
Sociálne poistenie na Slovensku predstavuje systém, ktorý umožňuje prispievateľom čerpať dávky v prípade potreby. Týka sa to nielen zamestnancov, ale aj živnostníkov a osôb, ktoré si platia sociálne odvody dobrovoľne. Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky a aspekty týkajúce sa odvodov SZČO (samostatne zárobkovo činných osôb) pri poberaní materského a rodičovského príspevku na Slovensku.
Živnostníčky a živnostníci majú v porovnaní so zamestnancami stanovené odlišné podmienky pre čerpanie materského. Materské je dávka zo sociálneho poistenia, preto je prvým predpokladom pre jeho získanie platenie sociálnych odvodov. Povinnosť platiť tieto odvody vzniká až po prvom podaní daňového priznania. Odvody sú buď v minimálnej výške, ktorá sa mení vždy na začiatku roka, alebo v sume podľa reálnych príjmov živnostníka.
Nárok na materské nevzniká automaticky. Živnostník musí platiť sociálne odvody aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred nástupom na materskú. Pri podaní žiadosti sa posudzuje včasnosť a správna výška zaplatených odvodov.
Dôležité je, že živnostníčka nemusí mať otvorenú živnosť pri podaní žiadosti, ak je v tzv. ochrannej lehote, ktorá pri tehotenstve trvá až osem mesiacov po skončení nemocenského poistenia. Štát to v takom prípade posudzuje tak, ako keby žiadateľka stále platila odvody.
Výhodu majú živnostníčky, ktoré sú zároveň zamestnané, pretože v takom prípade dostanú materskú dávku z nemocenského poistenia zo zamestnania aj zo živnosti. Vtedy je potrebné podať dve samostatné žiadosti o materské. Dávku môže poberať aj otec živnostník, ak sa matka nemôže starať o dieťa zo zdravotných dôvodov alebo zomrela.
Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody
Najzásadnejší rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom pri nástupe na materskú je v možnosti pracovať. Zamestnanec nemôže počas materskej chodiť do práce, zatiaľ čo živnostníčka alebo živnostník na materskej nemusia prerušiť ani zrušiť živnosť.
Počas poberania materského sa pre živnostníka menia pravidlá platenia odvodov. Nemusí platiť sociálne ani zdravotné poistenie (približne osem a pol mesiaca). Ak platí len minimálne odvody, môže na sociálnom poistení ušetriť približne 1 837 eur ročne. Po skončení materskej Sociálna poisťovňa nerobí prepočet platenia odvodov podľa príjmu, takže nevzniká povinnosť doplácať. Počas materskej je každý poistencom štátu.
Iné podmienky platia pre zdravotné poistenie, ktoré živnostník na materskej tiež nemusí platiť. Ak bude mať počas materskej zároveň príjem zo živnosti, môže mu po podaní daňového priznania vzniknúť nedoplatok.
Výška materskej dávky je 75 percent z vymeriavacieho základu, čo je suma, z ktorej živnostníčka platí odvody. Zvyčajne sa počíta podľa vymeriavacieho základu z minulého roka. Vlani minimálny vymeriavací základ dosahoval 605,50 eura. Kto platil minimálne odvody, dostane v prípade 30-dňového mesiaca materskú dávku vo výške 448 eur. Maximálna výška materskej dávky je 1 929,30 eura za 30-dňový kalendárny mesiac a 1 993,60 eura za mesiac, ktorý má 31 dní. Na získanie maximálnej dávky by musela živnostníčka vlani platiť odvody aspoň zo sumy 2 608 eur mesačne.
Po skončení poberania materského môže živnostníčka začať poberať rodičovský príspevok z úradu práce. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá má rodičovi pomôcť pri zabezpečení riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šiestich rokov veku, ak je dieťa dlhodobo choré. Ľudia, ktorí boli aj na materskej dovolenke, dostávajú sumu 473,30 eura mesačne. Ak živnostníčka pred pôrodom neplatila odvody, má nárok na príspevok vo výške 345,20 eura mesačne.
Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia
Rovnako ako pri materskom, aj pri rodičovskom príspevku platí, že živnostníčka nemusí prerušiť ani zrušiť živnosť. Môže tak poberať dávku a zároveň dosahovať príjem z podnikania. Rozdiel oproti materskej dávke je v tom, že živnostníčka pri poberaní rodičovského príspevku musí platiť sociálne poistenie. Po materskej musí začať platiť odvody vo výške, ktorú jej naposledy predpísala Sociálna poisťovňa.
Živnostníčka nemusí platiť zdravotné odvody, pretože ich za ňu platí štát. Vzniká tak súbeh platcov poistného. Ak však živnostníčka naďalej podniká, po podaní daňového priznania jej zdravotná poisťovňa vypočíta sumu, ktorú mala platiť podľa jej príjmu. Otázka vyplácania rodičovského príspevku je komplexne riešená v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
Nárok na vyplatenie rodičovského príspevku trvá až do momentu, kedy nenastane jedna zo skutočností podľa ustanovenia § 6 ods.
V zmysle ustanovenia § 11 ods.7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení platí, že štát je platiteľom poistného za fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok. Obdobne je táto otázka upravená aj v prípade odvodov do Sociálnej poisťovne v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 128 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení štát platí poistné na dôchodkové poistenie za fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov veku, ak táto osoba nedovŕšila vek na odchod do starobného dôchodku, resp. Z uvedeného vyplýva, že za súčasného splnenia uvedených podmienok bude odvody do Sociálnej poisťovne za rodiča, ktorý sa sústavne stará o dieťa, odvádzať štát, a to až do doby, kedy sa tento rodič nevráti do svojho zamestnania po skončení rodičovskej dovolenky, resp.
Žena (SZČO) má nárok na poberanie rodičovského príspevku aj vtedy, ak má súčasne príjem z podnikania. Ak teda žena začne počas rodičovskej dovolenky podnikať, resp. počas rodičovskej dovolenky pokračuje v podnikaní, naďalej bude dostávať z úradu práce a sociálnych vecí rodičovský príspevok.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu
Štát za tieto osoby prestane platiť dôchodkové poistenie. Obdobie starostlivosti o dieťa sa im na budúcom dôchodku po novom zohľadní tak, ako keby platili poistné z rovnakej sumy, akú v priemere celý život zarábali. Štát totiž do konca tohto roka platí odvody za ľudí na materskej a rodičovskej dovolenke zo základu, ktorý tvorí 60 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Minimálny vymeriavací základ pre SZČO pritom dosiahne takisto 60 percent z priemerných zárobkov spred dvoch rokov.
V prípade poberania rodičovského príspevku sa na samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) nevzťahuje minimálny vymeriavací základ. Povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie vzniká v prípade, ak príjmy zo živnosti prekročia hranicu platnú pre daný rok. Sociálna poisťovňa prehodnocuje, či vzniká povinnosť platiť odvody a v akej výške, na základe podaného daňového priznania. Povinnosť platiť sociálne odvody vzniká vždy k 1. júlu nasledujúceho roka.
Ako SZČO si môžete počas poberania rodičovského príspevku nastaviť mesačné preddavky do zdravotnej poisťovne v ľubovoľnej výške alebo ich neplatiť vôbec. Ak budete dosahovať vyššie príjmy zo živnosti, výsledkom ročného zúčtovania zdravotného poistenia môže byť nedoplatok. Po podaní daňového priznania Vám môže v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia vzniknúť nedoplatok, pričom poisťovňa vypočíta sumu, ktorú máte zaplatiť a odpočíta preddavky, ak ste nejaké uhradili.
Ako podnikateľ nie ste na rodičovskej dovolenke, pretože vám nemá kto dať voľno. Máte však nárok na rodičovský príspevok v plnej výške a môžete podnikať ako SZČO.
Je dôležité rozlišovať medzi materskou dovolenkou a materským. Materská dovolenka je voľno od zamestnávateľa pred pôrodom a krátko po ňom. Pre SZČO teda takáto dovolenka nie je relevantná, ale nárok na nemocenskú dávku materské môže získať. Aby na túto finančnú pomoc dosiahla podnikateľka, musí si určité obdobie povinne alebo dobrovoľne platiť nemocenské poistenie. Rodičovská dovolenka je rovnako voľno od zamestnávateľa na prehĺbenie starostlivosti o dieťa a pre SZČO teda tiež nie je relevantná. Všetci podnikatelia ale majú po narodení potomka nárok na rodičovský príspevok.
Bez povinných alebo dobrovoľných odvodov na nemocenské poistenie nedostanete ako SZČO materské. Nestačí sa prihlásiť ako dobrovoľný platiteľ vo chvíli, keď zistíte, že ste tehotná. Poistenie totiž musíte platiť aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Do tohto obdobia sa však započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda napríklad aj tie, keď ste boli zamestnankyňou. Minimálna platba povinného alebo dobrovoľného sociálneho poistenia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj nemocenské poistenie pre SZČO, je 237,02 eura.
Ak ste si ako podnikateľka platila nemocenské poistenie a štát vám začne „materské“ vyplácať, môžete naďalej podnikať. V prípade SZČO teda ide o inú situáciu ako u zamestnancov, ktorí počas poberania materského nemôžu mať príjem za vykonanú prácu z toho istého pracovnoprávneho vzťahu, z ktorého si uplatnili nárok na materské. Ako podnikateľka tak môžete vykonávať podnikateľskú činnosť bez potreby pozastavenia alebo zrušenia živnosti, a to osobne alebo s pomocou zamestnancov či iných podnikateľov.
Nárok na poberanie materského vzniká od začiatku 8. až 6. týždňa pred pôrodom (podľa vašej voľby) a trvá 34 týždňov (ak ste osamelá, trvá 37 týždňov a ak sa vám narodia dve alebo viaceré deti, trvá 43 týždňov). Suma, ktorú od štátu dostanete, závisí od výšky povinného alebo dobrovoľného nemocenského poistenia - čím viac odvádzate, tým vyššia bude peňažná pomoc v materstve.
Ako SZČO počas poberania materského nie ste povinná platiť poistné na sociálne poistenie a nie ste povinná platiť ani minimálne preddavky na zdravotné poistenie. V zdravotnom poistení u vás totižto dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia - štát a vy ako SZČO - a preto sa na vás nevzťahuje ani minimálny vymeriavací základ. V ročnom zúčtovaní sa vám teda zdravotné poistenie vypočíta podľa vašich skutočných príjmov z podnikania a takisto naň budete platiť preddavky podľa vašich skutočných príjmov z podnikania.
Nezáleží na tom, či si platíte alebo neplatíte nemocenské poistenie. Výška príspevku je 351,80 eura mesačne, ak sa vám predtým nevyplácalo materské, a 482,30 eura mesačne, ak sa vám pred poberaním rodičovského príspevku vyplácalo materské. Ak sa vám narodilo viac detí súčasne, tak uvedené sumy sa zvyšujú o 25 % na každé ďalšie dieťa a výsledok sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.
Rodičovský príspevok môžete poberať:
Ak chcete v podnikaní pokračovať s bábätkom, môžete. Na to, aby vám naďalej trval nárok na poberanie rodičovského príspevku, postačuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa a mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na Slovensku. V súvislosti s podnikaním žiadna podmienka nie je a preto nie je potrebné, aby ste svoju podnikateľskú činnosť prerušili alebo zrušili.
Ako SZČO poberajúca rodičovský príspevok máte v platení sociálneho poistenia a zdravotného poistenia výhodu v tom, že vlastne vykonávate podnikanie ako vedľajšiu činnosť. V období nároku na rodičovský príspevok sa vám povinné sociálne poistenie prerušuje len vtedy, ak čestne vyhlásite Sociálnej poisťovni, že nevykonávate podnikateľskú činnosť. Ak ďalej budete podnikať, pretrvávajúce povinné sociálne poistenie budete musieť platiť. Čo sa týka zdravotného poistenia, tak počas poberania rodičovského príspevku sa na vás nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a preddavky preto platíte vo výške uvedenej v poslednom ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia podľa dosiahnutých príjmov.
Keď živnostník prejde z materského na rodičovský príspevok, a pritom dosahuje príjmy (čiže pracuje), štát za neho prestáva platiť odvody do Sociálnej poisťovne. V rámci zdravotného poistenia platí to isté, čo pri materskom - na živnostníka/živnostníčku sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ a zdravotné poistenie sa počíta na základe reálne dosiahnutých zárobkov.
Ak ste zamestnanec a chcete si privyrobiť popri rodičovskej dovolenke, máte niekoľko možností:
Materské je druh nemocenskej dávky, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Nárok na túto dávku vzniká žene z dôvodu tehotenstva a následnej starostlivosti o dieťa, prípadne aj inej poistenej osobe, ktorá prevezme dieťa do starostlivosti až do jeho 3 rokov veku.
Na nemocenskú dávku materské má nárok:
Iným poistencom môže byť:
Vyššie spomínaným osobám vznikne nárok na materské v prípade, že daná osoba je v postavení zamestnanca, povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe a zároveň spĺňa nasledovné podmienky:
Spomenuli sme, že osoba, ktorá nemá aktívne nemocenské poistnie, ale je v ochrannej lehote, má nárok na materské. Ochranná lehota v prípade nároku na materské plynie v nasledovnom odbobí:
Aj platí, že živnostníčka (SZČO), ktorá splní zákonné podmienky, má nárok na materské vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) za každý kalendárny deň.
DVZ pre zistenie výšky materského sa vypočíta: súčet vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období / počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia
Ak si živnostníčka platila len minimálne poistné, jej DVZ bude vychádzať z minimálneho vymeriavacieho základu. Ak si však dobrovoľne určila vyšší základ alebo jej vymeriavací základ vzrástol na základe daňového priznania, bude materské vyššie.
Rozhodujúce obdobie závisí od toho, kedy vzniklo nemocenské poistenie, z ktorého sa materské žiada:
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ) sa používa v prípadoch, keď živnostníčka v rozhodujúcom období nemala vymeriavací základ - napríklad ak bola na rodičovskej dovolenke, neprerušene neplatila poistné, alebo poistenie trvalo príliš krátko. V takom prípade sa výška PDVZ odvodzuje z vymeriavacieho základu, ktorý by sa uplatnil v mesiaci nástupu na materské.
Maximálny denný vymeriavací základ (DVZ) je stanovený na 100,2083 eura. Z toho vyplýva, že maximálna denná dávka materského predstavuje 75,1562 eura, čo je 75 % z DVZ.
Maximálne mesačné materské:
Na to, aby živnostníčka získala maximálnu výšku materského, musí mať v rozhodujúcom období (zvyčajne rok ) vymeriavací základ vo výške minimálne približne 3 048 eur mesačne.
Tento limit zodpovedá dvojnásobku priemernej mzdy za kalendárny rok , ktorá bola 1 524 eur. Práve z tejto priemernej mzdy sa odvíja strop vymeriavacieho základu pre výpočet materskej dávky .
Ak si živnostníčka v rozhodujúcom období platila poistné na nemocenské poistenie z tejto maximálnej sumy, vznikne jej nárok na plné materské. Ak si platila poistné z nižšej sumy, výška materského bude nižšia - úmerne k vymeriavaciemu základu.
Áno, živnostníčka má možnosť:
Aj keď sa o materskej často hovorí najmä v súvislosti s matkami, čoraz viac žien sa rozhoduje, že po skončení vlastnej materskej nastúpia späť do práce a starostlivosť o dieťa prevezme otec, pričom poberá materské. Podmienky na priznanie materského sú u otca rovnaké ako u matky, rozdiel je len v dĺžke poberania dávky.
Otec môže začať poberať materské až od momentu, keď matke dieťaťa zanikne nárok na jej materské. To znamená, že buď jej skončila, alebo sa jej dobrovoľne vzdala.
Platí však aj výnimka: rodičia môžu súbežne poberať materské, ale každý na iné dieťa, napríklad matka na mladšie, otec na staršie.
Bez ohľadu na to, ani jeden z rodičov v tom čase nesmie poberať rodičovský príspevok. Ak ho matka poberá, musí jeho výplatu najprv pozastaviť, aby mohol otec získať nárok na materské.
Pán Ján žiada o materské od 2. apríla . Pracuje na trvalý pracovný pomer od 1. januára , takže rozhodujúcim obdobím pre výpočet materského je kalendárny rok . V roku mal Ján hrubý príjem vo výške 21 000 eur. Počas roka bol 25 dní práceneschopný (PN), tieto dni sa z rozhodujúceho obdobia vylučujú.