Invalidný dôchodok a pracovný pohovor: Ako postupovať a na čo si dať pozor?

Článok sa zaoberá problematikou invalidného dôchodku v kontexte pracovného pohovoru a zamestnania. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj praktické rady pre úspešné zvládnutie výberového procesu so zdravotným znevýhodnením.

Oznámenie invalidného dôchodku zamestnávateľovi

Je dôležité oznámiť zamestnávateľovi, že poberáte invalidný dôchodok. Zamestnávateľ túto skutočnosť aj tak zistí pri platení odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, keďže pri poberaní invalidného dôchodku platia iné sadzby poistného. Neoznámením tejto skutočnosti riskujete, že zamestnávateľ s vami rozviaže pracovný pomer. Oznámením budete viac chránený v zmysle Zákonníka práce.

Práva a povinnosti zamestnanca s invalidným dôchodkom

Podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce sa považujete za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ je povinný v zmysle ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec podľa lekárskeho posudku vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zákon výslovne uvádza, že záverom lekárskeho posudku musí byť, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.

Ak zamestnávateľ nemá možnosť preradiť zamestnanca na inú prácu, môže mu dať výpoveď z výpovedného dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Tento výpovedný dôvod je spojený s nárokom zamestnanca na odstupné. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru aj od spôsobu skončenia pracovného pomeru a jeho výška je uvedená v ustanovení § 76 Zákonníka práce.

Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.

Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok

Pracovný pohovor a zdravotné znevýhodnenie

Základom pre úspešný výberový proces je dobre napísaný životopis. Všeobecne platí, že životopis má v prvom rade predať vaše kompetencie a skúsenosti. Definujte v ňom vaše vzdelanie, pracovné skúsenosti alebo napríklad aj dobrovoľnícke aktivity. Zdravotné znevýhodnenie nie je nutné v životopise uvádzať, a to najmä vtedy, ak na výkon konkrétnej práce nebude mať žiadny vplyv alebo pokiaľ sa vy sami s takým riešením nestotožňujete. Podľa výskumu až 77 % uchádzačov, ktorí majú nejaké znevýhodnenie, sa necíti komfortne, ak ho majú uviesť do životopisu, a to zo strachu pred diskrimináciou. Ak sa pre zverejnenie znevýhodnenia rozhodnete, nemusíte to urobiť priamo v životopise, ale napríklad v rámci motivačného či sprievodného listu.

Pre firmu je dôležité vedieť, či máte alebo nemáte priznanú invaliditu najmä z pohľadu Zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti. Za zamestnanca s priznanou invaliditou firma platí nižšie odvody a započítava si to do povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím podľa Zákona č.

Čo sa zamestnávateľ smie a nesmie pýtať na pohovore

Na pracovnom pohovore (ale ani v inej fáze obsadzovania voľného pracovného miesta - napr. pri vypĺňaní dotazníkov a pod.) od vás zamestnávateľ nesmie požadovať informácie týkajúce sa: tehotenstva (ani kedy ho plánujete), rodinných pomerov (koľko máte detí, či ste v manželskom zväzku, rozvedení a pod.), národnosti, rasového či etnického pôvodu, politických postojov, členstva v odborových organizáciách, náboženstva či sexuálnej orientácie. Zamestnávateľ okrem toho nemôže chcieť ani údaje, ktorých vyžadovanie by odporovalo dobrým mravom (napr. by sa nemal zaujímať ako často bývate chorí), osobné údaje, ktoré nepotrebuje na plnenie svojich povinností stanovených príslušnými predpismi.

Ako sa môžete brániť, ak sú na pohovore položené neprípustné otázky? Môžete skonštatovať, že chápete, prečo bola otázka položená; zároveň však môžete dodať, že ju aj tak nepovažujete za relevantnú, pretože odpoveď na ňu nemá súvislosť s vaším pracovným výkonom, kompetenciami či schopnosťou spolupracovať s budúcimi kolegami alebo zákazníkmi. Môžete poukázať na to, že sa zamestnávateľ pýta na vaše súkromie a upozorniť ho, že podľa zákona o zamestnanosti máte nárok na to, aby vám preukázal, na čo ním požadovaný osobný údaj potrebuje. Ak sa necítite ani na minimálnu konfrontáciu, môžete skúsiť tému rozhovoru zmeniť. Na otázku sa v konečnom dôsledku môžete rozhodnúť aj odpovedať a v rámci odpovede prípadne poskytnúť aj svoju „obhajobu“ alebo sa pokúsiť zdanlivú nevýhodu ukázať aj z iného uhla pohľadu a obrátiť ju na prednosť. Nech sa už rozhodnete reagovať akokoľvek, vyvarujte sa negatívnym emóciám a zachovajte pokoj.

Práca na čierno a "peniaze bokom"

Nelegálna práca - závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre podnikateľa (fyzickú alebo právnickú osobu) a nemá s touto osobou uzavretý pracovnoprávny vzťah. Zamestnávateľom hrozí pokuta od 2 000 do 200 000 euro ak nelegálne zamestnávajú jednu osobu. Zamestnanec, ktorý robí na čierno spácha priestupok a môže mu byť udelená pokuta až do výšky 331 euro. Neplatenie odvodov zo mzdy je plusom pre zamestnávateľa ale veľkým mínusom pre zamestnanca. Ak ochoriete nemáte nárok na nemocenskú, ak sa stane nešťastie a vy sa stanete invalidom máte nárok na invalidný dôchodok len v prípade ak ste si ho platili niekoľko rokov. To isté platí aj pre starobný dôchodok.

Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku

Nastáva však ďalší problém, na ktorý by ste si mali dávať pozor a to na „peniaze bokom“. Zamestnávateľ vám oficiálne vyplatí nízku mzdu a zvyšok vám dá na ruku. Z tohto minima sa vám odvádzajú odvody a na ich základe sa vám v budúcnosti vypočíta starobný alebo invalidný dôchodok, materská, nemocenská a aj podpora v nezamestnanosti. Aj keď si v súčasnosti môžete žiť z takéhoto platu nad pomery vaša budúcnosť už tak ružovo nevyzerá. Ďalšiu podstatnú nevýhodu práce na čierno, alebo pri dávaní časti výplaty „na ruku“ zbadáte ak si budete chcieť zobrať úver z banky. Ak vám začne rozprávať o príliš vysokých odvodoch zbystrite. Neseriózneho zamestnávateľa môžete odhaliť aj na webových stránkach Národného inšpektorátu práce. Ak už nejaký čas pracujete môžete sa ísť na platenie odvodov vášho zamestnávateľa opýtať do Sociálnej poisťovne. Zistíte tak, či a v akej výške za vás odvádza odvody. Ak zamestnávateľ za vás odvody neplatí nemusíte zúfať. Neplatenie odvodov je dlh zamestnávateľa voči poisťovni, vy nárok na nemocenskú alebo starobný dôchodok máte. Ak zbadáte, že váš zamestnávateľ neodvádza odvody z celej mzdy požiadajte ho o nápravu.

Pracovný úväzok a invalidný občan

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Ukončenie pracovného pomeru

Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku

tags: #invalidný #dôchodok #a #pracovný #pohovor