
Sociálna práca je komplexná a náročná profesia, ktorá si vyžaduje nielen odborné znalosti a zručnosti, ale aj silnú osobnosť, empatiu a dodržiavanie etických princípov. Sociálni pracovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v spoločnosti, pomáhajú jednotlivcom, rodinám a komunitám prekonávať ťažkosti a zlepšovať ich životnú situáciu. Tento článok sa zameriava na povinnosti sociálneho pracovníka, jeho rôzne role, etické aspekty jeho práce a dôležitosť jeho osobnosti.
Osobnosť sociálneho pracovníka je jedným z najdôležitejších nástrojov, ktoré má k dispozícii. Sociálny pracovník by mal byť poctivý, spravodlivý, pravdovravný, pracovitý a mal by vzbudzovať dôveru. Dôležitá je schopnosť komunikovať s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami. Strieženec definuje, že osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od kvalitného vzdelania, sociálneho rozhľadu a integrovaného súhrnu povahových čŕt.
Rozlišujeme niekoľko typov sociálnych pracovníkov:
Etický kódex sociálnych pracovníkov vyjadruje poslanie tejto profesie: „Sociálny pracovník, ktorý sa v úlohe pomáhajúceho stretáva s ľuďmi v núdzi, s ľuďmi v závislom postavení, s ľuďmi v kolízii a strese, ktorí potrebujú viac než neosobnú profesionálnu slušnosť, potrebujú prijatie, spoluúčasť (nie súcit), empatiu, porozumenie neodsudzujúci postoj, pocit dôvernosti informácií, akceptovanie jedinečnosti aj inakosti.“
Sociálny pracovník pri výkone svojej práce zastáva niekoľko rolí. Funkčné zaradenie a náplň sociálneho pracovníka závisí od požiadaviek a predstáv konkrétneho zamestnávateľa. Medzi tieto role patria:
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Podľa Režníčka existujú viaceré typy rolí sociálneho pracovníka:
Sociálny pracovník v našich podmienkach musí preberať zodpovednosť za riešenie prípadu, pričom je obmedzovaný vo svojich kompetenciách a možnostiach aj nedostatkom času, či množstvom klientov.
Pre pochopenie a určenie náplne sociálneho pracovníka je mimoriadne dôležité vymedzenie pojmu sociálna práca. Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšovaniu vzájomného prispôsobenia jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je to činnosť v prospech klientov, ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc a podpora. Sociálna práca vedie od sociálnej pomoci k sociálnemu rozvoju človeka. Vo vyspelých krajinách má sociálna práca status profesie so všetkým, čo k tomu patrí a opakovane sa presviedčame, že sociálna práca to nie sú len sociálno-technické opatrenia, ale najmä metóda práce s klientom. Množstvo klientov sociálnych pracovníkov vyžaduje pri riešení svojich problémov aj pomoc ďalších odborníkov. V súčasnosti sa síce proklamuje spolupráca sociálnych pracovníkov a iných odborníkov pri riešení viacerých sociálnych problémov (vznikajú okrem iného aj viaceré špecificky zamerané komisie, či iné orgány, ktoré majú túto spoluprácu koordinovať), ale jej konkrétne efekty sú diskutabilné.
J. Prúcha uvádza, že profesia (profesionál) sa musí vyznačovať týmito znakmi:
Niektoré konkrétne návrhy na zlepšenie súčasného stavu:
Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku
Psychologická príprava sociálnych pracovníkov je nevyhnutná pre efektívny výkon ich povolania. Zahŕňa rôzne aspekty, ako:
Sociálny pracovník ako odborník v styku s inými by mal byť teda aj sociálno - psychologickými poznatkami, zručnosťami a vedomosťami.
Poradenstvo sociálneho pracovníka je jedna z možných ciest pomoci človeku, ktorý má problémy. V tejto súvislosti psychologická literatúra doporučuje 6 typov stratégií pomoci sociálnych pracovníkov:
Sociálny pracovník v styku klientom je veľmi často nútený vystupovať ako odborník, ktorý, vo všeobecnosti vzaté, učí klienta žiť po novom. Ide hlavne o získanie nových zručností a návykov, ktorých zákonitosti zmien a nadobúdania by mal sociálny pracovník poznať. Často táto časť práce predstavuje to najťažšie, z hľadiska neviditeľnosti, čo musí sociálny pracovník urobiť nakoľko odstránenie starých problematických návykov trvá dlho a je často málo efektívne.
Každý z nás, ktorý chce postupovať vo svojej profesionálnej kariére, potrebuje a stať v priebehu svojho pracovného života manažérom, resp. ovládať určité manažérske postupy s cieľom zvýšiť možnosti svojho odborného rastu. Rola sociálneho pracovníka si vyžaduje osobnú zaangažovanosť a vlastnú schopnosť utvoriť si pracovné vzťahy a pozíciu v tej ktorej inštitúcii.
Prečítajte si tiež: Sociálna práca Nitra: Kariérne možnosti
Sociálny pracovník počas svojej praxe musí uskutočniť prieskumy, resp. výskumy určitých sociálnych alebo dokonca psychologických faktov, ktoré mu majú dopomôcť k získaniu širšej poznatkovej základni o určitých sociálnych problémoch.
Komplexnosť prípravy sociálneho pracovníka prekračuje možnosti jednej vednej disciplíny. Pripraviť kvalitného sociálneho pracovníka je úloha pre nás všetkých, ktorým nám záleží na pomoci ľuďom, ktorí nás potrebujú.
Etika je súhrn pravidiel o spoločenskom správaní, ktoré sa týkajú vonkajšieho prejavu, vzťahu k ľuďom. Etický kódex sociálnej práce je systematicky usporiadaný súbor noriem, zbierka predpísaných spoločenských noriem.
Nie je veľa profesií v ktorých sa dá zaobísť bez vysokej odbornosti ale aj dokonalého poznania ľudí, ktorým je profesia určená. Takto orientovaným profesiám patria napríklad popri lekároch, psychológoch, pedagógoch aj sociálny pracovníci.
Rodina: Je základnou bunkou spoločnosti ktorá plní viaceré spoločensky významné funkcie.
Rodina nie vždy uspokojivo plní svoje funkcie voči svojim členom a spoločnosti a vtedy hovoríme o tzv. disfunkčnosti - hovoríme o poruchách rodiny. A páve disfunkčná rodina je najčastejšou cieľovou kategóriou sociálnej práce- Vrámci nej je významnou podskupinou oblasť s týranými, zneužívanými a zanedbávanými deťmi. Okrem riešenia tohto závažného problému sem zaraďujeme aj napr.
Nezamestnaní: Väčšina ľudí prežíva nezamestnanosť ako vlastné ohrozenie a frustráciu. Sprevádzaná je pocitmi neistoty, obavami o budúcnosť, pocitmi viny a krivdy. Nezamestnanosť najmä dlhodobá znižuje spôsobilosť človeka nájsť si prácu. Takíto ľudia sa často dostávajú do sociálnej izolácie, z ktorej nie sú schopní sami sa dostať a preto je potrebné im pomáhať. Úrady práce sprostredkujú zamestnanie sledovanému nezamestnanému, poskytujú poradenstvo, rekvalifikáciu i podporu v nezamestnanosti. V súčasnosti sa zo skupiny ekonomicky neaktívnych občanov v produktívnom veku vyčleňujú tzv.
Starí ľudia: Občania v dôchodkovom veku sú početnou cieľovou skupinou sociálnej práce.
Osoby sociálne deviantné: Pojmom soc. deviácia sa označuje porušenie alebo podstatná odchýlka od niektorej soc. normy správania alebo od skupiny noriem t. j.
Osoby počas výkonu trestu odňatia slobody a po skončení výkonu trestu: Predmetom práce sú zákonitosti špecifického sociálneho výchovného pôsobenia sa všetky kategórie odsúdených počas výkonu trestu a po ňom. Úloha sociálneho pracovníka je pri nápravnovýchovnom pôsobení v resocializačnej sociálnej.
Drogovo závislí občania: Miesto soc. práce je najmä v prevencii drogových závislostí. Ak sa soc.
Minoritné skupiny (menšiny): V každej spoločnosti sa nachádzajú zoskupenia občanov, ktoré sa svojou históriou, kultúrou, zvykmi, správaním odlišujú od spôsobu života väčšinovej populácie.
Utečenci: Každý človek má právo na sebaurčenie, na voľbu svojej životnej cesty. Toto právo je však obmedzené jeho príslušnosťou k nijakému národu alebo štátu.
tags: #ja #ako #socialny #pracovnik #povinnosti