Sociálny pedagóg v škole: Monografia

Sociálny pedagóg zohráva kľúčovú úlohu v školskom prostredí, kde sa zameriava na prevenciu, intervenciu a poradenstvo pre žiakov, rodičov a učiteľov. Jeho činnosť je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej pedagogiky a sociálnej práce, pomáha pri riešení sociálno-výchovných problémov a prispieva k vytváraniu bezpečného a podporujúceho prostredia pre všetkých žiakov. Táto legislatívne vymedzená profesia sa v budúcnosti bude viac profilovať a vymedzovať v školskom edukačnom procese.

Vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku

Sociálna pedagogika sa na Slovensku začala rozvíjať neskôr ako v iných európskych krajinách, pričom sa inšpirovala zahraničnými skúsenosťami a poznatkami. Základy boli položené v 70. rokoch 20. storočia. V súčasnosti ponúkajú viaceré vysoké školy študijné programy v oblasti sociálnej pedagogiky, ktoré pripravujú absolventov na uplatnenie v školstve, štátnej správe a sociálnych službách.

Úloha a ciele sociálnej pedagogiky

Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Odborníci ako O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S. Klapilová a P. Klíma sa zaoberali otázkami sociálnej pedagogiky.

Sociálna pedagogika je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí, hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy, proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.

Taktiež ide o vedný odbor transdiciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu.

Prečítajte si tiež: Odborný kurz pre ženy: Rehabilitácia

Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou je napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.

Činnosť sociálneho pedagóga v školskom prostredí

V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole.

Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a u jednotlivých žiakov.

Hroncová a Emmerová rozlišujú dve prevencie pred vyskytujúcimi sa sociálno-psychologickými problémami. Sekundárna prevencia je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva, netýka sa už všetkých. Primárna prevencia sa zameriava na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.

Pôsobenie sociálneho pedagóga pokračuje aj v oblasti prevencie sociálnopatologických javov v inštitucionálnom prostredí. Ďalším cieľom je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností.

Prečítajte si tiež: Legislatíva pre sociálnych pedagógov

Aktuálne problémy školských sociálnych pedagógov

Problematika pôsobenia školských sociálnych pedagógov ani po desiatich rokoch jej existencie nie je v teoretickej, metodickej a metodologickej rovine dostatočne rozpracovaná.

Problémy sociálnych pedagógov v škole boli prvýkrát monitorované na medzinárodnom odbornom seminári pod názvom "Sociálny pedagóg v škole" (2012), ktorý sa konal na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici.

Sociálni pedagógovia poukazovali na tri vážne problémy, s ktorými sa stretávajú pri výkone svojej profesie:

• Absencia profesiogramu, resp. profesijného štandardu "Sociálny pedagóg".
• Absencia metodických príručiek pre sociálno-výchovnú prácu.
• Absencia kontinuálneho vzdelávania pre sociálnych pedagógov.

Absencia profesijného štandardu

Profesijný štandard vymedzuje činnosti školských sociálnych pedagógov ako odborných zamestnancov. Bolo to dôležité, pretože ani vedenie školy, ani iní odborní a pedagogickí zamestnanci túto profesiu nepoznali, v dôsledku čoho boli kompetencie sociálnych pedagógov nejasné, ich činnosti rôznorodé a diferencované. Často boli využívaní ako pedagogickí asistenti, prípadne na riešenie aktuálnych porúch v správaní žiakov, ako dozor na chodbách, na suplovanie hodín a pod. Z tohto dôvodu bola ponúknutá spolupráca odboru pedagogických a odborných zamestnancov siete škôl a školských zariadení, oblasť kontinuálneho vzdelávania na MŠVVaŠ, na príprave profesijného štandardu "Sociálny pedagóg".

Profesijný štandard "Sociálny pedagóg" bol vypracovaný Metodicko-pedagogickým centrom v Bratislave v rámci projektu "Profesijný a kariérový rast" v operačnom programe "Vzdelávanie" za spolupráce J. Hroncovej a I. Emmerovej z Katedry pedagogiky PF UMB a bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie. Od roku 2017 je zverejnený na stránke MŠVVaŠ SR v Pokyne ministra č. 39/2017 v prílohe č. 19 pod názvom "Sociálny pedagóg".

Prečítajte si tiež: Úloha sociálneho pedagóga podľa Hroncovej

Absencia metodických príručiek

Problém absencie metodických materiálov sa čiastočne riešil na Katedre pedagogiky PF UMB vo viacerých výskumných projektoch KEGA, výstupmi ktorých boli aj publikačné aktivity metodického charakteru.

Autorský kolektív spracoval viaceré publikácie a metodické príručky určené sociálnym pedagógom v praxi, napr.:

• Sociálna pedagogika na Slovensku (história a súčasnosť) (Hroncová, J. a kol., 2012)
• Sociálny pedagóg v škole (Hroncová, J., Emmerová, I. 2012)
• Preventívna sociálno-výchovná činnosť v škole - metodická príručka pre sociálnych pedagógov a koordinátorov prevencie (Hroncová, J., Emmerová, I., Kropáčová, K., 2013)
• Sociálny pedagóg v škole v teoretickej reflexii a praxi - realizácia empirického výskumu zameraného na sociálnych pedagógov (Hroncová, J., Emmerová, I., 2015)
• Sociálna patológia pre sociálnych pedagógov (Hroncová, J., Emmerová, I., Hronec, M., 2014)
• Sociálno-výchovná práca s rodinou z aspektu sociálnej pedagogiky (Hroncová, J., Emmerová, I., Cimprichová -Gežová, K., 2015)
• Základy mediálnej výchovy pre sociálnych pedagógov a pedagógov (Emmerová, I., Niklová, M., Dulovics, M., 2015)
• Sociálny pedagóg ako pomáhajúca profesia a jeho uplatnenie vo výchovných, sociálnych a iných zariadeniach (Niklová, 2013)
• Špecifiká pôsobenia sociálnych pedagógov v školskom prostredí (M. Dulovics, 2014)
• Aktuálne problémy pri realizácii primárnej prevencie sociálno-patologických javov v školách (Kamarášová, L., 2012) a ďalší autori.

Absencia kontinuálneho vzdelávania

Jedným z výstupov výskumnej úlohy pod názvom „Vypracovanie a overovanie koncepcie aktualizačného vzdelávania pre sociálnych pedagógov pôsobiacich v praxi s osobitným zreteľom na školských sociálnych pedagógov“ bolo aj vypracovanie koncepcie aktualizačného vzdelávania pre školských sociálnych pedagógov. Program bol predložený MŠVVaŠ SR na akreditáciu pod názvom „Prípravné atestačné vzdelávanie pre prvú atestáciu pre odborných zamestnancov - sociálnych pedagógov v školách a školských zariadeniach“, ktoré bolo schválené MŠVVaŠ SR 9. februára 2016 a platí do roku 2021. Aj napriek úsiliu o vypracovanie vzdelávania, je zo strany školských sociálnych pedagógov o toto vzdelávanie nedostatočný záujem.

Príčiny nezáujmu: Väčšina sociálnych pedagógov pôsobí v základných školách iba v rámci projektov (predtým PRINED, v súčasnosti Škola otvorená všetkým), teda dočasne. Nevedia, či sa im absolvovanie vzdelávania oplatí. Jednou z príčin nedostatočného záujmu môže byť aj skutočnosť, že vedenie škôl sociálnych pedagógov nechce uvoľňovať počas pracovných dní na vzdelávacie aktivity, pretože musia plniť úlohy vyplývajúce z projektu v oblasti starostlivosti o žiakov.

Novela zákona o pedagogických zamestnancoch

V súčasnom období pedagogická verejnosť očakáva schválenie nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. V pripravovanom zákone má byť sociálny pedagóg zaradený v § 24 do kategórie „Iní odborní zamestnanci“, teda nie samostatne pod názvom „Sociálny pedagóg“, ako je to v aktuálnom zákone č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Do tejto kategórie sú v navrhovanom zákone zaradení, okrem sociálneho pedagóga, aj školský logopéd a liečebný pedagóg, ktorí by mali byť, podľa názoru autorky, zaradení skôr do § 23, pretože boli pôvodne súčasťou odboru špeciálnej pedagogiky.

V navrhovanej verzii zákona je činnosť sociálneho pedagóga v § 24 pod názvom „Iní odborní zamestnanci“ definovaná takto:

„Sociálny pedagóg pri výkone pracovnej činnosti v škole a školskom zariadení:

• a) vykonáva preventívne činnosti,
• b) poskytuje poradenstvo a intervenciu so zameraním na deti a žiakov s rizikovým správaním, ohrozených sociálno-patologickými javmi a zo sociálne znevýhodneného prostredia,
• c) poskytuje poradenstvo zákonným zástupcom, pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom,
• d) vykonáva sociálno-pedagogickú diagnostiku prostredia a vzťahov, osvetovú činnosť a ďalšie činnosti v sociálno-výchovnej oblasti.“

Činnosť sociálneho pedagóga v navrhovanej verzii je značne oklieštená. Neobsahuje úlohy v oblasti sociálnej výchovy, podpory prosociálneho a etického správania a reedukáciu správania, ktoré tradične patrili k základným kompetenciám sociálneho pedagóga a na ktoré sociálna pedagogika kladie veľký dôraz.

Z pozície garantky študijného programu Sociálna pedagogika, ale aj predsedníčky O. z. Asociácia sociálnych pedagógov a v spolupráci s vedúcimi predstaviteľmi z centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Banskej Bystrici a v Lučenci bol návrh MŠVVaŠ SR pripomienkovaný. Pripomienkovaný bol aj § 39 „Školský koordinátor vo výchove a vzdelávaní“, ktorý nahrádza doterajšiu pozíciu školského „koordinátora prevencie sociálnopatologických javov“.

Podľa názoru autorky, navrhovaný názov tejto funkcie je veľmi všeobecný, obsiahly a nie sú úplne jasné činnosti, ktoré majú byť v rámci tejto funkcie vykonávané. Skutočnosť, že sociálny pedagóg nemá byť ukotvený v samostatnom § 24 ako doteraz, považuje za podcenenie jeho významu oproti iným odborným zamestnancom, ktorí sú uvádzaní samostatne. Môže to mať vplyv aj na ďalší vývoj umiestňovania sociálnych pedagógov v školách.

Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov

Občianske združenie Asociácia sociálnych pedagógov bolo Ministerstvom vnútra SR zaregistrované 24. apríla 2018 pod identifikačným číslom 51646692. Založenie asociácie so sídlom na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici predstavuje významný krok pre rozvoj a podporu sociálnej pedagogiky na Slovensku.

Význam sociálneho pedagóga v súčasnosti

Význam sociálneho pedagóga na Slovensku je v súčasnosti podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období (Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní), avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN.

Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.

Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.

Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga.

Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.

Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.

Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno - pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno - pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno - patologických javov, ako aj reedukáciu nežiadúceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriam edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.

Sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.

Limity a legislatívny rámec

Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované. Niekedy sa uvedená širokospektrálnosť až bezbrehosť sociálnej pedagogiky pokladá za jej nedostatok.

V legislatívnej úprave sociálny pedagóg nie je neznámou. Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Špeciálnymi sociálnymi zariadeniami výkonu profesie a praxe sociálneho pedagóga podľa §120 zák. č.

Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich.

Sociálny pedagóg v zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg podľa §27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy, kde študijn.

tags: #hroncova #sociálny #pedagóg #v #škole #monografia