Povinnosti riaditeľa a zamestnávateľa pri dlhodobej práceneschopnosti (PN)

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Dĺžka trvania PN a s tým spojené náhrady príjmu (nemocenské) sú upravené zákonom a podliehajú určitým pravidlám a podmienkam. Nedodržanie týchto podmienok môže viesť k strate nároku na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti. V tomto článku sa pozrieme na to, ako dlhodobá PN ovplyvňuje povinnosti zamestnávateľa, najmä v kontexte riaditeľa školy, a na niektoré aspekty elektronickej práceneschopnosti (ePN).

Dočasná práceneschopnosť - základné informácie

Dočasná práceneschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Dočasná práceneschopnosť nastáva, keď zamestnanec nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov. Ošetrujúci lekár určuje dĺžku PN, pričom prvý deň PN začína dňom zistenia choroby alebo úrazu. Výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Nárok na dávky počas PN

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Zamestnanec má počas dočasnej PN nárok na:

• Náhradu príjmu od zamestnávateľa (od 1. do 10. dňa PN).
• Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa PN, najviac do 52. týždňa).

Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas. Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec utrpel úraz alebo ochorel v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Pre výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je potrebné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ). Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Prečítajte si tiež: Riešenie situácie: Dlhodobá PN riaditeľa

Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite minimálne od 1. januára kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla PN, použije sa DVZ z tohto obdobia. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Miesto určenia a vychádzky počas PN

Počas dočasnej PN je dôležité dodržiavať určené miesto pobytu a pravidlá vychádzok.

Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

Prečítajte si tiež: Smižany domov dôchodcov vedenie

Zamestnanec má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca. Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese.

Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”. Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb.

Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr.

Porušenie liečebného režimu

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty pri výbere domova dôchodcov

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Riaditeľ školy na PN a zastupovanie

V prípade, ak je riaditeľ školy PN (napríklad jeden mesiac), vyvstáva otázka, kto ho môže v tomto období zastupovať. Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve“ vymedzuje postavenie riaditeľa školy. V zmysle § 5 ods.1 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve školu riadi riaditeľ a okrem iného zodpovedá za jej prevádzku a hospodárenie. Zástupca riaditeľa sa podieľa na riadení školy v rozsahu vymedzenom svojou funkciou.

Na miesto riaditeľa školy, ktorý je štatutárnym orgánom, môže napr. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti podľa § 3 ods. 13 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve“) zriaďovateľ vymenovať na dobu prerušenia vykonávania funkcie riaditeľa pedagogického zamestnanca podľa § 3 ods. 14 zákona č. 596/20023 Z. z., ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z. Na vymenovaného riaditeľa školy na zastupovanie podľa vyššie uvedeného ustanovenia zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve sa vzťahuje povinnosť najneskôr do troch rokov od ustanovenia do kariérovej pozície vedúceho pedagogického zamestnanca ukončiť funkčné vzdelávanie. To platí najdlhšie sedem rokov od jeho ukončenia. Jeho platnosť sa predlžuje po každom absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania. Platnosť funkčného inovačného vzdelávania je sedem rokov od jeho ukončenia. Takto vymenovaný riaditeľ na zastupovanie školy nemá podmienku 5 rokov pedagogickej činnosti a absolvovania prvej atestácie, alebo jej náhradnej formy.

Riaditeľa školy podľa § 3 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve vymenúva vždy zriaďovateľ školy. Riaditeľa školy vymenováva predseda samosprávneho kraja, alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja.

Postup pri vymenovaní zastupujúceho riaditeľa

1. Identifikácia potreby: Zriaďovateľ zistí, že riaditeľ školy je dlhodobo práceneschopný a nie je schopný vykonávať svoju funkciu.
2. Výber kandidáta: Zriaďovateľ vyberie pedagogického zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.
3. Vymenovanie: Zriaďovateľ vydá rozhodnutie o vymenovaní zastupujúceho riaditeľa na dobu prerušenia výkonu funkcie. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky potrebné náležitosti, ako sú meno a priezvisko zastupujúceho riaditeľa, dátum vymenovania a dobu, na ktorú je vymenovaný.
4. Informovanie: Zriaďovateľ informuje školu a jej zamestnancov o vymenovaní zastupujúceho riaditeľa.

Ide o vymenovanie, nie o poverenie. Inštitút poverenia sa uplatňuje v školskej praxi, napr. pri novozriadenej škole podľa § 3 ods. 16 zákona č. 596/2003 Z. z.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. júna 2023 sa so zlomenou nohou a barlami už nemusíte trmácať do práce kvôli odovzdaniu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Lekár vám ho musí vystaviť elektronicky. Táto povinnosť sa týka obvoďákov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Ako sme už naznačili, zamestnancom odpadajú akékoľvek povinnosti s doručením PN-ky zamestnávateľovi. Rovnako mu tiež nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci. Túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka. Zamestnávateľa však bez zbytočného odkladu musíte informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce. Nemusíte podávať ani žiadosť o nemocenské. Považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.

Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať. Pokiaľ máte v momente vystavenia ePN-ky uzatvorených viacero pracovnoprávnych vzťahov, lekár vyznačí tie, z ktorých môžete pracovať aj počas ePN.

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Nie je váš zamestnanec zrovna fanúšikom digitalizácie a vyplácate mu peniaze na ruku? V tomto prípade sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti. Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.

Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy. Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi. Áno, je to v poriadku. Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká. Zamestnávateľ neposielala žiadne údaje k ePN, tzn.

Papierová vs. ePN

Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte sociálke zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti vám pri ePN odpadajú.

Informácie poskytované Sociálnou poisťovňou

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.

Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.

Zmena pobytu počas PN

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dlhodobá PN a DDS (3. pilier)

Počas obdobia dlhodobej PN sa zamestnanci často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa ich doplnkového dôchodkového sporenia (DDS), známeho aj ako 3. pilier.

Príspevky zamestnávateľa na DDS počas PN

Častá otázka je, či zamestnávateľ prispieva na DDS aj počas PN. Všeobecne platí, že ak je klient dlhodobo na PN, zamestnávateľ mu neprispieva na DDS. Sporiteľ má prerušené obdobie sporenia, ale ak sa rozhodne, môže si dôchodkové sporenie neskôr doplatiť.

Možnosti sporiteľa počas dlhodobej PN

Ak je sporiteľ dlhodobo na PN, má niekoľko možností:

• Prerušenie sporenia: Sporiteľ nemusí počas PN prispievať do 3. piliera. Zmluva zostáva aktívna a sporiteľ platí poplatok za správu.
• Dobrovoľné doplatenie: Po skončení PN si sporiteľ môže doplatiť príspevky za obdobie, kedy bol na PN.
• Predčasný výber: Za určitých podmienok môže sporiteľ požiadať o predčasný výber svojich úspor.

Predčasný výber z DDS

Podmienky predčasného výberu z DDS závisia od toho, kedy bola zmluva uzatvorená:

• Zmluvy uzatvorené do 31.12.2013: Predčasný výber bol možný len v niektorých prípadoch, ak to umožňovali dávkové plány. Pri zrušení zmluvy má DDS nárok na odplatu za odstupné vo výške určenej podľa dávkového plánu, inak vo výške 5 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka. Zo zvyšných 20 % sa 15 % považuje za kladný výnos príspevkového doplnkového dôchodkového fondu.
• Zmluvy uzatvorené od 1.1.2014: Sporiteľ si môže vybrať len príspevky, ktoré sám odviedol aj vrátane výnosov, ale len raz za 10 rokov. Príspevky, ktoré mu odviedol zamestnávateľ, zostanú na účte až dovtedy, kým nezačne poberať predčasný dôchodok alebo riadny starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne.

Je dôležité si uvedomiť, že pri predčasnom výbere sa platí poplatok za správu dôchodkového fondu.

Poplatky za správu DDS

Aj keď sporiteľ počas PN neprispieva do DDS, zmluva zostáva aktívna a sporiteľ platí poplatok za správu. Výška poplatku sa líši v závislosti od konkrétnej DDS a fondu. Poplatok za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu je približne 1,30 % ročne z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo fonde. Odplata za správu výplatného fondu je približne 0,65% ročne.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi na dlhodobej PN

Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný, zamestnávateľ má voči nemu určité povinnosti:

• Poskytovanie náhrady príjmu: Od 1. do 10. dňa PN je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi náhradu príjmu.
• Oznámenie Sociálnej poisťovni: Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a koniec PN zamestnanca.
• Prerušenie sociálneho poistenia: Ak PN trvá dlhšie ako 52 týždňov, zamestnávateľ preruší sociálne poistenie zamestnanca.
• Informovanie o možnostiach DDS: Zamestnávateľ by mal informovať zamestnanca o jeho možnostiach v súvislosti s DDS počas PN.

Dôležité zmeny v sociálnom poistení v roku 2025

V roku 2025 nastanú dôležité zmeny v sociálnom poistení, ktoré ovplyvnia aj zamestnancov na dlhodobej PN:

• Valorizácia dôchodkov: Sociálna poisťovňa v roku 2025 zvýši dôchodky o 2,1 %. Dôchodkové dávky sa valorizujú (zvyšujú) o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané Štatistickým úradom Slovenskej republiky za prvých deväť mesiacov kalendárneho roka 2024, t. j. o 2,1 % mesačnej sumy dôchodku. Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky bez osobitnej žiadosti dôchodcu. Prvýkrát ich dostanú vo výplatnom termíne v januári 2025 a o zvýšení im Sociálna poisťovňa zašle aj písomné rozhodnutie.
• Zrušenie rodičovského dôchodku: Sociálna poisťovňa končí s vyplácaním rodičovského dôchodku tým poberateľom dôchodku, ktorým už bol priznaný. Znamená to, že Sociálna poisťovňa už nebude rozhodovať o rodičovskom dôchodku za rok 2025 a ani za ďalšie roky. Kompenzáciou rodičovského dôchodku je asignácia podielu zaplatenej dane.
• Vyššie nemocenské dávky: Poistenci Sociálnej poisťovne si vo viacerých životných situáciách v budúcom roku polepšia. V roku 2025 budú po splnení zákonných podmienok dostávať zo Sociálnej poisťovne vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné.
• Zrušenie evidenčných listov dôchodkového poistenia (ELDP): Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) bude zrušená od 1. januára 2026. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestnávatelia povinní zaslať ELDP všetkých zamestnancov v lehotách určených podľa počtu zamestnancov - a to v priebehu roka 2026. Údaje, ktoré o svojich zamestnancoch doposiaľ zamestnávateľ predkladal prostredníctvom ELDP, bude Sociálna poisťovňa získavať zo svojich informačných systémov.

tags: #riaditeľ #na #dlhodobej #PN #povinnosti