Expozičná Metóda Pozorovania vo Vyučovaní u Mentálne Postihnutých

Úvod

Vyučovacie metódy sú základným kameňom efektívneho vzdelávania. Medzi ne patrí aj expozičná metóda, ktorá zohráva dôležitú úlohu pri prvotnom prijímaní informácií. Tento článok sa zameriava na expozičnú metódu pozorovania, jej využitie a význam vo vyučovaní u mentálne postihnutých žiakov. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto metódu, jej prínosy a možnosti aplikácie v špeciálnom pedagogickom kontexte.

Charakteristika výučbových metód z hľadiska fáz vyučovacieho procesu

Vyučovacie metódy možno rozdeliť podľa fáz vyučovacieho procesu na motivačné, expozičné, fixačné a diagnostické a klasifikačné.

Motivačné metódy

Prvoradou úlohou učiteľa je vzbudiť a udržať u žiakov záujem o učebnú činnosť. Motívov pôsobiacich v učebnej činnosti žiakov je viacero, a preto rozlišujeme vnútorné motívy (túžba po poznaní, zvedavosť, záujem o učivo) a vonkajšie motívy (učenie vyvolané vonkajšími podnetmi - učenie sa pre zlepšenie prospechu, učenie sa pod nátlakom, hrozbou).

Motivačné metódy delíme na vstupné a priebežné. Vstupné motivačné metódy zahŕňajú motivačné rozprávanie (citové, slovné približovanie toho, o čom sa budú žiaci učiť), motivačný rozhovor (učiteľ so žiakmi vedie dialóg, pričom aktivizuje ich poznatky, skúsenosti a rozhovorom prebúdza ich záujem o nové učivo) a motivačnú demonštráciu (učiteľ pomocou ukážky (pomôcky) - napr. moment prekvapenia ( napr. na hodinu, keď sa preberá obdobie baroka, príde učiteľ v barokovom oblečení )). Priebežné motivačné metódy zahŕňajú motivačnú výzvu (učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby vykonal určitú úlohu, aby pomohol spolužiakovi, aby nevyrušoval), aktualizáciu obsahu učiva (učiteľ spája učivo s príkladmi zo života, spestruje učivo zaujímavými príkladmi, hádankami) a pochvalu, povzbudenie, kritiku - výchovné metódy.

Sú významnými prvkami motivácie, učiteľ ich musí využívať veľmi citlivo, pedagogicky taktne, primerane, inak strácajú motivačný význam. Pomalšie pracujúcich žiakov treba chváliť aj za drobnejšie úspechy a povzbudzovať do ďalšej práce. Tak ako s pochvalou, aj s kritikou musí učiteľ narábať veľmi citlivo. Teda nie kritika, len ako vytýkanie nedostatkov, ale kritika konštruktívna a pozitívna, aby žiak vedel čo robí nesprávne a zároveň ho povzbudiť, že to dokáže urobiť aj lepšie. Súčasťou kritiky by nemal byť výsmech, irónia, ponižovanie, zahanbovanie žiaka. Metóda sebahodnotenia - pomocou sebahodnotenia sa žiaci učia reálnejšie hodnotiť seba (rozvíja sa hodnotiace, kritické myslenie), sebahodnotenie ich motivuje k vyšším výkonom.

Prečítajte si tiež: Správy zo Žiliny a okolia

Iné aktivizujúce a motivujúce metódy, ktoré sú založené na interakcii učiteľ žiak, prípadne na interakcii žiak-žiak: skupinové vyučovanie, projektová výučba, problémové vyučovanie, tvorivé vyučovanie…

Expozičné metódy

Slovo expozícia znamená úvod, úvodná časť do niečoho. Ide o úvodné oznámenie informácii o novom učive, úvodný výklad učiva. Expozičné metódy sú metódy prvotného prijímania informácií. Pomocou expozičných metód si žiaci utvárajú nové poznatky, vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, návyky. Vyžadujú žiakovu pozornosť.

Expozičné metódy sa delia nasledovne:

A. Metódy priameho prenosu poznatkov

Monologické slovné metódy

Rozprávanie - sa používa vtedy, ak učivo nie je náročné, ak má predovšetkým výchovné poslanie. Najčastejšie sa uplatňuje v nižších ročníkoch ZŠ. Je zamerané predovšetkým na predstavy, city a fantáziu.Opis - používa sa pri vysvetľovaní nejakého javu, veci, predmetu, napr. opis rastliny, bunky, zvieraťa, prístroja. Je spojený s pozorovaním, ukážkou daného predmetu, javu.Vysvetľovanie - je najčastejšie používanou expozičnou metódou. Vysvetľovaním učiteľ objasňuje rozličné zovšeobecnenia - pojmy, poučky, pravidlá, zákony. Učiteľ sa pri vysvetľovaní opiera o doterajšie skúsenosti žiakov. Učivo vysvetľuje v logickej nadväznosti. Vysvetľovanie spestruje využívaním pomôcok. Dbá na aktivitu žiakov (žiaci môžu dopĺňať myšlienky a vety učiteľa, písať poznámky…)Prednáška - metóda uplatňovaná hlavne na vysokých školách , ale aj na stredných školách Nevýhodou prednášky je, že žiaci ostávajú pasívni. Dobrá prednáška musí mať motivačný úvod - cieľ, štruktúra obsahu prednášky, samotná prednáška - informácie logicky zoradené, pútavo prednesené, aby sa udržala pozornosť poslucháčov a záver - zhrnutie hlavných myšlienok prednášky.

Dialogické slovné metódy

Rozhovor - je výmena informácií medzi dvoma alebo viacerými osobami. Je to metóda, ktorá aktivizuje žiakov. Učiteľ spoznáva názory, postoje žiakov a môže na ne reagovať. Výhoda tejto metódy - rozvíja slovnú zásobu žiakov, učí žiakov formulovať myšlienky, učí ich počúvať druhých, poznávať ich názory. Rozhovor môže viesť s jedným žiakom, so skupinou žiakov, s celou triedou. Rozlišujeme napr. sokratovský rozhovor - je to druh rozhovoru , pri ktorom učiteľ vedie žiakov k tomu, aby premýšľali nad správnosťou alebo nesprávnosťou nejakého výroku, aby sa učili argumentovať, presvedčovať, ale aj ustupovať. Žiaci sa učia diskutovať, polemizovať, ale aj navzájom sa počúvať a heuristický rozhovor (objaviteľský) - je veľmi náročný. Pri tomto rozhovore žiaci riešia problémy, pýtajú sa, skúmajú, hľadajú, diskutujú, vymýšľajú hypotézy (predpoklady), učia sa ich dokazovať.Beseda - je to dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie nejakého problému, alebo vymieňanie si skúseností na nejakú tému, napr. beseda o fajčení, beseda o niektorom spisovateľovi a pod. Vedúci besedy nemusí byť len učiteľ, môže to byť aj niektorý žiak. Beseda sa môže použiť napr. dramatizácia - je to metóda, ktorá sa používa najmä na 1. stupni. Môže mať charakter detskej hry napr. hra na lekára, na rodinu. Ide v nej o názorné predvedenie príbehu, udalosti, napr. na hodine čítania, ale aj pri výučbe cudzích jazykov, pri literárnej výchove žiaci vedú dialóg podľa prečítaného textu. Má charakter priameho prenosu poznatkov, skúseností, zážitkov, pôsobí na city žiakov.Hranie rolí - žiaci sa vžívajú do roly nejakých postáv a vytvárajú situácie s príbehom.

Prečítajte si tiež: Požiadavky na Druhú Atestáciu

B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov

Pozorovanie - cieľom je bezprostredné poznávanie predmetov, javov, dejov. Napr. pozorovanie rastu fazule, pozorovanie priebehu pokusu, pozorovanie dopravnej situácie v meste. Pozorovanie sa spája aj s inými metódami ako je demonštrácia, vysvetľovanie.Demonštrácia/ predvádzanie - (ukážka) - Napr. demonštrácia predmetov /pomôcok (obrázok, fotografia, bábka…), pokusov, ktoré vykonáva učiteľ, pohybových a pracovných činností, výtvarných, hudobných diel… Do demonštračných metód patrí aj exkurzia do firiem. Táto metóda je spojená vysvetľovaním.Laboratórne práce, pokusy, ktoré žiaci vykonávajú sami a získavajú poznatky, skúsenosti. Využívajú sa vo fyzike, chémii a v prírodovedných predmetoch. Dôležitá je inštruktáž o priebehu a poučenie o bezpečnosti pri práci. Laboratórne práce sa uskutočňujú v laboratóriách, dielňach, na pozemkoch, v kabinetoch, v prírode.Montážne a demontážne práce (stavebnice, lego), ktoré rozvíjajú vnímanie a myslenie žiakov.

C. Problémové metódy

Problémové vyučovanie - učiteľ zaraďuje do výučby riešenie problémov ako prostriedok intelektového rozvoja žiakov. Problémové metódy vedú žiakov k aktivite, tvorí sa vnútorná motivácia k riešeniu takýchto úloh, žiak sa učí organizovať postupnosť svojej práce. Učiteľ by nemal všetko vysvetľovať žiakom sám, ale mal by im dať možnosť hľadať informácie, pýtať sa, poradiť sa, aby vedeli problém vyriešiť.Projektové vyučovanie - pomocou projektov žiaci riešia problémové úlohy, ktoré sú zamerané praktickejšie (môžu sa týkať mesta, prírody, životného prostredia). Projekty môžu byť krátkodobé (dvoj-až niekoľkohodinové), strednodobé (niekoľkodňové), dlhodobé (týždňové, mesačné, ročné).

D. Metódy samostatnej práce

Metódami samostatnej práce rozumieme individuálnu prácu žiaka. Druhy samostatnej práce: práca s knihou (táto metóda rozvíja čitateľskú gramotnosť, schopnosť robiť si poznámky, zostaviť osnovu prečítaného, reprodukovať text), štúdium rôznej literatúry (slovníky, encyklopédie, odborné časopisy) a samostatné štúdium s využitím techniky (televízia, rozhlas, počítač, CD).

Výhody samostatnej práce žiakov: žiak realizuje svoje záujmy, nápady, rozvoj tvorivosti, učí sa samostatnosti, zodpovednosti, schopnosti spoľahnúť sa na vlastné sily a volí si vlastné tempo práce, plánuje a rozvrhuje si svoj čas a sily, učiteľ sa môže individuálne venovať niektorým žiakom. Nevýhody samostatnej práce žiakov: malá alebo žiadna komunikácia a spolupráca s ostatnými žiakmi, nepodporujú sa sociálne vzťahy, neuskutočňuje sa sociálne učenie a chýba vonkajšia kontrola pozornosti a práce žiaka, žiak môže predstierať, že pracuje samostatne, ale ak nie je motivovaný, záujem sa môže stratiť a pozornosť oslabiť.

E. Metódy mimovoľného učenia

Učiteľ je pre žiaka vzorom pôsobiacim na všetku jeho činnosť. Často si neuvedomuje, že jeho názory, postoje, záujmy, mimiku, intonáciu reči, gestikuláciu, vzťah k práci, pristupovanie k žiakom a pod. žiaci napodobňujú.

Prečítajte si tiež: Textové pomôcky vo vyučovaní

Fixačné metódy

Opakovanie, upevňovanie a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Opakovanie, upevňovanie učiva sa môže robiť v škole, hneď na vyučovacej hodine po prebratí učiva, v škole, po určitom tematickom celku, v škole, na polroka, konci roka a na začiatku šk. roka a doma, formou domácich úloh a domáceho učenia.

Keď sa učivo neopakuje a neupevňuje, dochádza k zabúdaniu. Zabúdanie je sprievodným znakom učenia sa. Hneď po prebratí novej učebnej látky je zabúdanie najrýchlejšie. Proces zabúdania sa spomaľuje: ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí učiva, ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé (je chybou ak učiteľ „odkladá“ opakovanie až po prebratí tematického celku), ak je množstvo učiva pre žiakov primerané, ak žiak učivu porozumel, ak má možnosť aplikovať učivo v rôznych zmenených situáciách a pod. Písomné opakovanie (test, diktát), opakovanie formou rozhovoru, besedy, dramatizácie, laboratórnej práce, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry a domáce úlohy.

Okrem opakovania učiva (vedomostí a spôsobilostí) je potrebné upevňovať aj zručnosti žiakov. Ide o zručnosti motorické (napr. písanie), pohybové, umelecké. Metódy zdokonaľovania zručností: metóda cvičenia a opakovania, športový tréning a metóda kontrastu (spočíva v tom, že porovnáva správne a nesprávne úkony, napr. držanie tela, držanie nástroja, hádzanie loptou a pod.).

Diagnostické a klasifikačné metódy

Diagnóza, diagnostikovať (z gréčtiny) znamená zistiť, určiť, stanoviť, pomenovať určitý stav. Slovo diagnóza, diagnostikovať v pedagogike vyjadruje zistenie, určenie, výsledkov učebnej činnosti žiakov. Diagnostickými metódami u žiakov zisťujeme úroveň vedomostí, zručností. S diagnózou súvisí i hodnotenie. Hodnotenie je konštatovanie istého stavu slovom alebo písmom - slovné a neslovné (hodnotenie klasifikačným stupňom(známkou), bodmi, percentami). Účinnejšia je kombinácia slovného hodnotenia s neslovným hodnotením. Diagnostické, hodnotiace a klasifikačné metódy: ústne skúšanie, písomné skúšanie (diktáty, písomné práce, D.ú.), praktické skúšanie ( pracovná výchova, telesná výchova, geometria, laboratórne cvičenia, v odborných profesiách - kuchár …), didaktické testy, výkonové skúšky ( skúšky rýchlosti a správnosti čítania, písania, pohybov alebo motorických úkonov) a portfólio je súbor prác žiaka za určité obdobie - písomné práce, výkresy, výrobky.

Expozičná metóda pozorovania

Expozičná metóda pozorovania je jednou z metód sprostredkovaného prenosu poznatkov. Jej cieľom je bezprostredné poznávanie predmetov, javov a dejov. Pozorovanie sa často spája s inými metódami, ako je demonštrácia a vysvetľovanie, čím sa zabezpečuje komplexnejšie a efektívnejšie učenie.

Význam pozorovania vo vyučovaní mentálne postihnutých

U mentálne postihnutých žiakov je zmyslové vnímanie a konkrétna skúsenosť kľúčová pre efektívne učenie. Pozorovanie im umožňuje priamo sa zoznámiť s novými objektmi, javmi a situáciami, čo im uľahčuje pochopenie a zapamätanie si učiva.

Princípy efektívneho pozorovania

Aby bolo pozorovanie efektívne, je dôležité dodržiavať niekoľko princípov:

• Cieľavedomosť: Pozorovanie by malo mať jasne stanovený cieľ. Žiaci by mali vedieť, čo majú pozorovať a na čo sa majú zamerať.
• Systematickosť: Pozorovanie by malo byť systematické, aby sa predišlo náhodným a neúplným informáciám. Učiteľ by mal viesť žiakov krok za krokom a zabezpečiť, aby si všimli všetky dôležité aspekty.
• Názornosť: Pozorovanie by malo byť spojené s názornými pomôckami a reálnymi objektmi. U mentálne postihnutých žiakov je dôležité, aby si mohli predmety ohmatať, ovoňať, prípadne ochutnať (ak je to bezpečné).
• Aktivita: Pozorovanie by malo byť aktívne. Žiaci by nemali len pasívne sledovať, ale mali by klásť otázky, robiť si poznámky a diskutovať o svojich zisteniach.
• Opakovanie: Pozorovanie by sa malo opakovať, aby sa zabezpečilo, že si žiaci zapamätajú všetky dôležité informácie.

Príklady využitia pozorovania vo vyučovaní

• Prírodoveda: Pozorovanie rastu rastlín, vývoja živočíchov, zmien počasia.
• Matematika: Pozorovanie geometrických tvarov v okolí, počítanie predmetov, meranie dĺžky a hmotnosti.
• Slovenský jazyk: Pozorovanie rôznych druhov textov, analýza gramatických javov.
• Pracovné vyučovanie: Pozorovanie pracovných postupov, analýza hotových výrobkov.
• Sociálna výchova: Pozorovanie správania ľudí v rôznych situáciách, analýza medziľudských vzťahov.

Pozorovanie a mentálne postihnutie

Pri práci s mentálne postihnutými žiakmi je potrebné brať do úvahy ich individuálne potreby a schopnosti. Pozorovanie by malo byť prispôsobené ich úrovni porozumenia a schopnosti sústrediť sa. Dôležité je používať jednoduchý jazyk, názorné pomôcky a dostatok času na spracovanie informácií. Učiteľ by mal byť trpezlivý a povzbudzovať žiakov k aktívnej účasti.

Praktické tipy pre učiteľov

• Plánovanie: Pred začatím pozorovania si učiteľ musí dôkladne naplánovať, čo chce, aby žiaci pozorovali a aké ciele chce dosiahnuť.
• Príprava: Učiteľ by mal pripraviť všetky potrebné pomôcky a materiály, ako sú obrázky, modely, pracovné listy a pod.
• Inštruktáž: Učiteľ by mal žiakom jasne vysvetliť, čo majú pozorovať a na čo sa majú zamerať.
• Podpora: Učiteľ by mal žiakom poskytovať priebežnú podporu a povzbudzovať ich k aktívnej účasti.
• Hodnotenie: Po skončení pozorovania by mal učiteľ zhodnotiť, či žiaci dosiahli stanovené ciele a aké nové poznatky získali.

Ďalšie expozičné metódy a ich využitie

Metódy priameho prenosu poznatkov

Monologické slovné metódy

• Rozprávanie: Vhodné pre mladších žiakov alebo pri výučbe učiva s výchovným poslaním. Umožňuje rozvíjať fantáziu a city žiakov.
• Opis: Používa sa pri vysvetľovaní javov, vecí a predmetov. Je spojený s pozorovaním a ukážkou.
• Vysvetľovanie: Najčastejšie používaná metóda, pri ktorej učiteľ objasňuje pojmy, poučky, pravidlá a zákony. Dôležité je opierať sa o doterajšie skúsenosti žiakov a spestriť výklad pomôckami.
• Prednáška: Uplatňuje sa najmä na stredných a vysokých školách. Vyžaduje si motivačný úvod, logicky zoradené informácie a záver s hlavnými myšlienkami.

Dialogické slovné metódy

• Rozhovor: Aktivizuje žiakov a rozvíja ich slovnú zásobu. Učiteľ spoznáva názory a postoje žiakov.
• Beseda: Spoločné riešenie problému alebo výmena skúseností na danú tému.
• Dramatizácia: Používa sa najmä na prvom stupni ZŠ. Umožňuje názorné predvedenie príbehu alebo udalosti.
• Hranie rolí: Žiaci sa vžívajú do rolí postáv a vytvárajú situácie s príbehom.

Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov

• Demonštrácia/predvádzanie: Ukážka predmetov, pomôcok, pokusov, pohybových a pracovných činností.
• Laboratórne práce: Žiaci vykonávajú pokusy a získavajú poznatky a skúsenosti.
• Montážne a demontážne práce: Rozvíjajú vnímanie a myslenie žiakov.

Problémové metódy

• Problémové vyučovanie: Riešenie problémov ako prostriedok intelektového rozvoja žiakov.
• Projektové vyučovanie: Riešenie praktických problémov prostredníctvom projektov.

Metódy samostatnej práce

• Práca s knihou: Rozvíja čitateľskú gramotnosť a schopnosť robiť si poznámky.
• Štúdium rôznej literatúry: Rozširovanie vedomostí pomocou slovníkov, encyklopédií a odborných časopisov.
• Samostatné štúdium s využitím techniky: Využívanie televízie, rozhlasu a počítača na vzdelávanie.

Metódy mimovoľného učenia

• Učiteľ ako vzor: Žiaci napodobňujú učiteľove názory, postoje, správanie a vzťah k práci.

Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkovávajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Vymedzenie a klasifikácia vyučovacích metód, význam používania rôznych metód na vyučovaní. Pojem vyučovacej metódy - pojem metóda je odvodený od gréckeho slova „methodos“ (cesta, spôsob). Pojem naznačuje, že metóda je spôsob, pomocou ktorého sa dosahujú stanovené ciele. Stručná definícia: Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.

Klasifikácia vyučovacích metód: Množstvo metód, ktoré opisuje didaktika, sa usilujú didaktici triediť do jednotlivých skupín - triedenie metód podľa prostriedkov, podľa zdroja informácií, podľa práce učiteľa, podľa počtu žiakov. Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu: 1. motivačné, 2. expozičné, 3. fixačné, 4. diagnostické a klasifikačné.

Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese. Motivačné metódy rozdeľujeme: A. - problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo B. Priebežné motivačné metódy:- motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita…- aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života- pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie.

Expozičné metódy

Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky, členíme expozičné metódy do týchto skupín: A. b) Dialogické slovné metódy:- rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov.- beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.- dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi. B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:- demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.- pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.- manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. didaktickú montáž a demontáž.- laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá. - hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky. C. Problémové metódy:- problémové vyučovanie - projekty D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:- samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.- práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.- samostatné štúdium rôznej literatúry- samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa. E. Metódy mimovoľného učenia- učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

Fixačné metódy

Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Proces zabúdania sa spomaľuje: - ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí,- ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé.

Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania. Rozdelenie fixačných metód: A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:- ústne opakovanie žiakom - žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje- metóda otázok a odpovedí (katechizmová) - učiteľ kladie otázky, žiaci odpovedajú. Učiteľ musí otázku formulovať jasne a presne. V položení otázky nesmie byť napovedaná odpoveď.- písomné opakovanie - žiak samostatne písomne odpovedá na otázky, alebo píše celok.- opakovací rozhovor - učiteľ rozhovorom so žiakmi spevňuje ich vedomosti.- opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry - rozlišujeme opakovanie zamerané na presné zapamätanie si textu a opakovanie zamerané na porozumenie textu.- domáca úloha - je pokračovaním učebnej činnosti žiaka v škola. Prispieva k prehlbovaniu vedomostí, vedie k aplikácii učiva na skutočnosť. Dôležité je, aby žiak úlohe rozumel, aby vychádzala z preberaného učiva. B. Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností (motorický tréning)Na proces zdokonaľovania praktických zručností vplýva aj ich precvičovanie, čiže motorický tréning. Ten môže byť zameraný na zdokonaľovanie: - technických,- pohybových a- umeleckých zručností. Motorickým tréningom sledujeme to, aby si žiak osvojil komplex pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.

#

tags: #expozičná #metóda #pozorovanie #vo #vyučovaní #u