
Nepriaznivý zdravotný stav môže výrazne znevýhodňovať človeka v pracovnom živote. Slovenská republika sa snaží toto znevýhodnenie kompenzovať rôznymi formami podpory zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o invalidnom dôchodku, podpore v nezamestnanosti a ďalších formách pomoci, ktoré sú dostupné pre občanov so zdravotným postihnutím.
Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité rozlišovať medzi rôznymi pojmami. V pracovnom práve sa za občana so zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorá bola uznaná za invalidnú rozhodnutím Sociálnej poisťovne. To znamená, že jej ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Dôležité je, že nejde automaticky o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorá má preukaz osoby s ŤZP vydaný úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Osoba s ŤZP môže byť zároveň uznaná aj za invalidnú, ale nemusí to tak byť vždy.
Poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť byť zamestnaní alebo podnikať bez akýchkoľvek obmedzení. Prijímanie príjmu z práce nemá vplyv na ich invalidný dôchodok - neprijdú oň a nebude im krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania môžu zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania.
Občan so zdravotným postihnutím je považovaný za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako dvadsať zamestnancov, má povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) sa počíta ako traja zamestnanci.
Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, je povinný raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí za každého zamestnanca, ktorý mu chýba do splnenia stanoveného "limitu".
Prečítajte si tiež: Nárok na invalidný dôchodok
Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím prináša pre zamestnávateľov aj určité výhody:
Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške: 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Tieto nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidných zamestnancov, ale aj na zamestnancov, ktorí boli uznaní za osoby s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Od 1. januára 2025 sa mení minimálna výška preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov:
Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.
Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.
Prečítajte si tiež: Podmienky invalidného dôchodku
Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:
Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.
Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom táto osoba prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.
Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste.
Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napríklad nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si tiež: Podmienky splátkového predaja pri invalidnom dôchodku
Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.
Pracovný asistent je osoba, ktorá poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím.
Pracovný asistent nemusí spĺňať žiadne osobitné predpoklady, stačí, ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.
Podporu v nezamestnanosti môžete získať v prípade, že ste prišli o prácu a spĺňate zákonné podmienky. Tento nárok vám vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
V zmysle § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ZoSP) má poistenec nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený najmenej dva roky, pričom rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní.
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, alebo počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, okrem prípadu prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo v prípade vylúčenia povinnosti platiť poistné v prípadoch podľa ustanovenia § 140 ods. 3 ZoSP.
Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa obdobie dobrovoľného poistenia započítava len vtedy, ak poistenec uhradil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň jeho splatnosti.
Započítava sa aj obdobie poistenia policajta, resp. zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. 328/2002 Z. z.).
Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 5 ZSP nezapočítava:
Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú prizná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby), po splnení všetkých podmienok na jej priznanie odo dňa zaradenia poistenca do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím 6 mesiacov alebo 4 mesiacov. Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).
Príklad: Žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nepredložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta svojho trvalého pobytu, ktorým je mesto Trenčín, ale pobočke Sociálnej poisťovne, v ktorej bol evidovaný jeho zamestnávateľ a on ako zamestnanec, v meste Považská Bystrica. Keďže žiadateľ o dávku v nezamestnanosti predložil žiadosť o dávku v nezamestnanosti na miestne nepríslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pobočka Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici ju bezodkladne postúpi pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne. Lehota na rozhodnutie o žiadateľovej dávke v nezamestnanosti začne plynúť až od doručenia žiadosti pobočke Sociálnej poisťovne v Trenčíne, ktorá je pre tento prípad správnou pobočkou Sociálnej poisťovne, ktorá má právo rozhodovať o tejto žiadosti.
Podľa § 104 ZSP poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSZ neustanovuje inak. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní. To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.
U osôb, ktoré nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnili podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnili podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa ZSZPV, je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa ZSZPV obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa ZSP.
Príklad: Ku dňu 30. 5. 2012 zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer uzatvorený na neurčitú dobu, výpoveďou z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Príslušný ÚPSVR pri jeho zaraďovaní do evidencie nezamestnaných občanov zistil, že má dobu poistenia v nezamestnanosti v posledných 3 rokoch 802 dní. Tomuto zamestnancovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože jeho doba poistenia v nezamestnanosti je najmenej 730 dní v posledných 3 rokoch.
Príklad: Zamestnávateľ skončil dňa 23. 5. 2012 okamžite pracovný pomer so zamestnancom, ktorý hrubo porušil pracovnú disciplínu. Pracovný pomer bol uzatvorený v roku 2009 na dobu neurčitú. Dôvod skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na právo bývalého zamestnanca uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti, na jej výšku alebo dobu jej poberania. Ak skončil pracovný pomer, ktorý bol uzatvorený na neurčitú dobu a v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti.
Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú a zároveň:
Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti na podporné obdobie 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, lebo musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú. Zároveň na splnenie podmienky, v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie, nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napríklad nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.
Príklad: Zamestnanec bol v posledných 4 rokoch zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, vždy na dobu určitú. Získal tak 780 dní poistenia v nezamestnanosti, vždy na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú. Ak tento zamestnanec skončí pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú a zaeviduje sa do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 4 mesiacov.
Príklad: Zamestnávateľ skončil výpoveďou dňa 30. 5. 2012 pracovný pomer so zamestnancom, ktorý mal s ním uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú. V posledných 4 rokoch pracoval tento zamestnanec aj na dobu určitú, aj na dobu neurčitú, mal uzatvorených viac pracovných pomerov, na základe ktorých získal obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní. Doba poistenia v posledných 3 rokoch bola 701 dní, v 4. roku bol poistený 157 dní. Obdobie poistenia v nezamestnanosti 858 dní je viac ako 730 dní, bývalý zamestnanec skončil pracovný pomer na dobu určitú, ale v posudzovanom období mal v posledných 4 rokoch aj dni poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na dobu neurčitú. V takomto prípade mu nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti.
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.
Príklad: Poistenec bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca na základe pracovnej zmluvy. Jeho podporné obdobie je 6 mesiacov, ale dávku poberal iba 5 mesiacov. Zamestnávateľ s ním po 2 mesiacoch skončil pracovný pomer, preto bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Ak bol tento poistenec v období kratšom ako 2 roky opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Keďže dávku poberal už 5 mesiacov, po jeho opätovnom zaradení do evidencie nezamestnaných občanov mu bude dávka v nezamestnanosti vyplatená za 1 mesiac.
Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky podľa § 105 ods. 3 ZSP.
Príklad: Poistenec, ktorý má podporné obdobie 6 mesiacov, bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca. Obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo 4 mesiace. Poistenec písomne požiadal príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o jednorazové vyplatenie sumy dávky v nezamestnanosti, ktorú z dôvodu jeho vyradenia z evidencie nevyčerpal. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vyplatila sumu vo výške 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúce 2 mesiace podporného obdobia.
ZoSP vo svojich ustanoveniach k dávke v nezamestnanosti upravuje aj prípady, kedy poistenec nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti nemá. Ide o prípady, kedy má poistenec nárok na výplatu inej dávky, t. j. rodičovského príspevku. Uvedené dávky sa vyplácajú prednostne. O obdobie, počas ktorého sa vyplácali, sa potom posúva podporné obdobie, počas ktorého sa vypláca dávka v nezamestnanosti.
Príklad: Uchádzačovi o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti vznikne nárok na ošetrovné. V zmysle § 106 ZSP poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu ošetrovného. Poberateľ dávky v nezamestnanosti je zabezpečený príjmom - ošetrovným, výplata dávky v nezamestnanosti sa mu zastaví. Vo výplate dávky v nezamestnanosti sa pokračuje až po skončení poberania ošetrovného, najdlhšie počas podpornej doby (6 alebo 4 mesiace) a pri splnení všetkých podmienok jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V prípade, ak poberateľ dávky ošetruje svoje dieťa a nepoberá nemocenskú dávku - ošetrovné, výplata dávky v nezamestnanosti sa nezastaví, ale naďalej sa pokračuje v jej výplate.
Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.
Príklad: Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti od 13. 2. 2012, priznala príslušná pobočka Sociálnej poisťovne ku dňu 30. 5. 2012 invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Podľa § 105 ods. 2 ZSP nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká, ak má v období, kedy je poistenec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vydá písomné rozhodnutie o zániku nároku na dávku v nezamestnanosti a zastavení jej výplaty ku dňu priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktorá slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti, sa podáva prostredníctvom tlačiva Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Takto podaná žiadosť o dávku v nezamestnanosti bude elektronicky doručená Sociálnej poisťovni na spracovanie. Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne.
K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.
Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. denného vymeriavacieho základu (DVZ). Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.
Suma dávky v nezamestnanosti vypočítaná z tzv. konštanty sa používa vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
Peňažný príspevok sa poskytuje za stanovených podmienok osobe, ktorá osobne opatruje osobu s ŤZP odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby v stupni IV alebo V. Príspevok sa poskytuje, ak osoba, ktorá opatruje osobu s ŤZP, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako 2,5 násobok sumy životného minima.
Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Peňažný príspevok na opatrovanie je možné priznať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom bola príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaná písomná žiadosť o tento príspevok. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania.
Peňažný príspevok je možné priznať a vyplatiť aj vtedy, ak opatrovaná osoba zomrela pred vypracovaním integrovaného posudku, ktorý mal byť podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie.