
"Peniaze namiesto gastráčov" je myšlienka a krok, ktorý prináša zmeny v oblasti stravovania zamestnancov. V slovenskom legislatívnom prostredí však aj malá zmena vyžaduje úpravu mnohých ďalších zákonov a pravidiel. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty stravovania zamestnancov a darovania peňazí v slovenskom kontexte, pričom sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku.
Existujú štyri hlavné formy zabezpečenia stravovania zamestnancov:
Firma je povinná zabezpečiť stravovanie zamestnancov, ktorí pracujú v režime pracovného práva.
Na obed vo vlastnej alebo partnerskej jedálni musí firma prispieť minimálne 55 % ceny jedla, maximálne však 55 % zo sumy 7,80 EUR (stravné pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín od 10/2023 do 8/2024), teda maximálne 4,29 EUR. V prípade stravovacej poukážky musí mať poukážka hodnotu aspoň 75 % zo sumy 8,30 EUR (stravné pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín do 8/2024), teda 6,23 EUR. Od septembra 2024 bude táto suma rovnaká, 6,23 EUR (75 % zo sumy 8,30 EUR).
Finančný príspevok musí byť poskytnutý aspoň v sume 55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, teda aspoň v sume 3,22 EUR do 8/2024 alebo 3,43 EUR od 9/2024. Ak má firma viacerých zamestnancov, príspevok musí byť poskytnutý aspoň v sume, v akej je poskytnutý iným porovnateľným zamestnancom (antidiskriminačné pravidlá). Maximálny príspevok je opäť 55 % zo sumy 7,80 EUR (stravné pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín od 10/2023), teda 4,29 EUR.
Prečítajte si tiež: II. pilier a dobrovoľné príspevky: Všetko, čo potrebujete vedieť
Príspevok firmy je účtovným nákladom firmy, účtovaným na účte 527. Akýkoľvek nadlimitný príspevok je formou financovania stravného, pričom zvyšok môže byť krytý zo sociálneho fondu.
Firma môže prispievať zamestnancom na stravné v plnej miere, a to buď zo sociálneho fondu, alebo z vlastných príspevkov. Príspevok do fondu je účtovným nákladom aj daňovým výdavkom. Čerpanie fondu na financovanie zvyšnej časti stravného už nemusí byť problémom z hľadiska daňovej uznateľnosti. Zvyšnú časť "nad 4,29 EUR" (do 8/2024) resp. "nad 4,57 EUR" (od 9/2024) má firma v daňových výdavkoch. Firma môže sociálny fond dotovať aj z účtovného zisku po zdanení.
Vlastná alebo cudzia jedáleň poskytuje dodávku podliehajúcu DPH, a preto musí zamestnancom naúčtovať výstupnú DPH (rozsudok ESD C-412/03). Táto DPH navyšuje sumu, ktorú platí zamestnanec. Uvedené neplatí pre stravovaciu poukážku, ktorá je len poukazom na budúcu možnú dodávku a až tá podlieha DPH.
Stravné poskytnuté formou, za podmienok a limitov Zákonníka práce je daňovým výdavkom. Všetko, čo tieto limity, podmienky a pravidlá nespĺňa, daňovým výdavkom nie je. Nedaňovým výdavkom je napr. suma poskytovaná z nákladov firmy v sume viac ako 4,29 EUR (do 8/2024) resp. 4,57 EUR (od 9/2024).
Na strane zamestnanca je všetko, čo dostane podľa pravidiel a do limitov Zákonníka práce, príjmom oslobodeným od dane z príjmov a odvodov. Všetko, čo dostane “nad” (najmä nad 4,29 EUR resp. 4,57 EUR od 9/2024) a z vlastných zdrojov firmy, je príjmom zdaňovaným a “zodvodňovaným”.
Prečítajte si tiež: Všetko o dobrovoľných príspevkoch na dôchodok
Finančný príspevok na stravovanie si môže vybrať iba zamestnanec, ktorý je “na stravovacích poukážkach”. Nie ten, ktorému firma zabezpečuje obedy vo vlastnej či prenajatej kantíne. Títo zamestnanci musia povinne konzumovať, čo firma navarí, aj keď im to nechutí. Zachrániť ich môže domácka práca alebo špeciálna diéta.
Ak chce firma zabezpečiť stravné a prispieť naň dohodárovi, musí sa to dohodnúť písomne v predmetnej dohode. Prípadne musí firma o týchto dohodárov písomne rozšíriť okruh zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie a prispeje naň.
Ak chce firma rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, napr. na dohodárov, konateľov či spoločníkov bez pracovnej zmluvy, môžu sa títo stravovať len formou stravovacích poukážok. Firma môže dobrovoľne upraviť podmienky, za ktorých poskytuje stravné - napr. aj za dni dovolenky či prekážok v práci. Rovnako môže firma dobrovoľne rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné niektorou z možných foriem - aj o osoby, ktorý pracujú menej ako 4 hodiny, dohodárov či konateľov s odmenou či bez, alebo spoločníkov eseročiek bez pracovnej zmluvy. Uvedené rozšírenie je podľa Zákonníka práce “po prerokovaní so zástupcami zamestnancov”.
Ak je spoločník zamestnaný vo vlastnej eseročke na pracovný pomer so stanoveným rozsahom nad 4 hodiny, na eseročku ako zamestnávateľa sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť stravovanie. Ak eseročka nemá žiadnych zamestnancov na pracovný pomer, nie je zamestnávateľom na účely Zákonníka práce a nemôže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravné a prispeje naň, na konateľa či spoločníka bez pracovnej zmluvy.
Ak by spoločnosť zabezpečila stravovanie formou nepeňažnou (najmä stravovacia poukážka), pre konateľa ide o oslobodený príjem. Ak eseročka má zamestnancov na pracovný pomer a rozšíri okruh osôb, ktorým stravné poskytne, konateľovi a spoločníkovi môže takto dobrovoľne a nad rámec poskytnúť len stravovaciu poukážku, nie finančný príspevok. Pre konateľa či spoločníka je príspevok do maximálnej sumy 4,29 EUR (od 10/2023 do 8/2024) resp. do 4,57 EUR (od 9/2024) príjmom oslobodeným, zvyšnú sumu do hodnoty poukážky doplatí z vlastného. Pre firmu ide do rovnakej sumy o daňový výdavok.
Prečítajte si tiež: Vzorový plagát pre dobrovoľníkov
Ak však firma-zamestnávateľ rozšíri okruh osôb na konateľa či spoločníka a poskytne mu finančný príspevok, tento nie je poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce. Pre konateľa nie je oslobodený, no tvorí súčasť jeho výplatnej pásky s výpočtom odvodov na strane firmy i zamestnanca prípadne i dane z príjmov. Daňovým výdavkom firmy táto suma však byť môže - vzhľadom na to že bola dodanená na strane konateľa/spoločníka.
Obedy na obchodných rokovaniach sú možnosťou, ktorá je mimo pravidiel Zákonníka práce. Suma obeda vrátane kávy, vody či vína je pre firmu účtovným nákladom, no pohostenie je nedaňovým výdavkom.
Za dni či hodiny pracovnej cesty patrí zamestnancovi fiktívne stravné, ktorého suma je určená v závislosti od dĺžky pracovnej cesty v hodinách ako i krajiny, v ktorej pobudol. Zákon o cestovných náhradách určuje, že povinnosť vypočítať a zaplatiť takto definované stravné má firma nielen pre zamestnancov na pracovnú zmluvu, ale aj pre konateľov a iných štatutárov. Zákon o dani z príjmov považuje aj spoločníkov za zamestnancov, čiže už sme v podstate v režime pre štandardných zamestnancov.
Administratívna zložitosť stravovacích poukážok spočíva v tom, že samotný nákup neznamená ešte účtovný náklad či daňový výdavok. Tým je až konkrétna spotreba a z nej určené percento ako príspevok zamestnávateľa. Preto finančný príspevok - tam, kde je možný - predstavuje určité zjednodušenie.
Podmienky vykonávania verejnej zbierky s účinnosťou od 1. júla 2014 ustanovuje zákon NR SR č. 162/2014 Z. z. o verejných zbierkach. Zbierku možno vykonávať najdlhšie jeden rok s výnimkou zbierky do prenosných pokladničiek, ktorú možno vykonávať najdlhšie 14 po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom roku. Ak sa vykonáva zbierka zasielaním darcovských správ SMS prostredníctvom podniku alebo volaním na skrátené číslo, právnická osoba bezodkladne oznámi správnemu orgánu telefónne číslo na zasielanie darcovských správ SMS alebo pre volanie na skrátené číslo na účely zápisu do registra zbierok. Na kontrolu nad vykonávaním zbierok je príslušný správny orgán, ktorý preveruje, či sa zbierka vykonáva alebo bola vykonaná v súlade s údajmi uvedenými v registri zbierok a s týmto zákonom.
Darovanie peňazí je častou formou pomoci medzi rodinou a priateľmi. Darovacia zmluva musí mať písomnú podobu iba v dvoch prípadoch: pri darovaní nehnuteľnej veci a pri darovaní akejkoľvek veci, ktorá nie je odovzdaná pri darovaní. Ak sú peniaze odovzdané ihneď, darovacia zmluva nemusí byť písomná. Dedičia môžu napadnúť platnosť darovacej zmluvy, ak preukážu, že darca nebol spôsobilý na právne úkony.
Daň z darovania bola zrušená s účinnosťou od 1.1.2004, čo znamená, že darovanie peňazí nepodlieha dani. Taktiež takýto dar nepodlieha žiadnym iným poplatkom. Ak rodičia vkladajú peniaze na účet dieťaťa s úmyslom darovať ich, ide o darovanie podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Darca môže žiadať vrátenie daru len v presne stanovených prípadoch, napríklad ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy (§ 630 Občianskeho zákonníka).
Veci nadobudnuté darovaním nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). To znamená, že nehnuteľnosť kúpená za peniaze darované bude výlučným majetkom mimo BSM, pokiaľ je nadobudnutá výlučne z darovaných prostriedkov.
Návrh na zavedenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa do Zákonníka práce je legislatívna iniciatíva poslancov Národnej rady SR. Pri príspevku na rekreačné poukazy bolo tiež spočiatku prezentované, že to bude nepovinný príspevok, ale nakoniec z toho bol príspevok povinný, ktorý zaťažil najmä zamestnávateľov. Podľa poslaneckého návrhu zákona pôjde maximálne o sumu 275 eur za kalendárny rok. Tento príspevok však nové deti nerozhýbe, pretože podmienkou poskytnutia príspevku je, že musí ísť o dieťa, ktoré je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu po dobu najmenej 6 mesiacov pred podaním žiadosti o príspevok - čiže ide o už existujúceho registrovaného športovca.
Školy si nemôžu pýtať financie na mydlo či toaletný papier. I keď ústava garantuje bezplatné vzdelanie, sčasti sa na jeho financovaní musia podieľať i rodičia. Najznámejším príspevkom, ktorý sa uhrádza, je príspevok do ZRPŠ (Združenie rodičov a priateľov školy). Z právneho hľadiska ide o nezmysel - k vstupu do občianskeho združenia totiž nemožno podľa zákona nikoho nútiť. Členstvo i uhradenie príspevku by tak malo byť dobrovoľným rozhodnutím každého z rodičov.
tags: #je #legalne #dobrovolny #prispevok