Domnely Dedič: Definícia a Postup v Prípade Úmrtia Podielnika v Spoločenstve

V tomto článku sa budeme venovať problematike úmrtia podielnika v spoločenstve, a to najmä z pohľadu povinností a postupov, ktoré z toho pre spoločenstvo vyplývajú. Vysvetlíme si, ako postupovať v situáciách, keď dedičské konanie ešte nezačalo, prípadne ak sa dedičské konanie nekonalo vôbec. Tiež sa dotkneme problematiky neznámych vlastníkov a nakladania s podielmi zomrelých členov spoločenstva.

Úvod do problematiky dedičstva a spoločenstiev

Smrť fyzickej osoby má za následok zánik jej právnej subjektivity. Väčšina majetkových práv a povinností prechádza na právnych nástupcov na základe dedenia, ktoré je upravené v Občianskom zákonníku. Dedením rozumieme prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty. Tento prechod práv a povinností sa označuje ako dedičská sukcesia. Dedičom je osoba, ktorej svedčí niektorý z právnych dôvodov dedenia a ktorá sa na základe smrti poručiteľa stala subjektom dedičského práva.

Kategórie dedičov

Právo rozoznáva viacero kategórií dedičov:

• Putatívny (domnelý) dedič: osoba, ktorej svedčí právny dôvod dedenia a ktorá dosiaľ neodmietla dedičstvo.
• Dedič v pravom zmysle slova: osoba, ktorá dedičstvo prijala a má naň právny nárok.
• Neopomenuteľný dedič: potomok poručiteľa, ktorému právo poskytuje osobitnú ochranu. Táto osoba musí dostať z dedičstva minimálne svoj zákonný podiel.
• Závetný a zákonný dedič: dedič, ktorý dedí na základe závetu alebo zo zákona.

Dedičské konanie a jeho priebeh

V právnej úprave dedičského konania sa uplatňuje princíp súdnej ingerencie, ktorá spočíva v tom, že nadobudnutie dedičstva je spojené s konaním a rozhodnutím súdu, ktorý poverí notára, aby vo veci konal a rozhodoval. Dedičské konanie môže začať buď na návrh alebo aj bez návrhu, len čo sa súd dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. V dedičskom konaní koná a rozhoduje notár ako súdny komisár. Po začatí konania o dedičstve súd vykoná šetrenie, pri ktorom zisťuje, či bolo už skôr vedené dedičské konanie po poručiteľovi. Následne súd poverí notára, aby ako súdny komisár prejednal dedičstvo a vydal uznesenie o dedičstve.

Úlohy súdneho komisára

Súdny komisár predtým, ako vykoná akýkoľvek iný úkon, vykoná aj šetrenie v evidencii Notárskeho centrálneho registra závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení, vyhlásenie o voľbe práva alebo odvolanie týchto úkonov. Medzi neodkladné úkony patrí napríklad nariadenie zákazu výplaty z účtu alebo vkladnej knižky poručiteľa, súpis majetku na mieste samom, plnenie do notárskej úschovy, ustanovenie správcu dedičstva atď. V rámci predbežného šetrenia súdny komisár predvoláva osoby, ktoré disponujú relevantnými údajmi, ktoré súdny komisár potrebuje, aby mohol rozhodnúť vo veci. Súdny komisár postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a na účely zistenia skutočného stavu veci je povinný vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Po vykonaní predbežného šetrenia súdny komisár vydáva upovedomenia o dedičskom práve.

Prečítajte si tiež: Zdaňovanie dedičstva z prenájmu nehnuteľností

Ukončenie dedičského konania

Až po tom, čo má súdny komisár ustálené, že právo dediča dedičstvo odmietnuť zaniklo, môže vydať uznesenie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenie o dedičstve, prípadne uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva. Jednou z hlavných úloh súdneho komisára je zistiť majetok a dlhy poručiteľa. Pod majetkom poručiteľa treba rozumieť všetky predmety majetkových právnych vzťahov, teda veci, práva a iné majetkové hodnoty. Súdny komisár jednotlivo ocení veci, práva a iné majetkové hodnoty zaradené do súpisu majetku a dlhov poručiteľa. Taktiež je určená všeobecná hodnota majetku poručiteľa, a to na základe dokazovania. Všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, výšku dlhov poručiteľa a čistú hodnotu dedičstva je možné nájsť vo výroku uznesenia vydaného súdnym komisárom. Zavŕšenie dedičského konania predstavuje možnosť dedičov uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predĺženého dedičstve veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdnym komisárom. Súdny komisár následne vydáva uznesenie o dedičstve. Častým spôsobom vyporiadania dedičstva je dohoda dedičov o jeho vyporiadaní. K uzavretiu dohody sa vyžaduje súhlas všetkých dedičov. Dohoda sa musí týkať všetkého známeho majetku patriaceho do dedičstva, nielen niektorej jeho časti. Konanie o dedičstve sa tak skončí právoplatným uznesením, ktoré vydáva súdny komisár.

Postup spoločenstva pri úmrtí člena

Úmrtie podielnika a nezačaté dedičské konanie

Ak z radov členov spoločenstva zomrie podielnik a dedičské konanie sa ešte nezačalo, je dôležité zistiť, ako postupovať s povinnosťami voči tomuto členovi.

• Posielať pozvánku? Všeobecne platí, že na zhromaždenie je výbor povinný pozvať všetkých členov najmenej 30 dní pred termínom jeho zasadnutia. Pokiaľ to zmluva alebo stanovy neupravujú inak, pozvánka by mala byť písomná. Osoba, ktorá má na liste vlastníctva uvedenú adresu a dátum narodenia, sa považuje za známu aj keď nežije. Samozrejme, pokiaľ má spoločenstvo vedomosť, že osoba nežije, nie je potrebné zasielať pozvánku. Obdobne, ak je známe, že adresa trvalého pobytu na liste vlastníctva je už neplatná. V oboch prípadoch však dané osoby ďalej vedie spoločenstvo ako členov.
• Úmrtný list: Z právneho hľadiska je úmrtný list dôležitý dokument, ktorý preukazuje, že osoba zomrela. Zomrelého člena spoločenstva však spoločenstvo vymaže zo zoznamu až na základe preukázania zmeny vlastníctva príslušným dokladom na dedičov.
• Neznámy vlastník: Ak sa dedičské konanie nekonalo a zomretá osoba je dlho mŕtva, jej podiel spadá pod správu pozemkového fondu, ak je spoločenstvo urbár alebo komposesorát. Dlhšie obdobie sa v tomto kontexte zvyčajne chápe ako obdobie, počas ktorého sa nikto neprihlásil o dedičstvo alebo sa dedičské konanie nezačalo. Slovenský pozemkový fond by mohol podiel spravovať až vtedy, keď by z pozostalostného konania vyplynulo, že nie je žiadny dedič a nebol ani testament. Nie je povinnosťou spoločenstva zisťovať, ako sa skončilo pozostalostné konanie a či vôbec bolo.

Zmena adresy vlastníka a depozit

Ak vlastník žije, ale zmenil adresu a nenahlásil zmeny, treba dávať jeho podiel do depozitu a v stanovách ošetriť, dokedy má na tieto peniaze nárok. Podiely môžu byť členmi spoločenstva neprevzaté z rôznych dôvodov. Okrem toho, že člen zomrel, napríklad ak žijúci člen nemá správnu adresu, zdržiava sa na inej adrese, či v zahraničí. Tieto peniaze im aj tak patria a spoločenstvo by sa malo vysporiadať v zmluve alebo stanovách s tým, po aký čas bude tieto ich peniaze držať v tzv. depozite a ako s nimi spoločenstvo naloží. S ohľadom na všeobecne uplatňovanú premlčaciu lehotu by to malo byť po dobu minimálne troch rokov. Spoločenstvo však môže ustanoviť aj dlhšiu lehotu. Po tejto lehote sa tieto podiely ako nevyplatené účtovne prevedú do majetku spoločenstva.

Neznámi vlastníci a legislatíva

Podľa § 10 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách fond nakladá s podielmi tzv. neznámych vlastníkov podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991. Ten odkazuje na § 16 ods. 1. písm. b) a c) zákona č. 180/1990, ktorý definuje neznámeho vlastníka len ako nezisteného vlastníka alebo vlastníka, ktorého vlastnícke právo nie je evidované podľa predpisov o katastri. Neznámym vlastníkom je tak nezistený vlastník (ktorý nie je v katastri vedený s údajmi o mene, priezvisku, dátume narodenia) ako aj zistený vlastník, pri ktorom nie je vedená adresa jeho trvalého pobytu. Žiadne ustanovenie neuvádza, že okrem týchto podielov fond nakladá aj s podielmi známych - mŕtvych vlastníkov.

Odporúčania pre spoločenstvá

• Nabádanie k vysporiadaniu podielov: Malo by byť v záujme spoločenstva, aby nabádalo k vysporiadaniu podielov zomrelých vlastníkov.
• Depozit: Je možné držať nevyplatené podiely v depozite neurčitú dobu. Niektoré podiely však nemusia byť vyplatené nikdy. Napríklad o ne dedičia nemajú záujem z dôvodu dedičských výdavkov, alebo prepadnú ako tzv. odúmrť v prospech štátu.
• Stanovy: Spoločenstvo by sa malo vysporiadať v zmluve alebo stanovách s tým, po aký čas bude tieto ich peniaze držať v tzv. depozite a ako s nimi spoločenstvo naloží.

Záver

Problematika úmrtia podielnika v spoločenstve a nakladania s jeho podielom je komplexná a vyžaduje si dôkladné zváženie právnych predpisov a postupov. Spoločenstvo by malo mať jasne definované postupy v stanovách a aktívne nabádať dedičov k vysporiadaniu podielov. V prípade nejasností je vhodné konzultovať s právnikom alebo notárom.

Prečítajte si tiež: Započítanie daru v dedičstve

Dodatok: Závet a dedenie

Závet

Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ pre prípad svojej smrti určuje, kto a v akom rozsahu má nadobudnúť jeho majetok.

• Kto môže napísať závet? Závet môže spísať ktokoľvek, kto chce určiť závetných dedičov. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
• Forma závetu: Odporúča sa spísať závet formou notárskej zápisnice, aby bola istota jeho platnosti. Závet môže byť aj vlastnoručný, ale v takom prípade je dôležité, aby bol celý napísaný a podpísaný vlastnou rukou a aby bol datovaný.
• Obsah závetu: V závete je možné ľubovoľne nakladať so svojim majetkom, ale je potrebné zohľadniť zákonné podiely tzv. neopomenuteľných dedičov (potomkov). Neplnoletí potomkovia musia dostať svoj celý zákonný podiel, pri plnoletí potomkovia polovicu svojho zákonného podielu.
• Zmena a odvolanie závetu: Závet je možné kedykoľvek zmeniť alebo odvolať.

#

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností

tags: #domnely #dedic #definícia