Kaucia ako daňový výdavok: Komplexný pohľad na slovenské právne predpisy

Úvod

Kaucia, ako forma zabezpečenia rôznych záväzkov, je bežnou súčasťou obchodných a občianskych vzťahov. V kontexte daňového práva je však dôležité správne posúdiť, či a za akých podmienok je možné kauciu považovať za daňový výdavok. Tento článok sa zameriava na analýzu kaucie v rôznych situáciách, s dôrazom na jej daňové aspekty v zmysle slovenských právnych predpisov.

Kaucia zaplatená pri podaní námietok vo verejnom obstarávaní

Finančná správa Slovenskej republiky sa zaoberala otázkou, či je kaucia zaplatená pri podaní námietok podľa zákona o verejnom obstarávaní považovaná za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Táto otázka je relevantná v dvoch prípadoch:

1. Ak navrhovateľ vzal námietky späť ešte pred začatím konania.
2. Ak boli námietky zamietnuté a zaplatená kaucia sa stala príjmom štátneho rozpočtu.

V súlade s § 169 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní sa konanie o preskúmaní úkonov kontrolovaného môže začať aj na základe námietok. Osoba vymedzená v § 170 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní môže podať námietky pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva v súlade s § 170 ods. Forma, obsah a spôsob predkladania námietok je vymedzený v ustanovení § 170 ods. V súlade s § 172 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní kaucia prepadne v prospech štátneho rozpočtu, ak úrad námietkam nevyhovie a námietky zamietne. Nakladanie so zloženou kauciou pri späť vzatí námietok závisí podľa § 172 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní od toho, v akom štádiu konania boli námietky vzaté späť. V prípade, ak v súlade s § 171 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní úrad zistí dôvody na zastavenie konania, vráti navrhovateľovi zloženú kauciu. Ak navrhovateľ vezme námietky späť ešte pred začatím konania, úrad pre verejné obstarávanie vráti v súlade s § 172 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní navrhovateľovi zloženú kauciu, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu. Ak navrhovateľ vezme podané námietky späť po začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, v súlade s § 172 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní sa 35 % z výšky kaucie stáva príjmom štátneho rozpočtu. V súlade s § 172 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní kaucia prepadne v prospech štátneho rozpočtu, ak úrad námietkam nevyhovie a námietky zamietne.

Pri posudzovaní prípadného zahrnutia kaucie zaplatenej podľa zákona o verejnom obstarávaní do daňových výdavkov je potrebné posúdiť charakter platby. Vo všeobecnosti je kaucia zložená na účet úradu v súvislosti s podanými námietkami nevyhnutným predpokladom pre začatie rozhodovacieho procesu o predložených námietkach. Z účtovného hľadiska má kaucia pri jej zaplatení charakter poskytnutej zálohy, resp. Finančné prostriedky vynaložené na kauciu, resp. jej časť sa stávajú príjmom štátneho rozpočtu najmä zo subjektívnych dôvodov na strane navrhovateľa (napr. S ohľadom na uvedené zastávame názor, že prepadnutá kaucia, resp. jej časť, ktorá sa podľa § 172 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní stala príjmom štátneho rozpočtu, sa považuje za náklad, ktorý má charakter sankcie a preto ho nie je možné podľa § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov.

Kaucia v kontexte prenájmu nehnuteľností

Registrácia prenajímateľa

Ak sa fyzická osoba rozhodne prenajímať nehnuteľnosť (byt, dom), je povinná registrovať sa na daňovom úrade. Podľa § 49a ods. 2 zákona o dani z príjmov, ak fyzická osoba nie je registrovaná z titulu inej činnosti (napr. živnosť), musí požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom nehnuteľnosť prenajala. Daňovník sa môže zaregistrovať na ktoromkoľvek daňovom úrade, pričom miestna príslušnosť sa určuje podľa miesta trvalého pobytu. Ak je daňovník už registrovaný ako živnostník alebo SZČO, nie je potrebné sa registrovať osobitne pre prenájom.

Prečítajte si tiež: Kaucia pri prenájme nehnuteľnosti

Oslobodenie od dane

Podľa § 9 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a príjmy z príležitostných činností, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak príjmy presiahnu túto sumu, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad 500 eur. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.

Spoluvlastníctvo nehnuteľnosti

V prípade, ak podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti (napr. manželia) prenajímajú nehnuteľnosť, každý z nich si uplatňuje príjmy a výdavky v pomere zodpovedajúcom ich spoluvlastníckemu podielu. Ak je prenajímaná nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, príjem z prenájmu si manželia môžu rozdeliť v rovnakom alebo inom dohodnutom pomere.

Daňové výdavky pri prenájme

Tak ako každý daňový výdavok, aj daňový výdavok vynaložený v súvislosti s príjmami z prenájmu musí spĺňať podmienky vymedzené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. To znamená, že musí byť daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov a zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Uplatnenie daňových výdavkov v súvislosti s príjmami z prenájmu je závislé od toho, či daňovník prenajímanú nehnuteľnosť zaradil do svojho obchodného majetku podľa § 2 písm. Ak daňovník nemá prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť len výdavky na riadnu prevádzku prenajímanej nehnuteľnosti. Ak má daňovník prenajímanú nehnuteľnosť v príslušnom zdaňovacom období zaradenú vo svojom obchodnom majetku, môže si do daňových výdavkov uplatniť napr. výdavky na obstaranie prenajímanej nehnuteľnosti (formou odpisov), výdavky na jej technické zhodnotenie (ustanoveným spôsobom), na jej opravy a udržiavanie a ďalej aj výdavky na riadnu prevádzku nehnuteľnosti, a to výdavky za energie (napr. elektrina, plyn, voda), poplatky za správu nehnuteľnosti a iné.

Výdavky pred začatím prenájmu

Čo sa týka výdavkov vynaložených na obstaranie hnuteľných vecí (napr. práčka, televízor) pred začatím prenájmu, je potrebné mať na zreteli vecnú a časovú súvislosť s dosahovanými príjmami. V súvislosti s vynaložením výdavkov pred začatím prenájmu je potrebné vychádzať z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov. Daňovník môže do základu dane zahrnúť aj výdavky na rekonštrukciu, ktoré vynaložil v roku, ktorý predchádzal roku, kedy začal vykonávať činnosť, a to na zásoby a iné nevyhnutne vynaložené výdavky.

Kaucia od nájomníka

Pri posúdení kaucie zloženej nájomníkom je potrebné vychádzať a rešpektovať uzatvorenú nájomnú zmluvu (a to predovšetkým podmienky a účel, na aký bola predmetná kaucia poskytnutá). Zmluvní partneri (prenajímateľ a nájomca) sa okrem dojednaného nájomného môžu dohodnúť, že nájomca zloží peňažné prostriedky na zaistenie nájomného a na úhrady za plnenie poskytované v súvislosti s užívaním bytu a na úhradu iných svojich záväzkov v súvislosti s nájmom, tzv. kauciu, čo umožňuje aj Občiansky zákonník. Z takto uzatvorenej zmluvy by malo vyplývať, kedy a za akých podmienok bude kaucia prenajímateľom použitá alebo vrátená, čo má vplyv na jeho zdaniteľný príjem.

Prečítajte si tiež: Kolúzna väzba v nájomných zmluvách

Kaucia nie je zdaniteľný príjem pre prenajímateľa v čase jej prijatia. Ak zmluvné vzťahy bežia bez komplikácií a nájomca si svoje záväzky plní riadne a načas, prenajímateľ je povinný kauciu bezodkladne vrátiť. Kaucia by sa stala príjmom a výdavkom v prípade započítania si záväzkov a pohľadávok pri ukončení nájmu.

Zábezpeka z verejnej súťaže

Prepadnutá zábezpeka z verejnej súťaže podľa § 36 ods. 4 písm. a) a c) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinného do 17.04.2016, nie je daňovo uznateľným výdavkom. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. viazanosť ponuky možno zabezpečiť zábezpekou. Zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača alebo zloženie finančných prostriedkov uchádzačom na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky [obdobne aj § 46 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. predpisov, ktorý je účinný od 18.04.2016 (ďalej len „zákon č. 343/2015 Z. Z.)]. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ak uchádzač odstúpi od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk alebo a) nepredloží doklady podľa § 32 ods. 1 písm. e) alebo § 35 ods. 1 písm. a) až c), b) v prípadoch podľa § 32 ods. 6 alebo § 35 ods. 8 nepodpíše zmluvu, c) neposkytne súčinnosť podľa § 45 ods. V súlade s § 46 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ak úspešný uchádzač v lehote viazanosti ponúk od svojej ponuky odstúpi alebo neposkytne verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi riadnu súčinnosť potrebnú na uzavretie zmluvy.

Zaúčtovaný náklad v prípade prepadnutia zábezpeky z verejnej súťaže podľa § 36 ods. 4 písm. a) a c) zákona č. 25/2006 Z. z. nemá vzťah k zdaniteľnému príjmu podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, tzn. nie je splnená podmienka vecnej súvislosti daňového výdavku so zdaniteľným príjmom a v súlade s § 21 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov sa nejedná o daňový výdavok. Prepadnutá zábezpeka za podmienok uvedených v osobitnom predpise v prospech obstarávateľa verejnej súťaže je príjmom tohto obstarávateľa. Ak zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, potom takáto finančná zábezpeka je príjmom, ktorý podlieha dani vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov.

Kaucia a DPH

V prípade, ak je v nájomnej zmluve dohodnutá kaucia vo výške mesačného nájomného zvýšená o DPH, a kaucia sa platí na základe zmluvy, nie je možné si túto DPH uplatniť, ak prenajímateľ nevystaví daňový doklad. Nárok na odpočet DPH vzniká až pri vystavení riadnej faktúry na konci nájmu.

Účtovanie kaucie

Pri účtovaní kaucie je dôležité rozlišovať, či ide o kauciu prijatú alebo poskytnutú. Prijatá kaucia sa eviduje ako záväzok, ktorý bude musieť byť vrátený alebo vyrovnaný na konci prenájmu. Poskytnutá kaucia sa eviduje ako pohľadávka.

Prečítajte si tiež: Podmienky kaucie pri prenájme

V jednoduchom účtovníctve sa kaucia účtuje v knihe pohľadávok alebo záväzkov. V podvojnom účtovníctve sa používajú účty účtovej skupiny 37 - Iné pohľadávky a záväzky (napr. 378 - Iné pohľadávky, 379 - Iné záväzky).

tags: #kaucia #daňový #výdavok