Invalidný dôchodca a ERP systém: Zamestnávanie, podnikanie a súvisiace aspekty

Úvod

Tento článok sa zameriava na problematiku invalidných dôchodcov v kontexte zamestnávania a podnikania na Slovensku, s dôrazom na ich postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch, daňové a odvodové povinnosti, a tiež na využívanie ERP systémov (ak sa ich to týka). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach invalidných dôchodcov, ako aj o možnostiach a podmienkach ich zamestnávania a podnikania.

Zamestnávanie poberateľov starobného dôchodku

Zákonnými podmienkami pre vznik nároku na starobný dôchodok je získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a dosiahnutie stanoveného veku. Doba dôchodkového poistenia potrebná na vznik nároku na starobný dôchodok je 15 rokov a dôchodkový vek je jednotne pre mužov a ženy 62 rokov. Splnenie zákonných podmienok oprávňuje zamestnanca požiadať príslušnú Sociálnu poisťovňu o priznanie nároku na starobný dôchodok. Poberanie starobného dôchodku nie je platným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ nesmie skončiť pracovný pomer s poberateľom starobného dôchodku z titulu, že poberá starobný dôchodok, ani svojho zamestnanca nijako nútiť, aby z tohto dôvodu skončil pracovný pomer sám. Do úvahy prichádza skončenie pracovného pomeru len podľa niektorého z taxatívne uvedených dôvodov v ust. § 59 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. (ďalej len ZP).

Odchodné a odstupné

V prípade, že po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok predsa len dôjde ku skončeniu pracovného pomeru patrí zamestnancovi určitá finančná čiastka. Odchodné je obligatórnou (nárokovateľnou) čiastkou pre každého zamestnanca, ktorý splnil zákonné podmienky pre jej vyplatenie. Prvou podmienkou je platné skončenie pracovného pomeru dotknutého zamestnanca. Odchodné patrí zamestnancovi pri každom spôsobe skončenia pracovného pomeru s jedinou výnimkou. Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 ZP, t.j. ak zamestnávateľ so zamestnancom skončil pracovný pomer okamžite. Podstatné je, aby ku skončeniu pracovného pomeru došlo až po splnení nároku na starobný dôchodok t. z. Druhou podmienkou pre vyplatenie odstupného je skutočnosť, že zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. ZP už nepredpokladá žiadnu informatívnu ani preukaznú povinnosť zamestnanca, na základe ktorej by oznámil a aj preukázal svojmu zamestnávateľovi, že požiadal Sociálnu poisťovňu o poskytnutie dôchodku v stanovenej lehote. V praxi sa však zamestnávateľ nemá ako inak dozvedieť, že jeho zamestnanec požiadal o priznanie dôchodku, pokiaľ mu to on sám neoznámi. Odchodné sa poskytuje v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Ide o minimálnu výšku odchodného.

Poistné a odvodové povinnosti

• Situácia 1: Ak zamestnanec splnil podmienky priznania nároku na starobný dôchodok, Sociálnu poisťovňu nepožiadal o priznanie dôchodku a nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru, pracovný pomer takéhoto zamestnanca sa nijako nezmenil, zanikol jeden jeho poistno- odvodový vzťah, zamestnávateľ za takéhoto zamestnanca ani samotný zamestnanec už neplatia invalidné dôchodkové poistenie.
• Situácia 2: Ak zamestnanec splnil podmienky priznania nároku na starobný dôchodok, Sociálnu poisťovňu požiadal o priznanie dôchodku a tá mu na základe jeho žiadosti vypláca starobný dôchodok, ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo, pracovný pomer takéhoto zamestnanca trvá naďalej bezo zmeny, zanikajú dve jeho poistnoodvodové vzťahy, zamestnávateľ ani zamestnanec už neplatia invalidné dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti.
• Situácia 3: Ak zamestnanec splnil podmienky priznania nároku na starobný dôchodok, Sociálnu poisťovňu požiadal o priznanie dôchodku, tá mu na základe jeho žiadosti vypláca starobný dôchodok a zároveň došlo k riadnemu skončeniu pracovného pomeru, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné. Zmluvná sloboda zamestnávateľa ani starobného dôchodcu nie je v tomto prípade nijako obmedzená.

Formy zamestnávania poberateľov starobného dôchodku

Poberateľ starobného dôchodku môže pracovať na pracovnú zmluvu, či už na dobu určitú alebo na neurčitý čas. Pokiaľ o to zamestnávateľ bude mať záujem, môže dôchodcu zamestnávať aj na kratší pracovný čas, alebo využiť iné atypické (flexibilné) pracovnoprávne vzťahy ako napríklad domácku prácu (homework). Od 1. marca 2010 nemôže byť zamestnávanie dôchodcov platným dôvodom na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú presahujúcu maximálne tri roky. Dôchodca môže mať uzavretých súčasne aj niekoľko pracovných pomerov s viacerými zamestnávateľmi. Prípadne aj viac pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, ak ide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu (§ 50 ZP). Uzatvorením pracovnej zmluvy vznikajú dôchodcovi rovnaké práva i povinnosti ako ďalším zamestnancom.

Okrem pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ starobného dôchodcu zamestnávať aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Ani výška príjmu dôchodcu dosahovaná na základe dohody nie je nijako obmedzená v nadväznosti na poberanie dôchodku. Neexistujú žiadne limity dosahovaného príjmu, ktoré by mali za následok krátenie dôchodku. Všeobecne však platí, že na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne (§ 228 a ZP). Dohoda o pracovnej činnosti musí byť uzavretá písomne pod doložkou neplatnosti. Môže byť uzatvorená na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Zamestnávateľ v nej musí uviesť dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a dobu, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je povinný vydať zamestnancovi. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Dohodu o vykonaní práce podľa § 226 ZP môže zamestnávateľ uzatvoriť s poberateľom starobného dôchodku, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná dôchodcom pre toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Rovnako ako dohoda o pracovnej činnosti aj dohoda o vykonaní práce sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná a uzatvára sa najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce. Výhoda zamestnávania starobných dôchodcov spočíva v nižších celkových nákladoch práce z dôvodu neplatenia niektorých odvodov.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Prepočet dôchodku

Z dôvodu platenia starobného dôchodkového poistenia, aj po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, bude mať dôchodca nárok na prepočítanie sumy dôchodku. Prepočítavanie dôchodkov Sociálna poisťovňa uskutočňuje na základe žiadosti dôchodcu a platne vystaveného evidenčného listu dôchodkového poistenia od zamestnávateľa raz za kalendárny rok. Starobný dôchodca a ani jeho zamestnávateľ už neplatia invalidné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Invalidné poistenie v sadzbe 3 % z vymeriavacieho základu (VZ) neplatia, pretože poberateľ starobného dôchodku už nemôže byť poberateľom invalidného dôchodku. Ak zamestnávateľ zamestná dôchodcu na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, sú jeho odvodové povinnosti takmer nulové. Za dôchodcu neplatí zdravotné, nemocenské, starobné dôchodkové, invalidné dôchodkové poistenie ani poistenie v nezamestnanosti. Sociálnej poisťovni odvádza len úrazové (sadzba v závislosti od nebezpečnostnej triedy) a garančné poistenie (sadzba vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu). Jeho oznamovacie a prihlasovacie povinnosti v súvislosti so zamestnávaním „dohodárov“ upravuje § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Zamestnávateľ má povinnosť pred začatím výkonu prác oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne uzatvorenie dohody a podať prihlášku na úrazové a garančné poistenie za zamestnanca, ktorého na základe dohody o vykonaní práce zamestná. Zamestnávateľ je povinný dôchodcu v právnom vzťahu na základe dohody prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v z.n.p., pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona o sociálnom poistení. Svoje povinnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení si zamestnávateľ plní faxom, elektronickou poštou alebo prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), tak aby k prihláseniu do registra došlo pred začatím výkonu činnosti dohodnutej v dohode.

Zamestnávanie poberateľov predčasného starobného dôchodku

Predčasný starobný dôchodok je možné priznať najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku za predpokladu, že bol poistenec dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a súčasne za predpokladu, že suma predčasného dôchodku dosiahne výšku stanovenú zákonom (§ 67 zákona o sociálnom poistení). Ak poistenec nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v z. n. p., bude mať nárok na predčasný starobný dôchodok za predpokladu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku bude vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú FO podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v z. n. p. V súlade s platným stavom k 30. januáru 2012 ide o sumu 227,80 €. U poistenca, ktorý je sporiteľom podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení, postačuje, aby suma jeho predčasného starobného dôchodku bola vyššia ako 0,6 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Uvedený násobok predstavuje sumu 113,90 €.

Základnou funkciou predčasného starobného dôchodku je náhrada príjmu pri strate zárobkovej činnosti. V súlade s § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevzniká, ak poistenec ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Priznanie predčasného starobného dôchodku je tak jednoznačne podmienené skončením výkonu zárobkovej činnosti. Poberanie predčasného starobného dôchodku pri súčasnom výkone práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy je absolútne vylúčené. Výkon zamestnania poberateľom starobného dôchodku po priznaní predčasného starobného dôchodku je právnou skutočnosťou, v dôsledku ktorej dochádza k zastaveniu výplaty predčasného dôchodku. Účasť na dôchodkovom poistení však nezakladá príjem, na ktorý zakladá právo právny vzťah vznikajúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo na základe dohody o vykonaní práce. Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže pri súčasnom poberaní predčasného dôchodku pracovať na dohodu rovnako ako poberateľ starobného dôchodku.

Zamestnávanie poberateľov výsluhového dôchodku

Výsluhový dôchodok je jednou z dávok výsluhového zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov upravenou v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z. n. p. Pod pojmom policajt sa pre tieto účely rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník. Všeobecne nárok na výsluhový dôchodok má policajt alebo profesionálny vojak, ktorého pracovný pomer skončil, za predpokladu, že trval najmenej 15 rokov.

Pokiaľ ide o zamestnávanie poberateľov výsluhového dôchodku, musíme rozlišovať oblasť ich pracovného výkonu. V súlade s § 63 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nárok na priznaný výsluhový dôchodok zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo dňu nástupu na výkon mimoriadnej služby. Znamená to, že súbeh poberania výsluhového dôchodku a výkon práce v služobnom pomere je vylúčený. Nijako sa už neobmedzuje výplata výsluhového dôchodku súbežne s iným príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom, ktorý nahrádza zárobok (§ 64 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov). Neexistujú žiadne obmedzenia zamestnávania poberateľa výsluhového dôchodku napríklad podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe alebo kdekoľvek v súkromnej sfére. Ak zamestnávateľ zamestná poberateľa výsluhového dôchodku v pracovnom pomere na pracovnú zmluvu, bude za neho platiť rovnaké odvody do zdravotnej poisťovne a do Sociálnej poisťovne ako za svojich ostatných zamestnancov. Nie je vylúčená ani situácia, že poberateľ výsluhového dôchodku splní podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku podľa § 64 zákona o sociálnom poistení. Odvodové povinnosti zamestnávateľa ako aj samotného zamestnanca - výsluhového dôchodcu budú rovnaké ako u ostatných bežných zamestnancov. V súlade s ust. § 66 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov pri súbehu nároku na výplatu výsluhového dôchodku s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zákon č.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Zdaniteľné príjmy

Zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené. Starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok predstavujú príjmy oslobodené od dane podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov v z.n.p. Tieto dávky sa do zdaniteľných príjmov nezapočítajú a do daňového priznania ich poberatelia týchto dávok neuvádzajú.

Príjem z pracovnej zmluvy

Príjem z pracovnej zmluvy je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej „ZDP“) a to bez ohľadu na uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Príjmy u poberateľov dôchodkov, ktoré plynú z pracovného pomeru sú zdaňované rovnakým spôsobom ako u iných zamestnancov, ktorí majú u zamestnávateľa uzavretý pracovný pomer. Príjmy zo všetkých pracovných dohôd sa od januára 2011 zdaňujú rovnako, ako je tomu u zamestnancov. Kým do konca roku 2010 boli príjmy z niektorých dohôd zdaňované aj takzvanou zrážkovou daňou, od januára 2011 sa z nich odvádzajú mesačne už preddavky na daň.

Zdaňovanie príjmov preddavkom

Preddavok na daň vyberie zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane v súlade s § 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy. Od 1. 1. 2011 bola zrušená možnosť považovať daň vybratú zrážkou podľa § 43 ZDP za preddavok na daň. Tieto príjmy sa už v daňovom priznaní za rok 2011 uvádzať nebudú.

Podnikanie invalidných dôchodcov

Aj ľudia so zdravotným obmedzením majú pri podnikaní rovnaké práva, ako všetci ostatní. Nakoľko majú však svoju situáciu sťaženú svojím zdravotným stavom, existujú pre nich určité zákonom ustanovené úľavy.

Úľavy pre zdravotne postihnutých podnikateľov

Na to, aby bola samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) so zdravotným postihnutým uznaná za osobu so zdravotným postihnutím, ktorá si môže uplatniť zákonné zvýhodnenia, potrebuje rozhodnutie od Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať činnosť a miere zníženej pracovnej schopnosti. Osoby so zdravotným postihnutím majú tak isto ako ostatné samostatne zárobkovo činné osoby od prvého dňa získania oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti povinnosť sa registrovať v zdravotnej poisťovni. Na základe predloženia potvrdenia o zníženej pracovnej schopnosti sa následne znižuje percento odvodu do zdravotnej poisťovne. Percento odvodu do zdravotnej poisťovne zdravotne postihnutej SZČO sa od 1.1.2024 mení na 7,5 %. Do podania prvého daňového priznania takáto SZČO platí najnižšie odvody z minimálneho vymeriavacieho základu. Minimálny vymeriavací základ na zdravotné poistenie od 1.1.2025 bude 715 EUR a minimálna výška odvodu (preddavku) je 107,25 € (v prípade SZČO so zdravotným postihnutím je to suma vo výške 53,62 €). Znížená sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa pritom uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Od 1.1.2008 už neplatí oslobodenie platenia odvodov do Sociálnej poisťovne pre zdravotne postihnuté osoby. Zdravotne postihnuté SZČO sú tak povinné odvádzať odvody do Sociálnej poisťovne v rovnakej výške ako SZČO bez zdravotného postihnutia. Odvody do Sociálnej poisťovne začínajú povinne platiť po podaní prvého daňového priznania k dani z príjmov a prekročení výšky zdaniteľných príjmov stanovených pre povinne nemocensky poistené osoby. Sociálne odvody musí SZČO platiť od 1. júla aktuálneho roku v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla príjmy prekračujúce hranicu stanovenú zákonom. V praxi pritom ide o 12-násobok minimálneho mesačného vymeriavacieho základu pre dané obdobie.

Zmeny vo výške odvodov budú po novom rozdelené do dvoch skupín SZČO: prvú skupinu tvoria SZČO, ktoré za rok 2023 dosiahli príjmy vo výške minimálne 7 824 €, a tým im vznikla povinnosť platiť odvody v období od 1. júla 2024 - 30. júna 2025, druhú skupinu tvoria SZČO, ktoré za rok 2024 dosiahli príjmy vo výške minimálne 8 580 €, a tým im vznikla povinnosť platiť odvody v období od 1. júla 2025 - 30. júna 2026. Uvedené dátumy platia, ak daňovník podával daňové priznanie v riadnej lehote do 31. marca. V prípade predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa interval mení od 1. októbra - 30. septembra.

Odvody do Sociálnej poisťovne sú podľa nových pravidiel ohraničené hornou aj dolnou hranicou. Presné limity sa vypočítajú podľa minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. S ohľadom na skutočnosť, že obe hodnoty sa menia vždy na začiatku nového kalendárneho roku, tak k 1. januáru 2025 sa budú opäť prepočítavať. Kľúčovou hodnotou je pritom priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR spred dvoch rokov. V roku 2025 sa odrážať od sumy 1 430 €, ktorá tvorila priemernej mesačnej mzdy z roku 2023. Z tejto hodnoty vypočítanej Štatistickým úradom SR sa následne vypočíta minimálny a maximálny vymeriavací základ platný pre rok 2024. Sumu 1 430 € možno:

• vydeliť 2 pre minimálny vymeriavací základ: 1 430 € / 2 = 715 €,
• vynásobiť 7 pre maximálny vymeriavací základ: 1 430 € x 7 = 10 010 €.

Následne sa vypočíta z uvedených vymeriavacích základov 33,15 %, čím získame minimálne a maximálne odvody do Sociálnej poisťovne. Sumy platné pre rok 2025 sú nasledovné:

• minimálne mesačné odvody - 33,15 % z 715 € = 237,02 €,
• maximálne mesačné odvody - 33,15 % z 10 010 € = 3 318,31 €.

Pritom platí, že ak je vymeriavací základ vyšší ako 715 € a nižší alebo rovný 10 010 €, mesačné odvody budú vo výške 33,15 % z danej sumy.

Príspevok na asistenta

Ak je živnostník, prípadne iná samostatne zárobkovo činná osoba, zdravotne postihnutá, má nárok na príspevok pre pracovného asistenta. Takýto nárok sa môže týkať aj ktoréhokoľvek zamestnaného človeka so zdravotným postihnutím, ktorého práca si vyžaduje prítomnosť ďalšej osoby.

Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 70 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvára dohoda, t. j. od 1. 1. 2024 je výška príspevku od 772,28 eur do 1 1318,53 eur/mesiac na činnosť jedného pracovného asistenta počas trvania:

• pracovného pomeru zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím alebo zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorí sú v priamej starostlivosti pracovného asistenta,
• prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len ako „úrad“ alebo ako „UPSVaR“) a samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím. Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode občan so zdravotným postihnutím vykonáva prácu alebo prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, pričom jedno vyhotovenie zmluvy alebo jej kópiu, je povinná predložiť príslušnému úradu.

Príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti občanom so zdravotným postihnutím

Príspevok je určený občanom so zdravotným postihnutím, ktorí v sebe nájdu odvahu a majú predpoklady riešiť svoje pracovné uplatnenie samozamestnaním. Úrad môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta. Príspevok sa neposkytuje na úhradu celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím so sťaženým prístupom na trh práce, ktorý bol prijatý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránené pracovisko.

Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je v okresoch s priemerným podielom disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku:

• nižším alebo rovnakým ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 4,8-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, od 1. 1. 2024 je výška príspevku 9 041,37 EUR,
• vyšším ako je celoslovenský priemer v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 5,2-násobok celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. od 1. 1. 2024 je výška príspevku 9 794,82 EUR.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.

Zamestnávateľ, ktorému bol poskytnutý príspevok, je povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky. Vzhľadom na skutočnosť, že na poskytnutie príspevku podľa § 56 zákona o službách zamestnanosti nie je právny nárok, kompletnej a úplnej žiadosti o poskytnutie príspevku, spolu s náležitými prílohami môže byť vyhovené až po procese posúdenia vo výbore pre otázky zamestnanosti úradu.

tags: #invalidný #dôchodca #a #erp #systém