História vzdelávania zrakovo postihnutých na Slovensku

Úvod

Vzdelávanie zrakovo postihnutých má na Slovensku bohatú a zaujímavú históriu. Od prvých zmienok o starostlivosti o nevidiacich až po súčasné moderné metódy a špeciálne školy, prešlo vzdelávanie dlhú cestu. Tento článok sa zameriava na kľúčové míľniky a osobnosti, ktoré formovali vzdelávanie zrakovo postihnutých na Slovensku.

Starovek a 18. storočie

Prvé zmienky o nevidiacich siahajú do staroveku, kde sa s nimi často zaobchádzalo nedôstojne. Zmeny v postavení nevidiacich nastali až v 18. storočí vo Francúzsku.

Začiatky vzdelávania v 19. storočí

Počiatky vzdelávania zrakovo postihnutých na Slovensku siahajú do začiatku 19. storočia. V tomto období vznikla prvá inštitúcia pre nevidiacich, ktorá však po roku presídlila z Bratislavy do Budapešti. Starostlivosť o zrakovo postihnutých sa na Slovensku takmer na jedno storočie úplne zastavila.

Remeselný ústav v Prešove a Levoči

Až v roku 1913 vznikol v Prešove Remeselný ústav pre slepých. Neskôr bol premiestnený do Levoče pod názvom Súkromný mužský dielenský ústav. Ten sa začlenil do Československého štátneho ústavu pre slepcov so sídlom v Levoči, aby sa vzdelávanie a následná príprava nevidiacich na povolanie riešila v jednotnom systéme výchovy.

Vyučovalo sa tu košikárstvo a kefárstvo a majstri museli svoje výrobky predávať na trhoch, aby na seba zarobili. Chovanci sa učili vypletať košíky tŕstím, vyrábať ryžové metly, zhotovovať štetce, kefy, koše, pletený nábytok, pletené a prútené výrobky pre domácnosť. Výučná doba trvala tri až štyri roky a končila sa tovarišskou skúškou.

Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti

Éra levočského slepeckého ústavného zariadenia trvala štrnásť rokov. V roku 1937 bol ústav premiestnený do Báhoňa a zlúčil sa tamojšou ústavnou inštitúciou pre zrakovo postihnutých.

Obnovenie činnosti po vojne

Zemský spolok pre pečlivosť o nevidomých obnovil svoje aktivity po skončení vojny pod zmeneným názvom Spolok pre starostlivosť o nevidomých na Slovensku. Prioritami spolku bolo rozšíriť možnosti a formy učebných odborov pre zrakovo postihnutých a vytvárať nevidiacim a slabozrakým pracovné príležitosti v priemyselných podnikoch a závodoch.

Vyučovanie sa začalo 1. septembra 1947 v starom meštiackom kupeckom dome na námestí. Spolu 31 žiakov malo možnosť vyučiť sa v troch učebných odboroch - košikárstvo, kefárstvo a ženské ručné práce, ktorý sa neskôr zmenil na tkáčsky odbor. Postupne pribúdali ďalšie učebné odbory - čalúnnik, knihár, zámočník, spracovateľ prírodných pletív, technicko-administratívny pracovník. Ako posledný bol zriadený učebný odbor obchodná prevádzka.

V budove na námestí neboli vyhovujúce podmienky na vyučovanie, rovnako aj na dielenskú činnosť. Chlapci boli ubytovaní v minoritskom kláštore a dievčatá v terajšej základnej škole pre nevidiacich, kde sa spoločne stravovali. Situáciu mohla vyriešiť jedine výstavba novej školy s dielňami a internátom.

Československý štátny ústav pre slepcov v Levoči

Československý štátny ústav pre slepcov v Levoči začalo navštevovať 9 chovancov vo veku 8-15 rokov, 5 dievčat a 4 chlapci. Do konca roku 1922 pribudlo ďalších 15 žiakov. K prvým pedagógom levočskej školy pre nevidiacich patril aj Viliam Hrabovec (1901-1938), rodák z Čadce, autor mnohých reliéfnych geografických pomôcok pre nevidiacich žiakov - medeného glóbusu, plastických máp Ázie, Severnej a Južnej Ameriky, Československa, Vysokých Tatier, zmenšeného modelu Spišského hradu, vrstevnicového plánu Levoče a okolia, ďalej Levoče a Mariánskej hory a pod.

Prečítajte si tiež: Vývoj paliatívnej starostlivosti

Slovenská slepecká tlač v Levoči

V Levoči, ktorá je centrom slovenského vzdelávania zrakovo postihnutých ľudí, vznikla totiž 28. novembra 1946 schválením štatútu tlačiarne a nakladateľstva Slovenská slepecká tlač. Pravidelná prevádzka tlačiarne sa začala 1. mája 1947. Najväčšiu zásluhu na založení levočskej tlačiarne má Jozef Vrabel (1911-1964), učiteľ levočského Štátneho ústavu pre slepcov (dnes Základná škola internátna pre nevidiacich a slabozrakých). V školskom zariadení pre nevidiacich sa príležitostne tlačili len učebné texty pre žiakov ústavu. Prvou vytlačenou učebnicou tlačiarne bol šlabikár Prvé krôčky, ktorý vyšiel v roku 1948.

Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči

Nástupkyňou Slovenskej slepeckej tlače sa stala Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Tej predchádzala Slepecká knižnica braillovských kníh, ktorá vznikla 25. októbra 1955 v Báhoni. K jej presťahovaniu do Levoče došlo v roku 1971 a 21. mája 1976 sa spustila prevádzka Slovenskej knižnice pre nevidiacich Mateja Hrebendu. Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči je jediná svojho druhu na Slovensku. Je nielen knižnicou, ale súbežne aj vydavateľstvom periodických a neperiodických dokumentov v špeciálnych formách (Braillovo písmo, zvukové nahrávky, zväčšený typ čiernotlačového písma, digitálne texty, reliéfna grafika). Od 1. januára 1999 je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (MK SR). S nahrávaním zvukových kníh sa začalo v roku 1962, spočiatku na magnetofónové pásy, neskôr na kazety.

Základná deväťročná škola internátna pre slabozrakých v Bratislave

Dňa 24.9. 1961 sa otvorili nové možnosti zrakovo postihnutým deťom slávnostným otvorením Základnej deväťročnej školy internátnej pre slabozrakých na Svrčej ul. 6 v Bratislave - Karlovej Vsi. Zásluhu na zriadení tejto školy mali pán Ján Šoltés, Ing. Juraj Mamojka, v tom čase pracovník MsNV - odbor výstavby, nestor československej špeciálnej pedagogiky Viliam Gaňo a Doc.PhDr. Vladimír Predmerský, CSc. História vzdelávania slabozrakých žiakov na Slovensku samostatne v oddelených triedach sa začína v šk. r. 1945/46. Riaditeľ ZDŠI pre nevidiacich v Levoči pán Ján Šoltés, ktorý mal dlhoročné skúsenosti s výchovou a vzdelávaním zrakovo postihnutých detí a patril medzi najprogresívnejších tyflopedagógov v Československu pochopil, že treba vytvárať triedy, v ktorých sa budú oddelene vzdelávať slabozrakí a nevidiaci žiaci. Treba vysoko hodnotiť túto skutočnosť, pretože ako jeden z prvých v celoštátnom meradle sa snažil diferencovať žiakov aj podľa stupňa zrakového postihnutia. Pochopil, že sú veľké rozdiely v metódach a formách práce s nevidiacimi a slabozrakými žiakmi. Do roku 1953 sa slabozrakí žiaci vyučovali v ZDŠI v Levoči. V roku 1953 sa triedy 1.- 5. ročníka pre slabozrakých presťahovali do Liptovského Jána. Žiaci 6.- 9. ročníka sa i naďalej vyučovali v Levoči. V r. 1961 sa všetci slabozrakí žiaci presťahovali do novovybudovanej školy v Bratislave-Karlovej Vsi. Bolo veľkou prednosťou, že budova bola účelová a bola postavená aj podľa odborných rád tyflopedagógov. Prvým riaditeľom školy bol menovaný Ján Šoltés. Menovaný patril medzi najskúsenejších tyflopedagógov v Československu a v tom čase už 39 rokov pracoval so zrakovo postihnutými žiakmi. Do funkcie zástupcu riaditeľa bol menovaný Pavol Bohunský,neskôr Jozef Stajník. Výchovnú činnosť v internáte riadil p. Dubík, neskôr p. Boroš. V šk. r. 1961/62 navštevovalo školu 144 žiakov. V r. V r. 1972 bol menovaný do funkcie riaditeľa školy Jozef Stajník, zástupcami riaditeľa Edita Nigová a Gabriela Vagaská, neskôr Veronika Geržová a PhDr. Ondrej Németh. V r. 1988 po odchode p. Jozefa Stajníka do dôchodku bol menovaný do funkcie riaditeľa školy p. PhDr. Ondrej Németh, zástupcami riaditeľa boli Veronika Geržová a PaedDr. Jozef Šimko. Od 1.9. 1991 je riaditeľom školy PaedDr. Jozef Šimko, zástupcami riaditeľa Veronika Geržová a Mgr.Daria Bučová. Od 1. 9. 2001 bola zástupkyňou riaditeľa v škole PhDr. Dagmar Pavlíková. Od 1. 9. 2005 zástupcami riaditeľa sú Veronika Geržová a Mgr. V r. 1961 pedagogický kolektív tvorilo 18 učiteľov a 16 vychovávateľov, ktorí mali veľmi málo skúseností s prácou so slabozrakými deťmi. S veľkou dávkou nadšenia, obetavosti a príkladného vzťahu k zrakovo postihnutým deťom prekonávali ťažkosti spojené s prípravou pomôcok a s uplatňovaním nových progresívnych metód a foriem práce. Prostredníctvom týchto nadšencov sa tvorila metodika výchovnovyučovacieho procesu slabozrakých žiakov. Postupne v ďalších rokoch pribúdali ďalší špeciálnopedagogickí pracovníci, ktorí aktívne nadväzovali na prácu svojich starších kolegov. V škole sa tak postupne vytváral kolektív pedagogických pracovníkov, ktorý sa spoločnými silami snažil plniť úlohy a ciele spojené s prípravou slabozrakých žiakov na ďalšie štúdium a uplatnenie sa v pracovnej činnosti a v živote vôbec. Vďaka za splnenie týchto úloh patrí väčšine obetavých, snaživých, trpezlivých, vytrvalých a húževnatých pracovníkov, ktorí sa snažili vytvoriť rodinné prostredie pre svojich zverencov, ktorých rodičia priviedli zo všetkých kútov Slovenska. Kontakty so školami pre zrakovo postihnutých sa postupne rozširovali nielen v rámci Československa, ale aj Maďarska, Nemecka a Holandska. Získavali sa nové skúsenosti z práce so zrakovo postihnutými žiakmi. V prvých rokoch bol nedostatok špeciálnych pomôcok, pedagógovia si vo väčšej miere zhotovovali pomôcky sami. V prvých rokoch používali žiaci osobné optické pomôcky - ručné lupy, príložné lupy, ďalekohľadové okuliare a turmóny. Neskôr učitelia začali vo väčšej miere používať spätné projektory. V druhej polovici sedemdesiatych rokov a v osemdesiatych rokoch v spolupráci s pracovníkmi Očnej optiky p. Ing. Mušitzom a p. Bôžikom sme začali používať lupy anglickej firmy COIL, ktoré boli asférické a vyrobené zo špeciálnych tvrdených umelých hmôt, ktoré nemali takmer žiadne skreslenie. Začiatkom deväťdesiatych rokov zásluhou pochopenia našich potrieb pracovníkmi MŠ SR, hlavne pracovníkmi oddelenia špeciálnej pedagogiky sme mohli školu vybaviť špičkovými elektronickými kompenzačnými pomôckami. Zriadili sme špeciálnu učebňu s čiernobielymi televíznymi lupami, neskôr boli triedy vybavené aj farebnými TV lupami. Pre deti, ktoré mali problémy s veľkosťou písma sme mali k dispozícii zväčšovací kopírovací stroj, kde sme zväčšovali texty. Keďže sa v tomto období začali u nás vzdelávať aj nevidiace deti, boli sme nútení aj pre ne zabezpečiť kompenzačné pomôcky - napr. hovoriace kalkulačky, OPTACON-y, EURÉKY, Braille´n Speak, ARIE. Rozšírením používania PC sa aj v našej škole začali používať aplikované programy pre slabozrakých a nevidiacich, zväčšené zobrazovanie, hlasový výstup a dynamický hmatový display.

Škola zabezpečuje komplexnú starostlivosť. Koncepcia zahrňuje oblasti: výchovno-vzdelávaciu, diagnostickú, preventívnu, terapeuticko-liečebnú, oblasť reedukácie a kompenzácie zraku a poradenskú činnosť. Obsah vzdelávania jednotlivých typov škôl je totožný s obsahom vzdelávania škôl bežného typu. Odlišné sú metódy a formy práce pri zníženom počte žiakov v triede. Už od prvých ročníkov pracujú deti s modernými korekčnými a kompenzačnými pomôckami.V Špeciálnej materskej škole pre slabozrakých a nevidiacich: program výchovnej práce v materskej škole vychádza z programov MŠ bežného typu a je rozšírený o špeciálne výchovy: individuálna tyflopedická starostlivosť, priestorová orientácia a mobilita zrakovo postihnutých, základy Braillovho písma. Príprava je zameraná na lepšiu adaptáciu a bezproblémový prechod zrakovo postihnutých žiakov do základnej školy. Keďže sme internátnou školou, môžeme prijímať aj mimobratislavské deti a ubytovať ich v internáte. Počet žiakov v triede: 6 - 8 žiakov.V ZŠ pre slabozrakých je učebný plán rozšírený o povinný predmet písanie na stroji a nepovinné predmety individuálna tyflopedická starostlivosť a individuálna logopedická starostlivosť, bodové Braillovo písmo. Určité odlišnosti sú vo výučbe telesnej výchovy podľa druhu a stupňa zrakového postihnutia a podľa predpísaného pohybového obmedzenia. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.V ZŠI pre nevidiacich je učebný plán rozšírený o bodové Braillovo písmo, prácu s OPTACON-om, EURÉKOU, ARIOU a o priestorovú orientáciu. Určité odlišnosti sú v predmetoch Tv, Pv, Vv vzhľadom k zrakovému postihnutiu. Z cudzích jazykov sa vyučuje angličtina.V ŠZŠI pre slabozrakých (bývalá osobitná škola) učebné plány a učebné osnovy sú totožné ako na bežnej ŠZŠ. Dôraz sa kladie na výučbu pracovného vyučovania. telesná výchova je prispôsobená možnostiam a schopnostiam kombinovane postihnutých detí. V ŠZŠI pre nevidiacich sú taktiež učebné plány a učebné osnovy totožné s bežnými ŠZŠ .Zatiaľ v týchto typoch škôl môžeme zabezpečiť odbornú tyflopedická starostlivosť len v individuálnych formách výučby, ak zrakovo postihnuté dieťa v kombinácii s mentálnou retardáciou je zbavené povinnosti dochádzať do školy a nie je schopné sa vzdelávať kolektívnou formou výučby.V ZUŠ pre zrakovo postihnutých - smer hudobný postupujeme taktiež podľa bežných uč. plánov a osnov pre ZUŠ. Výučba je poskytovaná bezplatne. Jedným z cieľov je príprava talentovaných detí na štúdium na konzervatóriu. Konzervatórium v Bratislave na Tolstého ul. otvorilo oddelenie pre zrakovo postihnutých. Žiaci, ktorí majú hudobný sluch a dobré manuálne zručnosti sa v tejto škole môžu vyučiť aj za ladičov klavírov.Špeciálno-pedagogická poradňa poskytuje poradenskú činnosť pre zrakovo postihnuté deti predškolského a školského veku, deťom integrovaným v bežných školách, ich rodičom a učiteľom. Naše zariadenie navštevujú deti z celého Slovenska. Zabezpečujeme starostlivosť dennú, týždennú, mesačnú a celoročnú starostlivosť. Metódy a formy sú prispôsobené zrakovému postihnutiu detí. Škola je vybavená modernými pomôckami, bez ktorých by zrakovo postihnuté deti pracovali len s veľkou námahou. Okrem klasických lúp, špeciálnych okuliarov (napr. Sme zapojení do projektu INFOVEK. Slabozraké a nevidiace deti pracujú s PC (Internet). Máme špeciálny software pre slabozrakých (programy LUNAR a MAGIC - zväčšujú text na monitore až 40-krát). Pre nevidiacich máme software JAWS - hovoriaci program, ale aj hmatový display (tzv. Braillovský riadok), aby slabozrakí, ale aj nevidiaci mohli získavať od malička zručnosti v práci s počítačmi a v práci s Internetom. Spolupracujeme s Podporným centrom pre zrakovo postihnutých pri MFF UK, študenti uvedenej fakulty vedú krúžky práce s PC. Vo výchove mimo vyučovania máme veľa moderných pomôcok a hier, ktoré využívajú zrakovo postihnuté deti vo voľnom čase. Každá výchovná skupina má televízor, rádio, kazetový a kotúčový magnetofón, taktiež gramofóny, v niektorých miestnostiach sú klavíre, kde sa môžu deti pripravovať na hodiny individuálnej hry na hudobné nástroje, ďalej máme herňu s LEGO-m a učebňu s počítačmi. Požadované vzdelanie pre učiteľov je vysokoškolské štúdium na PdF UK - špeciálna pedagogika pre zrakovo postihnutých. Vychovávatelia musia mať vysokoškolské štúdium na PdF UK - špeciálna pedagogika pre zrakovo postihnutých, resp. Zdravotnícka starostlivosť: Raz do týždňa je v našom zariadení oftalmológ. Zapájame sa aj do súťaží. Zúčastňujeme sa každoročne matematickej súťaže - Pytagoriády. Veľmi dobré výsledky dosahujeme vo výtvarných súťažiach, kde napr. v minulých školských rokoch získali naši žiaci množstvo ocenení aj v medzinárodnom meradle (Japonsko, India, Veľká Británia, Maďarsko, Poľsko, Grécko, Švajčiarsko, ČR) V r. 1994 boli 2 naše slabozraké deti ako jediní z celého Slovenska ocenení za svoje výtvarné práce Anglickou kráľovskou spoločnosťou. Žiaci plaveckého oddielu sa zúčastnili na niekoľkých pretekoch i s medzinárodnou účasťou, kde získali cenné umiestnenia. Úspechy sme dosiahli aj v šachových súťažiach. V marci 2000 sme boli na EURO CHESS do Budapešti, kde sme obhajovali prvenstvo z Majstrovstiev Európy v šachu družstiev z minulého roka v Holandsku. Deťom sa snažíme systematicky okrem bežných oddychových aktivít a záujmovej činnosti v rámci výchovnej skupiny spríjemňovať chvíle v internáte organizovaním záujmových podujatí a klubových večerov, v ktorých nám ide okrem iného i o to, aby deti medzi sebou v rôznych súťažiach, pri zábave nadväzovali priateľstvá, aby sa medzi nimi vytváral pocit spolupatričnosti a ich správanie smerovalo k prosociálnosti. Úzko spolupracujeme s Mestskou knižnicou - odd. estetické cítenie a pod vedením skúsených odborníkov tieto získavať a ďalej rozvíjať. Podarilo sa nám rozšíriť možnosti v záujmovej činnosti krúžok práce s PC a veľmi sme privítali spoluprácu so študentami IB štúdia z Gymnázia Jura Hronca na Novohradskej ul. Do výchovno-vzdelávacieho procesu na I. stupni ZŠ zavádzame prvky alternatívneho vzdelávania (tzv. vyučovanie v blokoch). V šk. r. 1998-99 sme experimentálne zriadili prípravný ročník pre slabozrakých a nevidiacich, aby boli zrakovo handicapované deti lepšie pripravené na zvládnutie prechodu do školy. I napriek nepriaznivej situácii v oblasti školstva sme optimisti. Snažíme sa zabezpečiť zrakovo postihnutým žiakom adekvátne vzdelanie a prípravu pre štúdium na stredných školách. Dúfame, že naša spoločnosť, ktorá si hovorí "humánna", zabezpečí i naďalej výchovu a vzdelávanie zrakovo postihnutých detí. Pre žiakov, ktorí sú integrovaní na bežných školách vytvorí podmienky pre úspešné zvládnutie učiva a pre zrakovo postihnutých, ktorí sú tzv. "neintergovateľní" aj naďalej zabezpečí vzdelávanie v špeciálnych školách, ktoré zohľadňujú druh a stupeň postihnutia a ďalšie pridružené chyby. I naďalej našou najdôležitejšou úlohou zostáva prehlbovať špeciálny charakter školy s cieľom uplatňovať komplexný, diferencovaný a individuálny prístup k zrakovo postihnutým jedincom. Treba zabezpečiť väčšiu otvorenosť a prepojenosť voči zdravej populácii. PaedDr. PaedDr. Marián Š i m k o - oftalmopéd a vých. Základná deväťročná škola internátna pre slabozrakých v Bratislave, r. Pokračovateľkou najstaršej školy pre slabozrakých na Slovensku, ktorá začala svoju prevádzku v nevyhovujúcich priestoroch v Svätojánskych kúpeľoch na Liptove (r. Jej pravidelná prevádzka, na Svrčej ul., začala 24. septembra 1961, s počtom žiakov 144. Svoj prvý názov Základná deväťročná škola internátna pre slabozrakých, škola dostala podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktorý platil až do 31. 8. Od 1. V r. 1991 pribudla ďalšia súčasť školy, a to Špeciálno-pedagogická poradňa pri ZŠI pre slabozrakých, v r. V šk. V r. Od poslednej zmeny zákona v r. Od 1. septembra 1991 je riaditeľom školy PaedDr.

Vyučovanie zemepisu

Pevné miesto na hodinách zemepisu majú tyflomapy, ktoré pomáhajú pri tvorbe predstáv o priestorových javoch a ich vzťahoch. So zemepisom sa žiaci stretávajú už v 3. ročníku na hodinách vlastivedy, aby dospeli k pochopeniu krajiny a životného prostredia. Začínajú sa orientovať na mape Slovenska, vyhľadávajú najnápadnejšie miesta na mape. Tak si uvedomujú vzťah a pomer reliéfnych symbolov. K lepšiemu pochopeniu a osvojeniu pomáhajú aj reliéfne mapy a glóbus, prostredníctvom ktorého získavajú prehľad o svetadieloch, oceánoch, moriach a rozložení na Zemi. Reliéfne glóbusy sú často veľké a málokedy dostupné mimo vyučovania. Pomocnými ilustráciami sú často cestopisy, rozhlasové hry, televízne seriály o prírode, zvukové knihy. Najviac žiakov zaujíma, v ktorom podnebnom pásme sa krajina nachádza, dané obyvateľstvo, rieky, pohoria, mestá ap. Učitelia si vyrábajú jednoduché mapy na nadúvacom papieri, na ktorý žiaci dopĺňajú rieky, mestá či pohoria.

Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku: Prehľad

História vzdelávania hluchoslepých

Hluchoslepota je závažné postihnutie zraku a sluchu, ku ktorému sa v mnohých prípadoch pridružuje aj iné, či už mentálne postihnutie, telesné postihnutie, ADHD, autizmus a iné. Kombinácia porúch týchto zmyslov zapríčiňuje vývinové, vzdelávacie, komunikačné a výchovné problémy, ktoré neumožňujú takémuto jednotlivcovi vzdelávať sa v školách pre zrakovo postihnutých alebo sluchovo postihnutých. V minulosti existoval názor, že jednotlivci s hluchoslepotou nie sú vzdelávateľní. Takto postihnutí ľudia ostávali buď v rodinách, kde sa im nedostávalo adekvátneho vzdelávania alebo boli umiestnení v ústavoch pre mentálne postihnutých a pre nevidiacich. Nie je presne známe, kto a kde začal vzdelávať jednotlivcov s týmto závažným postihnutím. Prvé zmienky o vzdelávaní a výchove jednotlivcov s hluchoslepotou siahajú do 18. storočia . V minulosti sa pedagógovia zameriavali na vzdelávanie deti s hluchoslepotou len s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia. Len niektorí absolventi dosiahli vysokoškolské vzdelanie. Ale dnes už vieme, že každé dieťa s hluchoslepotou je vzdelávateľné. Na to, aby sa dokázalo vyvíjať a začleniť sa do života okolo seba potrebuje vhodnú motiváciu, program výchovy a vzdelávania "šitý na mieru". Potrebuje, aby sa mu dostalo adekvátnej pomoci. Potrebuje stimul, ktorý ho dovedie k dosiahnutiu svojich potrieb, túžob a očakávaní. Na svojej ceste životom potrebuje pomocnú ruku.

Evanjelická pomocná škola internátna pre hluchoslepé deti v Červenici

Na podnet Ministerstva školstva v roku 1992 založila Evanjelická Diakonia ECAV( Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania) na Slovensku Evanjelickú pomocnú školu internátnu pre hluchoslepé deti v Červenici. Dňa 15. V tomto období sa začalo s rekonštrukciou priestorov bývalej materskej škôlky. Priestory ponúkol CZ ECAV Opiná pri ktorom sídli Stredisko evanjelickej Diakonie Svetlo. V školskom roku 1994/95 sa úspešne podarilo ukončiť prvú budovu školy časť „A“ v ktorej sa nachádzajú triedy a internátna časť. Keďže zamestnanci školy nemali potrebné vzdelanie pre túto prácu, Nadácia Hilton/Perkins z USA pomohla otvoriť štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, odbor Učiteľstvo pre hluchoslepých a viacnásobne postihnutých. Zmenou ústavy ECAV na Slovensku v roku 1993 prešli práva a povinnosti zriaďovateľa na Dištriktuálne presbyterstvo Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi a. Od 1. 1. septembra 2008 začala svoju činnosť Evanjelická špeciálna materská škola internátna, ktorá bola do siete škôl a školských zariadení SR zaradená rozhodnutím Ministerstva školstva SR dňa 04. 1. septembra 2009 začala svoju činnosť Evanjelická praktická škola internátna, ktorá bola do siete škôl a školských zariadení SR zaradená rozhodnutím Ministerstva školstva SR dňa 21. Ministerstvo školstva SR rozhodnutím z 18. Evanjelická praktická škola internátna, Červenica 114, Tuhrina s termínom začatia činnosti od 1.

Súčasnosť a budúcnosť

Základná deväťročná škola internátna pre slabozrakých v Bratislave je pokračovateľkou najstaršej školy pre slabozrakých na Slovensku, ktorá začala svoju prevádzku v nevyhovujúcich priestoroch v Svätojánskych kúpeľoch na Liptove. Jej pravidelná prevádzka, na Svrčej ul., začala 24. septembra 1961, s počtom žiakov 144. Svoj prvý názov Základná deväťročná škola internátna pre slabozrakých, škola dostala podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktorý platil až do 31. 8. Od 1. V r. 1991 pribudla ďalšia súčasť školy, a to Špeciálno-pedagogická poradňa pri ZŠI pre slabozrakých, v r. V šk. V r. Od poslednej zmeny zákona v r. Od 1. septembra 1991 je riaditeľom školy PaedDr. Jozef Šimko.

I napriek nepriaznivej situácii v oblasti školstva sme optimisti. Snažíme sa zabezpečiť zrakovo postihnutým žiakom adekvátne vzdelanie a prípravu pre štúdium na stredných školách. Dúfame, že naša spoločnosť, ktorá si hovorí "humánna", zabezpečí i naďalej výchovu a vzdelávanie zrakovo postihnutých detí. Pre žiakov, ktorí sú integrovaní na bežných školách vytvorí podmienky pre úspešné zvládnutie učiva a pre zrakovo postihnutých, ktorí sú tzv. "neintergovateľní" aj naďalej zabezpečí vzdelávanie v špeciálnych školách, ktoré zohľadňujú druh a stupeň postihnutia a ďalšie pridružené chyby. I naďalej našou najdôležitejšou úlohou zostáva prehlbovať špeciálny charakter školy s cieľom uplatňovať komplexný, diferencovaný a individuálny prístup k zrakovo postihnutým jedincom. Treba zabezpečiť väčšiu otvorenosť a prepojenosť voči zdravej populácii.

tags: #história #vzdelávania #zrakovo #postihnutých #na #Slovensku