
Tento článok sa zaoberá problematikou odmeňovania konateľov a spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) so zameraním na hrubú mzdu, odvody a rôzne možnosti odmeňovania. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto téme, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.
V s.r.o. existuje viacero spôsobov, ako môže byť konateľ alebo spoločník odmeňovaný za svoju prácu a podiel na spoločnosti. Výber správnej formy odmeňovania má významný vplyv na daňové a odvodové zaťaženie, ako aj na celkové finančné hospodárenie spoločnosti.
Konateľ a spoločník s.r.o. môžu byť v spoločnosti odmeňovaní viacerými spôsobmi, najčastejšie ide o tieto:
V prípade, že s.r.o. s konateľom alebo spoločníkom uzatvorí pracovnú zmluvu, získava tým konateľ/spoločník postavenie zamestnanca spoločnosti. Zamestnávateľ v uvedenom prípade má rovnaké povinnosti ako pri iných zamestnancoch. V tomto prípade sa postupuje rovnako ako pri každom inom zamestnancovi. Spoločnosť si musí splniť ohlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni a príslušným zdravotným poisťovniam a zaregistrovať sa na daňovom úrade ako platiteľ dane zo závislej činnosti, a to ku dňu, ku ktorému vznikla povinnosť vyplatiť príjem.
Do sociálnej poisťovne konateľ ako zamestnanec odvedie poistné na nemocenské poistenie (1,4%), dôchodkové poistenie (7%), poistenie v nezamestnanosti (1%), a to z vymeriavacieho základu. Okrem uvedeného, aj samotná spoločnosť považovaná za zamestnávateľa konateľa - zamestnanca odvedie poistné za svojho zamestnanca na nemocenské poistenie (1,4%), dôchodkové poistenie (17%), poistenie v nezamestnanosti (1%), garančné poistenie (0,25%), úrazové poistenie (0,8%) a do rezervného fondu (4,75%).
Prečítajte si tiež: Dôchodky na Slovensku a hrubá mzda
Sadzba dane z príjmu je rovnaká ako pri odmeňovaní konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie, a to vo výške 19% alebo 25% v závislosti od výšky základu dane. Pričom zdaniteľnou mzdou sa rozumie hrubá mzda znížená o odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a nezdaniteľnej časti základu dane.
Konateľ ako zamestnanec má rovnako nárok na zabezpečenie stravy, pitného režimu a cestovných náhrad ako ostatní zamestnanci. Príjem cestovných náhrad pri pracovných cestách konateľa - zamestnanca je pre neho príjmom, ktorý nie je predmetom dane z príjmov, a teda sa nezdaňuje. Aj hodnota poskytnutej stravy, resp. stravné lístky je oslobodená od dane z príjmov.
Poznámka: V prípade, ak konateľ/spoločník s.r.o. má najmenej 50 % účasť na majetku spoločnosti, zamestnávateľ (spoločnosť) za neho neplatí garančné poistenie.
Pri určovaní zodpovednosti za škodu konateľa ako zamestnanca sa uplatní Zákonník práce, podľa ktorého konateľ - zamestnanec zodpovedá v celom rozsahu iba za škodu, ktorú úmyselne zavinil porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. V prípade neúmyselného zavinenia zodpovedá len do výšky štvornásobku svojho platu.
Konateľ alebo spoločník s.r.o. môže dostávať odmenu za výkon svojej funkcie na základe uzatvorenej zmluvy o výkone funkcie konateľa alebo na základe mandátnej zmluvy. Odmena za výkon funkcie konateľa/spoločníka pritom môže byť vyplácaná pravidelne (t. j. mesačne) alebo nepravidelne (napr. štvrťročne, ročne).
Prečítajte si tiež: Terapie na Rozvoj Hubej Motoriky u Detí
Avšak akákoľvek odmena konateľa sa považuje za príjem a zákon o sociálnom poistení hľadí na konateľa ako na zamestnanca s tým spojenými odvodovými povinnosťami. Výška odmien je rozličná podľa toho, či sa odmena vypláca pravidelne alebo nepravidelne.
Pravidelnou odmenou sa rozumie iba mesačná odmena a konateľ je povinný odvádzať príspevky na nemocenské poistenie (1.4%), dôchodkové poistenie (7%), poistenie v nezamestnanosti (1%) a verejné zdravotné poistenie (4%). Okrem toho, aj samotná spoločnosť odvádza za konateľa odvody, a to na nemocenské poistenie (1.4%), dôchodkové poistenie (17%), poistenie v nezamestnanosti (1%), rezervný fond (4,75%) a zdravotné poistenie (10%).
Pri nepravidelnom odmeňovaní, t.j. napríklad štvrťročne, polročne, ročne alebo jednorázovo, konateľ platí príspevky iba na dôchodkové poistenie (7%) a zdravotné poistenie (4%). Spoločnosť platí odvody na dôchodkové poistenie (17%), rezervný fond (4,75%) a zdravotné poistenie (10%).
Odvody sa platia z vymeriavacieho základu.
Odmena konateľa za svoju funkciu, či už pravidelná alebo nepravidelná, sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu. Konateľ si môže nárokovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Daň z príjmu sa platí vo výške 19% zo základu dane, ktorý nepresiahne 176,8-násobok sumy platného životného minima vrátane a vo výške 25% z tej časti základu dane, ktorá túto sumu presiahne.
Prečítajte si tiež: Ako správne nastaviť zmluvu na hrubú stavbu?
Ak si v zmluve o výkone funkcie stanovíte, že Vám alebo Vášmu konateľovi neprislúcha žiadna odmena, konateľ bude mať status samoplatiteľa, čo v praxi znamená, že na to, aby bol zdravotne poistený musí sám uhrádzať do zdravotnej poisťovne minimálne poistné.
Príjemnou alternatívou sa javí vyplácanie nízkej odmeny konateľa na základe zmluvy o výkone funkcie. Z akejkoľvek dohodnutej odmeny (hoc aj 100 EUR, zákon neurčuje minimálnu odmenu) konateľ platí 4 % z dohodnutej sumy (zvyšných 10 % platí zamestnávateľ) na zdravotné poistenie (v prípade 100 EUR je to 4 EUR za konateľa a 10 EUR za spoločnosť). Obdobne to platí aj pri odvodoch na sociálne poistenie, kedy sa pri nepravidelnej nízkej napr. ročnej odmene platí iba dôchodkové poistenie a príspevky do rezervného fondu. Oproti samoplatiteľovi tak konateľ nemusí platiť minimálne poistné vo výške, ale len také poistné aké mu zo svojej odmeny vyjde.
Tu je však potrebné zvážiť aj fakt, že nízke odvody zároveň znamenajú aj nízke dávky v nezamestnanosti, nízky príspevok na materské a dôchodkové dávky.
V prípade, ak by konateľ/spoločník s.r.o. mal uzatvorený pracovný pomer so spoločnosťou a zároveň by dostával odmenu za výkon funkcie, odvodová povinnosť by bola na strane spoločnosti dvakrát, a to odvodová povinnosť z pracovného pomeru aj odvodová povinnosť z výkonu funkcie konateľa/spoločníka.
Je dôležité poznamenať, že pracovná náplň konateľa/spoločníka ako zamestnanca spoločnosti by nemala byť podobná náplni funkcie konateľa/spoločníka.
Podiel na zisku môže byť vyplatený spoločníkovi s.r.o. (ktorý môže, ale nemusí byť zároveň konateľom s.r.o), ale aj konateľovi, ktorý nie je spoločníkom s.r.o.
V tomto prípade ide o vyplatenie podielu na zisku spoločníkovi s.r.o., t. j. osobe, ktorá má podiel na základnom imaní spoločnosti. Spoločník s.r.o. však môže byť zároveň konateľom tejto spoločnosti, čo sa často vyskytuje najmä v malých spoločnostiach, tzv. jednoosobových s.r.o. To však nie je rozhodujúce - pokiaľ má osoba podiel v spoločnosti (je spoločníkom), vyplatenie podielu na zisku sa bude riadiť rovnakými pravidlami, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je zároveň konateľom. V uvedenom prípade spoločník nie je zamestnancom spoločnosti, ani nedostáva inú odmenu, ale je mu vyplácaný podiel na zisku spoločnosti, a to spravidla raz ročne.
Z podielu na zisku vytvoreného sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Podiel na zisku, tzv. dividenda je zdaňovaná len zrážkovou daňou vo výške 7 %. Podiel na zisku je vyplácaný až po skončení účtovného obdobia jednorazovo alebo vo viacerých častiach (podľa dohody). Spoločník s.r.o. sa v priebehu roka stáva samoplatiteľom zdravotného poistenia (ak nemá iný príjem, napr. nie je zamestnancom, SZČO ani poistencom štátu) a je povinný platiť minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie.
Vyplatenie podielu na zisku (dividendy) konateľovi s.r.o., ktorý nemá účasť na majetku spoločnosti, sa považuje u konateľa za príjem zo závislej činnosti. Podiel na zisku konateľa bez účasti na majetku spoločnosti sa považuje za príjem zo závislej činnosti, ak je podiel na zisku vyplatený za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017.
Uvedené znamená, že konateľ spoločnosti bez práva na majetku sa v momente vzniku práva na podiel na zisku stáva zamestnancom a zamestnávateľ (s.r.o.) je povinný ho prihlásiť do Sociálnej poisťovne ako zamestnanca dňom vzniku nároku na podiel na zisku. Samozrejme je potrebné prihlásiť konateľa aj do príslušnej zdravotnej poisťovne.
V prípade, že konateľ alebo spoločník s.r.o. nemá so spoločnosťou uzatvorený pracovný pomer a nedostáva ani odmenu za výkon svojej funkcie, znamená to, že nemá žiaden príjem, a preto neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. Voči príslušnej zdravotnej poisťovni však vystupuje v tomto prípade konateľ/spoločník s.r.o. ako samoplatiteľ, je preto povinný platiť minimálny mesačný preddavok na zdravotné poistenie. Ak by konateľ/spoločník s.r.o. bol zamestnaný u iného zamestnávateľa, prípadne bol samostatne zárobkovo činnou osobou alebo poistencom štátu, neplatil by minimálny preddavok na zdravotné poistenie.
Okrem vyššie uvedených možností existujú aj ďalšie spôsoby, ako môže spoločník získať finančné prostriedky zo svojej s.r.o. bez toho, aby bol zamestnaný alebo poberal odmenu:
Tieto modely sa dajú kombinovať s jedným z vyššie uvedených pomerov - zamestnanie resp. konateľ s odmenou. A nemusia.
Pri rozhodovaní o forme podnikania, či už živnosť alebo s.r.o., je dôležité zvážiť viaceré faktory, ako sú administratívna náročnosť, ručenie, dane a odvody.
Začatie podnikania prostredníctvom živnosti je pomerne jednoduchý proces - možno ho vybaviť osobne alebo online. Založenie a vznik s. r. o. predstavuje náročnejší proces, ktorý vyžaduje viac úkonov. Okrem toho, že si musíte zabezpečiť živnostenské osvedčenie (čo znamená platenie poplatkov rovnakých ako pri živnosti), súčasne je nevyhnutné zapísať s. r. o. do obchodného registra.
Pri živnosti ručí živnostník za dlhy celým svojím osobným majetkom. Spoločnosť ručí za záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci však ručia za záväzky s. r. o. svojím osobným majetkom len do výšky nesplateného vkladu do základného imania zapísaného v obchodnom registri (základné imanie musí byť minimálne 5 000 eur). Ak spoločník splatil celý upísaný vklad do základného imania, za záväzky s. r. o. vlastným majetkom už neručí.
Odvody poistného do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne sa týkajú primárne živnostníkov. Ak začne živnostník podnikať (a nie je súčasne zamestnancom alebo poistencom štátu, napr. študentom), hneď musí začať platiť preddavky na zdravotné poistenie. Spoločnosť odvody platí len v prípade, ak má zamestnancov (ktorým môže byť aj samotný spoločník s. r. o.) alebo napríklad vypláca odmenu za výkon funkcie konateľa.
Živnostník si môže vyplácať zarobené peniaze kedykoľvek v priebehu kalendárneho roka a disponovať s nimi neobmedzene. Spoločníkovi s. r. o. môže byť vyplatený podiel na zisku (dividenda), a to najskôr po skončení účtovného obdobia, po zostavení a schválení účtovnej závierky.
Legislatíva zaviedla inštitút minimálneho základu pre zdravotné odvody. Aj nízkopríjmoví zamestnanci (pracovné právo) ako i mesačnou odmenou odmeňovaní konatelia budú musieť zdravotnej poisťovni doplatiť určitú sumu poistného do zákonného minima.
Doplatok poistného do zákonného minima môže byť administratívne náročný - podľa aktuálnej verzie ho bude zúčtovávať, zamestnancovi zrážať a poisťovni odvádzať eseročka-zamestnávateľ, tak ako postupuje pri ostatných odvodoch zrazených zamestnancovi/konateľovi. Ale bude ho musieť teda doplatiť samotný poistenec.
Spoločník z “mikropríjmu v čistom” - napr. na základe daného príjmu veľmi nevyjde daňový bonus na deti. Keďže jeho absolútna výška je limitovaná percentom z čiastkového základu dane - v preklade: hrubej odmeny/mzdy mínus odvody zamestnanca 13,4%.
Okrem odvodovej povinnosti je potrebné posúdiť postavenie konateľa aj z hľadiska zodpovednosti za škodu. Konateľovi zo svojho postavenia ako štatutárneho orgánu vyplývajú viaceré povinnosti. Je povinný svoju pôsobnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Funkcia konateľa si teda vyžaduje nie len predpoklad profesionality, ktorý je vyjadrený pojmom odborná starostlivosť, ale aj zásadou lojality voči spoločnosti a samotným spoločníkom.
Ak pri výkone svojej funkcie konateľ spôsobí spoločnosti škodu porušením svojich povinností, zodpovedá za ňu spoločnosti, ktorá ju môže od neho vymáhať. Táto zodpovednosť sa dokonca nedá vylúčiť ani obmedziť žiadnou dohodou medzi konateľom a spoločnosťou alebo spoločenskou zmluvou.
Zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna, teda bez ohľadu na to, či škodu zavinil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Ak je raz preukázaný vznik škody spôsobený tým, že konateľ porušil svoje povinnosti, zodpovedá konateľ celým svojím majetkom. Tejto zodpovednosti sa zbaví iba tak, že dokáže, že konal s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v súlade so záujmami spoločnosti.
V účtovníctve mzdy predstavujú náklad, ktorý sa účtuje na ťarchu účtovej skupiny 52 - Osobné náklady. Na týchto účtoch sa účtujú mzdy vždy v hrubých sumách. Pri účtovaní miezd treba vychádzať z pravidiel účtovania nákladov v účtovnej jednotke. Každá účtovná jednotka je povinná tvoriť účtovný rozvrh.
Poistné hradené zamestnávateľom za zamestnanca sa účtuje na ťarchu účtu 524 - Zákonné sociálne poistenie. Doplnkové dôchodkové poistenie hradené zamestnávateľom za zamestnanca sa účtuje na ťarchu účtu 525 - Ostatné sociálne poistenie.
Zúčtovacie vzťahy so zamestnancami a orgánmi sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia sa účtujú v účtovej skupine 33, ktorá obsahuje zúčtovanie so zamestnancami vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov, ako aj ostatné zúčtovania vo vzťahu k nim vrátane zúčtovania sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.
tags: #hruba #mzda #spoločník #zamestnanci #odvody