
Tento článok sa zameriava na problematiku daní z príjmov u osôb so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku, pričom zohľadňuje ich špecifické postavenie a nároky. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o daňových úľavách, príspevkoch a povinnostiach, ktoré sa na túto skupinu obyvateľov vzťahujú.
Osoby so zdravotným postihnutím majú v slovenskom daňovom systéme určité zvýhodnenia, ktoré im majú kompenzovať zvýšené náklady spojené s ich zdravotným stavom a podporiť ich sociálne začlenenie. Tieto zvýhodnenia sa týkajú najmä oblasti zdravotného poistenia, daní z príjmov a príspevkov na kompenzáciu.
Podľa Mateja Štepianskeho, PR manažéra poisťovne Dôvera, ak ide o osoby so zdravotným postihnutím 41 % a viac, platia odvody na zdravotné poistenie v polovičnej výške. Odvody (preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie) sú mesačne zálohovo odvádzané finančné prostriedky, ktoré sa po uplynutí kalendárneho roka zúčtovávajú v ročnom zúčtovaní poistného. Mesačné odvody sa platia vždy mesiac dozadu. Ak ste v roku 2018 platili preddavok na poistné od 63,84 € do 66,78 eur, (respektíve ak ste osoba so zdravotným postihnutím a platili ste v rozpätí od 31,92 € do 33,39 eur), v roku 2019 budete uhrádzať preddavok najmenej 66,78 eur (respektíve polovicu v sume 33,39 eur, ak ste osoba so zdravotným postihnutím). Osoba so zdravotným postihnutím je osoba s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 41 % a viac v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V oblasti sociálneho poistenia je dôležité rozlišovať, či je zamestnanec poberateľom invalidného dôchodku. Ako uviedol Peter Višváder, riaditeľ Odboru komunikácie s verejnosťou Sociálnej poisťovne, ak aj je zamestnanec držiteľom preukazu ZŤP, ale nie je poberateľom invalidného dôchodku, nevzťahujú sa na neho žiadne zvýhodnenia pri platení poistného do Sociálnej poisťovne. Zvýhodnenia sa netýkajú ani poberateľov invalidných dôchodkov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o menej ako 70 %, ktorí sú riadnymi zamestnancami. Zamestnávateľ aj zamestnanec sú povinní platiť poistné v plnej výške. Ak majú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %, nevzťahuje sa na nich poistenie v nezamestnanosti. Poberatelia invalidného dôchodku s akoukoľvek mierou poklesu ho neplatia ani vtedy, ak už dovŕšia dôchodkový vek.
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjmy z prenájmu) sa neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Prečítajte si tiež: Dávky pre osoby so zdravotným postihnutím: prehľad
Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1.1.2024 je stanovená vo výške 268,88 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura.
Ak je daňovník poberateľom dôchodku (starobného, predčasného starobného, invalidného) už k 1.1.2024, má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v roku 2024 iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahne sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku. S účinnosťou od 1.7.2024 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného posudzovaného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok.
U poberateľa výsluhového dôchodku zo zahraničia sa postupuje rovnako, ako u poberateľa výsluhového dôchodku zo SR.
Osobná asistencia je definovaná zákonom č. 447/2008 Z. z. ako pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri špecifických činnostiach, ktoré sú stanovené v prílohe č. 4 spomínaného zákona. Osobu, ktorá vykonáva asistenciu, voláme osobný asistent. Cieľom osobnej asistencie je podpora sociálneho začlenenia osoby so zdravotným postihnutím, podpora jej nezávislosti, podpora pri vykonávaní pracovných, vzdelávacích alebo voľnočasových aktivít.
Prvým predpokladom na získanie kompenzácie na osobnú asistenciu je charakterizovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Za ťažko zdravotne postihnutú osobu sa od 1.7.2024 považuje aj maloletý pacient s onkologickým ochorením, s hematoonkologickým ochorením alebo pacient zaradený do transplantačného programu.
Prečítajte si tiež: Príjem a jeho vplyv na daňové a odvodové povinnosti
Základom nároku na kompenzáciu je vystavenie komplexného posudku zdravotného stavu fyzickej osoby. Posudok vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu (Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úradu práce sociálnych vecí a rodiny). Lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa zákona č. 447/2008 Z. z. príloha č. 3.
Ak je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, tak je odkázaná na osobnú asistenciu. Maximálny rozsah osobnej asistencie je 7 300 hodín ročne. Rozsah hodín osobnej asistencie príslušný orgán opätovne posúdi každé 3 roky od jeho určenia. Pozor si treba dať v prípade, že osobnú asistenciu vykonáva rodinný príslušník fyzickej osoby, ktorá má na asistenciu nárok.
Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa kompenzujú v oblastiach:
Sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie na účely výpočtu výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu je 5,52 eura. Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa vypláca mesačne na základe predloženého výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie za predchádzajúci kalendárny mesiac.
Aj príjem z osobnej asistencie podlieha daňovej povinnosti, čiže je potrebné odviesť z neho daň. Osobný asistent nepodáva daňové priznanie v prípade, že všetky jeho zdaniteľné príjmy za rok 2023 nepresiahli sumu 2 461,41 €.
Prečítajte si tiež: Dôchodca a práca na dohodu: Daňové povinnosti
Aké príjmy môže mať osobný asistent, ktorý podáva daňové priznanie:
Pri osobnej asistencii si treba dávať pozor na typ daňového priznania. Osobní asistenti si podávajú DP na tlačive FO typ B platnom pre rok 2023. Podľa § 6 ods. 2 písm. b zákona o dani z príjmov je príjem z osobnej asistencie príjmom z činností, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním. Daňové priznanie za rok 2023 je potrebné podať do 2. apríla 2024. Lehotu na podanie je možné si predĺžiť do 30.6.2024 alebo do 30.9.2024, ak má asistent príjem aj zo zahraničia.
V daňovom priznaní uvedie osobný asistent úhrn príjmov podľa príjmových dokladov, ktoré z tejto činnosti dosiahol v roku 2022. Do úhrnu zahrnie len tie príjmy, ktoré mu boli v mesiacoch január až december 2022 vyplatené. Z dosiahnutého príjmu za výkon osobnej asistencie si môže osobný asistent odpočítať výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu.
Osobný asistent má možnosť v súlade s § 6 ods. 10 zákona uplatniť výdavky percentuálnou sadzbou 60 % z dosiahnutého úhrnu príjmov za výkon činnosti osobného asistenta, najviac do výšky 20 000 € za kalendárny rok. Ak daňovník uplatní výdavky týmto spôsobom, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov na sociálne poistenie a povinné zdravotné poistenie, ktoré je daňovník povinný platiť z titulu vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti; toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Pri uplatnení výdavkov percentuálnou sadzbou nemusí daňovník viesť doklady preukazujúce jeho výdavky. Ak sa daňovník vykonávajúci viacero samostatných zárobkových činností rozhodne pri niektorom druhu príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti uplatniť výdavky percentom z príjmov, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti. V daňovom priznaní nie je možné oba spôsoby uplatnenia výdavkov kombinovať.
V daňovom priznaní si osobný asistent môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, čím sa znižuje jeho daňový základ. Medzi najčastejšie uplatňované nezdaniteľné časti patria:
Vypočítanú daň si môže daňovník znížiť o daňový bonus za každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Na daňový bonus má nárok daňovník, ktorý mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) minimálne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (3 876 €) a aj vykázal z týchto príjmov základ dane (čiastkový základ dane).
Výsledná daň sa vypočíta ako súčet dane vypočítanej zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti a zo základu dane z príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré sa znížia o nezdaniteľné časti základu dane a o daňový bonus na dieťa (ak si ho daňovník uplatňuje). Daň je potrebné zaplatiť najneskôr v lehote podania daňového priznania, t.j. do 31. marca.
Daňovník, ktorý má príjmy z činnosti osobného asistenta, teda príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, vypĺňa daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typ B. Daňové priznanie sa predkladá miestne príslušnému daňovému úradu podľa trvalého pobytu daňovníka. Odporúča sa podať daňové priznanie osobne, ale neponechať si túto povinnosť na poslednú chvíľu.
Po 30. júni 2018 môžu fyzické osoby - podnikatelia podávať daňové priznanie len elektronickou formou prostredníctvom portálu finančnej správy.
Daň alebo daň vrátane jej zvýšenia sa nevyrubí a neplatí, ak nepresiahne za zdaňovacie obdobie 17 € alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka za zdaňovacie obdobie nepresiahnu 50 % 21-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V roku 2022 je to suma 2 289,63 €.
Osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP) majú nárok na rôzne príspevky a zľavy, ktorých cieľom je zlepšiť ich životnú situáciu a podporiť ich integráciu do spoločnosti.
Medzi najvýznamnejšie peňažné príspevky patria:
Osoby s ŤZP majú tiež nárok na:
Dôchodkový systém na Slovensku je tvorený dvoma základnými piliermi: priebežným financovaním (prvý pilier) a sporením (druhý pilier). Prvý pilier funguje na princípe solidarity, kde odvody pracujúcich sú okamžite vyplácané súčasným dôchodcom. Štát dofinancováva prípadné deficity. Druhý pilier je založený na sporení a zhodnocovaní prostriedkov sporiteľov na ich osobných dôchodkových účtoch prostredníctvom dôchodkových fondov.
Do prvého piliera, ktorý funguje na princípe priebežného financovania dôchodkov z odvodov a z dotácie od štátu, platia odvody tí, čo pracujú, respektíve podnikajú ako SZČO. Štát platí určitú sumu do prvého piliera za svojich poistencov (osoby na MD, RD, opatrovatelia, osobní asistenti ZŤP osôb a niektoré ďalšie menej významné skupiny poistencov). Sociálna poisťovňa takto získané prostriedky v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení okamžite vypláca poberateľom dôchodkov. Suma vyplatených dôchodkov v prvom pilieri by v zásade mala zodpovedať príjmom prvého piliera. Vzhľadom na nízku pôrodnosť a silné ročníky ľudí narodených medzi rokmi 1970 až 1990 demografický vývoj na Slovensku jednoznačne ukazuje, že relatívna výška dôchodkov občanov z prvého piliera v porovnaní s ich príjmami počas aktívneho života sa bude musieť postupne znižovať.
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) označujeme za SZČO osobu, ktorá má príjmy zdaňované podľa § 6 ods. ods. 1 písm. a): z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, na základe osvedčenia vydaného podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. ods. 1 písm. b): zo živnosti, na základe živnostenského oprávnenia vydaného v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. ods. 1 písm. c): z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napríklad: súkromní lekári podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, súkromní veterinárni lekári podľa zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, audítori vykonávajúci činnosť na základe zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, daňoví poradcovia vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch, notári vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 323/1992 Zb. o notároch, súdni exekútori vykonávajúci činnosť v súlade so zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, mediátori vykonávajúci činnosť podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii, fyzické osoby prevádzkujúce fotovoltickú elektráreň podľa z. č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na základe povolenia, príp. oznamovacej povinnosti, lekárnici, advokáti, aktuári, architekti, geodeti, reštaurátori, stavební inžinieri, atď… ods. 1 písm. ods. 2 písm. a): z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu (§ 91 a nasl. zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. ods. 2 písm. b): z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napríklad správcovia konkurznej podstaty, osobní asistenti ZŤP osôb, pracovní asistenti SZČO so ZŤP, hypotekárny správca, správca dedičstva, modelka, osoba s príjmom na základe starostlivosti o dieťa v detskej skupine… Sem patria osoby, ktoré majú stály a dlhodobejší príjem z činnosti, ktorá nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov… ods. 2 písm. c): z činností znalcov, tlmočníkov, prekladateľov podľa zákona č. 382/2004 Z. z. ods. 2 písm. d): z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, napríklad sprostredkovatelia doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č.650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, sprostredkovatelia stavebného sporenia podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, osoby s príjmami z činnosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, finanční agenti a poradcovia podľa zákona č. 186/2009 Z. z. ods. 2 písm. e): z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. V prípade športových odborníkov ide o takých, ktorí uplatnili postup podľa § 43 ods.
SZČO si môže uplatniť paušálne výdavky plus zaplatené poistné na sociálne poistenie (vrátane časti zaplatenej ako povinný príspevok do II. Podmienkou na uplatnenie paušálnych výdavkov je, aby SZČO nebola v príslušnom kalendárnom roku celý rok platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH). Podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty sa SZČO stane platiteľom DPH vtedy, ak má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v Slovenskej republike, resp. SZČO, ktorá si uplatňuje paušálne výdavky, je povinná viesť evidenciu podľa § 6 ods. 11 písm. maximálna suma sa osobitne uplatňuje pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. Pán Belo si založil živnosť v auguste 2025. V roku 2025 mal zo živnosti príjem 15000 €. Príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) ZDP - na živnosť - je vo výške 15000 €. Príjem podľa § 6 ods. 4 ZDP - z autorských licenčných zmlúv - je vo výške 25000 €. v súčte si pán Belo uplatnil paušálne výdavky až 24000 €, pretože maximálna možná výška paušálnych výdavkov 20000 € sa posudzuje osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP a osobitne pri príjmoch podľa § 6 ods.
Nezdaniteľná časť základu dane je definovaná v § 11 Zákona o dani z príjmov. Pre daňovníka predstavuje daňové zvýhodnenie, keďže má istotu, že pri splnení určitých podmienok sa časť zisteného základu dane “oslobodená” od zdanenia. Konkrétne nezdaniteľné časti upravujú odseky 2,3 a 8 § 11 Zákona o dani z príjmov. V zdaňovacom období 2025 aj 2026 si daňovník môže uplatniť tieto nezdaniteľné časti:
Odpočítaním nezdaniteľných častí základu dane sa znižuje výsledná daňová povinnosť z príjmov daňovníka.
#