa od druhého dňa pobytu preruší počas jeho trvania.
Stupeň odkázanosti na opateru v Rakúsku určujú lekári alebo kvalifikované zdravotné sestry. Inštitúcie sociálneho poistenia ich poveria, aby urobili odborný posudok na základe vyšetrenia osoby, ktorá žiada opateru, buď vo svojej ordinácii alebo počas návštevy u pacienta doma. Lekársky posudok o zdravotnom stave klienta je podkladom pre určenie výšky príspevku na opatrovanie.
Rakúsky zákon o ošetrovnom vymedzuje činnosti, ktoré sa pri výpočte zohľadňujú. Berie sa do úvahy čas, ktorý je potrebný na realizáciu týchto úkonov. Ide o pomoc s činnosťami ako prezliekanie, každodenná starostlivosť o telo, príprava jedál, pomoc s kŕmením alebo na toalete, užívanie liekov, pomoc s premiestňovaním a polohovaním, pranie bielizne, upratovanie, zaobstaranie potravín a liečiv.