Nábytok pre telesne postihnutých: História a vývoj

Tento článok sa zameriava na históriu výroby nábytku pre telesne postihnutých, pričom zohľadňuje vývoj sociálnej starostlivosti a meniace sa potreby klientov.

Počiatky inštitucionálnej sociálnej starostlivosti a jej vplyv na nábytok

História inštitucionálnej sociálnej starostlivosti na Slovensku sa začína písať 5. októbra 1959, kedy do novozriadeného Domova dôchodcov v zrekonštruovanom batizovskom kaštieli nastúpila prvá dôchodkyňa, pani Anna Huťanová. Domov dôchodcov - dve slová, no koľko osudov sa za nimi skrýva. V tejto dobe sa začala postupne rozvíjať kultúrna činnosť, premietali sa filmy, vznikla knižnica a rozvíjala sa zdravotná starostlivosť. Položili sa základy dobrovoľnej pracovnej činnosti. Svojpomocne boli osadené parkové lavice, vysadených 5.000 kríkov a upravený park. V roku 1960 sa zaviedol chov ošípaných, včiel, sliepok a pestovanie zeleniny. Domov vybavili veľkokuchynským zariadením, zriadená bola práčovňa a ambulancia. Prvým lekárom sa stal MUDr. Rudolf Stožka. Kapacita domova bola rozšírená na 120 lôžok. V týchto začiatkoch sa nábytok prispôsoboval primárne potrebám starších ľudí, nie nevyhnutne telesne postihnutých.

Rozširovanie starostlivosti a špecializácia

V roku 1963 sa zvýšila kapacita domova na 144 lôžok. Na základe uznesenia vlády č. 620/1963 bola realizovaná reorganizácia ústavov, v rámci ktorej prepustili 104 dôchodcov a prijali 99 žien. Týmto rokom sa datuje vznik Ústavu sociálnej starostlivosti pre duševne choré dospelé ženy s 35 zamestnancami. Na zdravotný úsek boli do ústavu pridelené rehoľné sestry kongregácie Dcier Božského Vykupiteľa. Rehoľné sestry pre svoje potreby v roku 1964 zriadili v zariadení kaplnku, ktorá bola vysvätená vtedajším spišským biskupom a mala slúžiť potrebám sestier pokiaľ tam budú bývať a pracovať. Po odchode rehoľných sestier začala kaplnka sporadicky slúžiť potrebám klientov nášho domova. Pravidelné bohoslužby pre klientov začali až v roku 1998. V roku 2005 bola kaplnka zrekonštruovaná a požehnaná na slávnostnej bohoslužbe z príležitosti sviatku patrónky kaplnky svätej Terezky Ježiškovej (sv. Terézia z Lisieux), 4. októbra 2005 vtedajším pomocným spišským biskupom Msgr. S narastajúcim počtom klientov so špecifickými potrebami sa začala prejavovať potreba prispôsobenia nábytku.

Pracovná terapia a prispôsobovanie nábytku

Pracovná činnosť sa rozšírila o vyšívanie obrusov, háčkovanie, pletenie a nadobudla charakter pracovnej terapie, ktorá sa neustále rozširovala a menila. V práci zamestnancov po získaní skúseností došlo v roku 1966 k reorganizácii. V rámci zdravotného úseku sa utvorili oddelenia, zverené jednotlivým sestrám. Toto rozdelenie zabezpečilo evidentné skvalitnenie poskytovaných služieb, osvedčilo sa a existuje prakticky dodnes v upravenej forme. V ďalších rokoch došlo k rozšíreniu zdravotnej starostlivosti o ordináciu psychiatra a neurológa. Pracovná terapia bola rozdelená do štyroch skupín. Obyvateľky sa intenzívne zapojili do pomoci na JRD. Nábytok sa začal prispôsobovať pre potreby pracovnej terapie, aby sa klientom uľahčila práca a zlepšila ergonómia. To mohlo zahŕňať napríklad špeciálne stoly pre vyšívanie alebo háčkovanie.

Rozvoj infraštruktúry a zmeny v nábytku

V roku 1975 zahájili výstavbu budovy „C“ pre rehabilitačnú kultúrnu činnosť so slobodárňou, kanceláriami a bytom. Prelom rokov 1977-1978 znamenal v činnosti ústavu niekoľko zásadných zmien. Presunom rehoľných sestier do novej budovy sa uvoľnili priestory v ubytovacej časti kaštieľa a kapacita ústavu sa zvýšila na 154 lôžok. František Petrovský odišiel do dôchodku a do funkcie vedúceho ústavu od 1. februára 1978 menovali Ing. V rokoch 1979-1983 plynul život v ústave rýchlym tempom. Zdevastované okolie novopostavenej budovy sa upravilo. Vyasfaltovali sa nové komunikácie, areál z troch strán nanovo oplotili, upravili celý park, ktorý bol vyhlásený za najlepšie udržiavaný v okrese. Množstvo brigádnických hodín odpracovali zamestnanci aj obyvateľky pri pestovaní kvetinových záhonov a v zeleninovej záhrade, kde sa postavili dva fóliovníky. Dňa 20 decembra 1984 sa dokončila ďalšia obytná budova „D“, v ktorej je aj nová práčovňa, priestory skladov a fyzikálnej terapie. Rozvoj infraštruktúry umožnil lepšie prispôsobenie nábytku pre potreby klientov, napríklad v priestoroch pre fyzikálnu terapiu.

Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti

Revolučné zmeny a transformácia sociálnej starostlivosti

V roku 1985 došlo k výmene vedúceho ÚSS v Batizovciach, keď na miesto Ing. Revolučný rok 1989 priniesol organizačné zmeny aj pre toto zariadenie. V tomto roku nastúpila do funkcie vedúcej pani Mária Kornajčíková a po nej v roku 1990 pán Milan Bača. V roku 1992 sa po konkurznom konaní stala vedúcou Mgr. Kvetoslava Malenká. Zariadenie dostalo právnu subjektivitu a novú zriaďovaciu listinu pod názvom Ústav sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnutých dospelých občanov v zriaďovateľskej pôsobnosti Okresného úradu v Poprade. V roku 1992 sa ukončila a dala do užívania budova „D-2“, v ktorej otvorili novú kuchyňu so skladmi, novými priestormi jedálne a novými priestormi na ubytovanie. Presťahovali sa sem obyvateľky kaštieľa aj zamestnanci kuchyne. Zároveň prebiehali v rámci reštitúcie rokovania o odkúpení kaštieľa s poslednými majiteľkami - sestrami rádu uršulínok. Sestry kongregácie Dcier Božského Vykupiteľa ukončili svoju pôsobnosť v ústave na jeseň roku 1991. Od roku 1992 je ústav koedukovaný zriadením mužského oddelenia. Po otvorení zrekonštruovaného kaštieľa sa zvýšila kapacita ústavu zo 164 na 190 lôžok. V priestoroch kaštieľa na poschodí je vytvorené ubytovanie pre obyvateľov a na prízemí miestnosti pre pracovnú, výchovnú a kultúrno-záujmovú činnosť. Toto obdobie sa v poskytovaní ústavnej sociálnej starostlivosti nieslo v intenciách normalizácie a humanizácie sociálnych služieb. Transformácia sociálnej starostlivosti po roku 1989 priniesla dôraz na individualizáciu potrieb klientov, čo sa prejavilo aj v prispôsobovaní nábytku.

Súčasnosť a budúcnosť nábytku pre telesne postihnutých

Od roku 1998 platnosťou Zákona o sociálnej pomoci č. 195/1998, dostáva zariadenie nový názov „Domov sociálnych služieb“ a nového zriaďovateľa Krajský úrad v Prešove. Rokom 2002 sa začína nová etapa v poskytovaní sociálnych služieb pre zdravotne postihnutých občanov v DSS Batizovce. Domov nastúpil na cestu transformácie v poskytovaní sociálnych služieb, znížila sa kapacita zariadenia zo 190 na 165 a obyvatelia domova vystupujú ako klienti, ktorým sa majú poskytovať maximálne najkvalitnejšie služby približujúce domov v pravom slova zmysle. V rokoch 2006 až 2011 prešlo zariadenie mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednak organizačnej štruktúry, ale aj kvality života našich klientov. Administratíva a vedenie DSS sa presťahovali do historických priestorov kaštieľa, tým sa vytvorili nové priestory pre ergoterapeutickú činnosť klientov v budove „C“. Na poschodí tejto budovy sme vytvorili tréningové bývanie pre 11 klientov a telocvičňu. V priestoroch bývalej hospodárskej budovy sme zriadili stolársku dielňu. Koedukovali sme i oddelenia zariadenia, kde vytvárame postupne pre našich klientov kuchynky a obývacie izby. V zariadení postupne renovujeme budovy, jednak výmenou okien, podláh, ale aj nábytku pre klientov. Organizácia dostala 1. júlom 2012 nový názov, a to „Centrum sociálnych služieb Domov pod Tatrami“, kde poskytuje v zmysle Zákona o sociálnych službách sociálne služby v domove sociálnych služieb, od roku 2016 i v špecializovanom zariadení so sídlom v Batizovciach a v útulku so sídlom vo Svite. Všetko naše úsilie v dnešnej i budúcej dobe smeruje a bude smerovať k skvalitňovaniu života našich klientov. V súčasnosti sa kladie dôraz na ergonómiu, bezpečnosť a estetiku nábytku pre telesne postihnutých. Moderné technológie a materiály umožňujú výrobu nábytku, ktorý je nielen funkčný, ale aj vizuálne príťažlivý a prispieva k celkovej kvalite života klientov. Stolárska dielňa v CSS Domov pod Tatrami predstavuje významný krok k výrobe nábytku prispôsobeného individuálnym potrebám klientov.

Vplyv miestnych tradícií a kultúry

Je zaujímavé pozrieť sa na vplyv miestnych tradícií a kultúry na život v obciach a mestách, kde sa nachádzajú zariadenia sociálnej starostlivosti. Napríklad, v Chtelnici sa život oddávna vyznačoval osobitosťou, svojrázom i starodávnymi zvyklosťami, tradíciou. Nemožno hovoriť o typickom dedinskom folklóre ako v susedných dedinách Dolnom Lopašove, Nižnej a inde, pravda ani mestský ráz nemá, je to niečo medzi oboma. Ako stáročné mestečko zachovávala si obec oddávna množstvo zvyklostí, z nich niektoré majú špecifický ráz inde sa nevyskytujúci, alebo ho napodobňujú s obmenami. Tieto tradície, ako napríklad chodenie „POD ŠABLE“ počas fašiangov, môžu ovplyvňovať aj aktivity a potreby klientov v zariadeniach sociálnej starostlivosti. Hudobné tradície, ako napríklad starodávna tradícia chrámovej hudby so spevokolom v Chtelnici, pôsobenie dychovej kapely a náznaky tradície hudobného života v miestnom kaštieli, môžu byť integrované do terapeutických aktivít a kultúrneho života klientov.

Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti

Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku: Prehľad

tags: #historia #vyroby #nabytku #pre #telesne #postihnutych