Finančná správa, spoločník a zamestnanec: Prehľad odvodov a daňových povinností

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových a odvodových povinnostiach, ktoré sa týkajú spoločníkov a zamestnancov v kontexte slovenskej legislatívy. Zameriame sa na rôzne formy odmeňovania, ich dopad na odvody a dane, a tiež na práva a povinnosti spoločníkov a konateľov v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.).

Úvod do problematiky

V slovenskom právnom systéme je dôležité rozlišovať medzi spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože ich postavenie má vplyv na daňové a odvodové povinnosti. Spoločník je v podstate majiteľom spoločnosti, ktorý vložil vklad do základného imania a má právo podieľať sa na zisku. Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti, ktorý ju zastupuje navonok a zabezpečuje jej obchodné činnosti.

Spoločník vs. Konateľ: Rozdiely a ich úlohy v s.r.o.

Spoločník je v podstate majiteľom spoločnosti, osobou, ktorá má právo sa podieľať na zisku spoločnosti, pretože je jej zakladateľom, teda na základe jeho vkladu do spoločnosti sa vytvorilo základné imanie spoločnosti. Konateľ, na druhej strane, je v zmysle ustanovenia § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka štatutárnym orgánom spoločnosti. V s.r.o. môže byť jeden alebo viac konateľov, pričom spôsob, akým konatelia konajú, je spravidla upravený v spoločenskej zmluve. Ak však v spoločenskej zmluve upravený nie je, zákon určuje všeobecnú normu, t. j. ak je konateľov viac, v mene spoločnosti je oprávnený konať každý z nich samostatne.

Úlohy a povinnosti spoločníka

Úlohou spoločníka v s.r.o. je vykonávať svoje práva týkajúce sa riadenia a kontroly spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia. Každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom.

Úlohy a povinnosti konateľa

Konateľom v s.r.o. môže byť iba fyzická osoba, pričom konateľom sa stáva dňom, ktorý je uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia. Úlohou konateľa v s.r.o. je zastupovať spoločnosť navonok a zabezpečovať jej obchodné činnosti, t. j. konať v mene spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Nemocenské dávky z Rakúska: Kompletný návod

Možnosti odmeňovania spoločníka/konateľa a ich dopad na odvody

Spoločník/konateľ eseročky má viacero možností, ako si vie vyplácať peniaze zo svojej firmy. Každý musí sám zvážiť, či sa vyberie cestou úplnej/čiastočnej optimalizácie odvodov za cenu žiadneho alebo nižšieho sociálneho zabezpečenia, alebo bude platiť vysoké odvody a získa rovnaké sociálne zabezpečenie ako bežní zamestnanci. Nech už sa rozhodnete akokoľvek, veľkou výhodou je to, že každý sa môže sám rozhodnúť, akú formu odmeňovania si vyberie a bude z toho platiť odvody. Svoje rozhodnutie môžete aj časom zmeniť a prejsť na inú formu odmeňovania.

1. Odmena konateľa podľa Obchodného zákonníka

Nadstaviť odmeňovanie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzením môže spoločnosti, a hlavne jedinému spoločníkovi a zároveň konateľovi, ušetriť stovky eur. Na výber je niekoľko foriem odmeňovania, a to buď pravidelné alebo nepravidelné odmeňovanie, ale možný je takisto variant bez akejkoľvek alebo len minimálnej odmeny. Ako konateľ vykonávate svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie, ktorá je osobitnou formou mandátnej zmluvy. Zmluva o výkone funkcie musí byť uzatvorená písomne, zmluvu musí schváliť valné zhromaždenie alebo jediný spoločník a takisto sa vyžaduje aj schválenie odmeny konateľa. Ak konateľ nemá uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, má sa zato, že funkciu vykonáva na základe mandátnej zmluvy, hoci neboli splnené formálne náležitosti. Konateľovi tak patrí obvyklá odmena, ktorá sa poskytuje v rovnakom alebo podobnom odvetví.

Avšak akákoľvek odmena konateľa sa považuje za príjem a zákon o sociálnom poistení hľadí na konateľa ako na zamestnanca s tým spojenými odvodovými povinnosťami. Výška odmien je rozličná podľa toho, či sa odmena vypláca pravidelne alebo nepravidelne.

Pravidelná odmena

Pravidelnou odmenou sa rozumie iba mesačná odmena a konateľ je povinný odvádzať príspevky na nemocenské poistenie (1.4%), dôchodkové poistenie (7%), poistenie v nezamestnanosti (1%) a verejné zdravotné poistenie (4%). Okrem toho, aj samotná spoločnosť odvádza za konateľa odvody, a to na nemocenské poistenie (1.4%), dôchodkové poistenie (17%), poistenie v nezamestnanosti (1%), rezervný fond (4,75%) a zdravotné poistenie (10%).

Nepravidelná odmena

Pri nepravidelnom odmeňovaní, t.j. napríklad štvrťročne, polročne, ročne alebo jednorázovo, konateľ platí príspevky iba na dôchodkové poistenie (7%) a zdravotné poistenie (4%). Spoločnosť platí odvody na dôchodkové poistenie (17%), rezervný fond (4,75%) a zdravotné poistenie (10%).

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a dane

Odvody sa platia z vymeriavacieho základu, pričom na rok 2016 je maximálny mesačný vymeriavací základ stanovený na sumu 4 290,- EUR. To znamená, že v prípade vyššej odmeny sa odvody budú vždy vypočítavať iba z maximálneho vymeriavacieho základu.

Dane z odmeny konateľa

Odmena konateľa za svoju funkciu, či už pravidelná alebo nepravidelná, sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu. Konateľ si môže nárokovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorá je aktuálne vo výške 316,94 EUR. Daň z príjmu sa platí vo výške 19% zo základu dane, ktorý nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane (do 30.6.2016 je táto suma 35 022,31 EUR) a vo výške 25% z tej časti základu dane, ktorá túto sumu presiahne.

Konateľ bez odmeny

Ak si v zmluve o výkone funkcie stanovíte, že Vám alebo Vášmu konateľovi neprislúcha žiadna odmena, konateľ bude mať status samoplatiteľa, čo v praxi znamená, že na to, aby bol zdravotne poistený musí sám uhrádzať do zdravotnej poisťovne minimálne poistné, ktoré je od 1.1.2016 vo výške 60,06 EUR mesačne.

Minimálna alebo nízka odmena

Príjemnou alternatívou sa javí vyplácanie nízkej odmeny konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie. Z akejkoľvek dohodnutej odmeny (hoc aj 100 EUR, zákon neurčuje minimálnu odmenu) konateľ platí 4 % z dohodnutej sumy (zvyšných 10 % platí zamestnávateľ) na zdravotné poistenie (v prípade 100 EUR je to 4 EUR za konateľa a 10 EUR za spoločnosť). Obdobne to platí aj pri odvodoch na sociálne poistenie, kedy sa pri nepravidelnej nízkej napr. ročnej odmene platí iba dôchodkové poistenie a príspevky do rezervného fondu. Oproti samoplatiteľovi tak konateľ nemusí platiť minimálne poistné vo výške 60,06 EUR, ale len také poistné aké mu zo svojej odmeny vyjde.

Tu je však potrebné zvážiť aj fakt, že nízke odvody zároveň znamenajú aj nízke dávky v nezamestnanosti, nízky príspevok na materské a dôchodkové dávky.

Prečítajte si tiež: Slovenská legislatíva a kúpele

2. Podiel na zisku (dividendy)

Najekonomickejším riešením je byť spoločníkom a zároveň konateľom bez nároku na odmenu a bez statusu zamestnanca. Peniaze zo spoločnosti si môžete vyplácať ako podiel zo zisku. V tom prípade zaplatíte iba zdravotné poistenie vo výške 14% z vymeriavacieho základu, ktorý je na rok 2016 maximálne 4 290,- EUR. Sociálne poistenie ani dane zo zisku už ďalej neplatíte, nakoľko sa vypláca už zo zdaneného zisku a po skončení účtovného obdobia. Avšak, konateľ bez nároku na odmenu, ako už bolo spomenuté, je povinný platiť zdravotné odvody ako samoplatiteľ.

Spoločník z podielu na zisku platí daň z dividend buď vo výške 7% (za zisk vytvorený v rokoch 2017 až 2023), alebo 10% (za zisk vytvorený v roku 2024), alebo 7% (za zisk vytvorený od roku 2025). Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026.

3. Zmluva o výkone funkcie alebo mandátna zmluva

Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú (napr.

4. Pracovný pomer

Konateľ ako zamestnanec má rovnako nárok na zabezpečenie stravy, pitného režimu a cestovných náhrad ako ostatní zamestnanci. Príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách konateľa - zamestnanca je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, a teda sa nezdaňuje. Aj hodnota poskytnutej stravy, resp. stravné lístky je oslobodená od dane z príjmov.

Zodpovednosť konateľa ako zamestnanca

Pri určovaní zodpovednosti za škodu konateľa ako zamestnanca sa uplatní Zákonník práce, podľa ktorého konateľ - zamestnanec zodpovedá v celom rozsahu iba za škodu, ktorú úmyselne zavinil porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V prípade neúmyselného zavinenia zodpovedá len do výšky štvornásobku svojho platu.

Daňové aspekty nepeňažných plnení zamestnancom

Zákon o dani z príjmov upravuje aj zdaňovanie nepeňažných plnení poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom.

Oslobodenie od dane do výšky 500 eur

V súlade s § 5 ods. 7 písm. o) ZDP je od dane oslobodené aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon neustanovuje inak a zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nie sú uplatnené ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP].

Bezúročná pôžička zamestnancovi

Ak zamestnancovi poskytne zamestnávateľ pôžičku bez ohľadu na zdroj krytia, nepeňažným zdaniteľným príjmom pre neho je úrok alebo jeho časť, ktorú nie je povinný z pôžičky uhradiť, t. j. rozdiel medzi nižším úrokom z poskytnutej pôžičky (resp. žiadnym úrokom) a úrokom používaným v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru peňažným ústavom pre obyvateľstvo na podobný účel.

Prehľad o príjmoch zo závislej činnosti

Zamestnávateľ - platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, je povinný v zmysle § 39 ods. 9 zákona o dani z príjmov podávať správcovi dane (ktorémukoľvek) prehľad o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, a o daňovom bonuse a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac (§ 49 zákona).

Oprava preddavkov na daň

Ak zamestnávateľ zistí, že v nesprávnej výške odvádzal preddavky na daň zo závislej činnosti, mala byť nižšia, hrubá mzda je počas roka rovnaká (opravujeme mesačné výkazy dohodárov, kde boli v nesprávnej výške vypočítané odvody a z toho dôvodu vzniká rozdiel v preddavkoch na daň zo závislej činnosti), musím podať najprv opravné prehľady a následne dodatočné hlásenie? V uvedenom prípade, ak opravujete výšku preddavkov zle vypočítanú v predchádzajúcom období, táto oprava sa vykonáva v čase zistenia. Prehľady za predchádzajúce kalendárne mesiace boli podané zo skutočnosti, ktorá vtedy bola, to isté platí pre hlásenie.

tags: #financna #sprava #spolocnik #zamestnanec #odvody