Odvody do Sociálnej poisťovne počas PN: Zamestnanec a Zamestnávateľ

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne označovaná ako práceneschopnosť, je obdobie, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia vznikajú určité nároky a povinnosti pre zamestnanca aj zamestnávateľa, vrátane odvodov do Sociálnej poisťovne. Tento článok podrobne rozoberá odvody do Sociálnej poisťovne počas PN, zmeny, ktoré nastali v posledných rokoch, a povinnosti oboch strán.

Elektronizácia PN (ePN)

Od 1. januára 2024 nastali významné zmeny v procese vystavovania a spracovania práceneschopnosti. Cieľom týchto zmien je zjednodušiť celý proces pre pacientov, lekárov aj zamestnávateľov a znížiť administratívnu záťaž.

Kľúčové zmeny v ePN:

1. Elektronické vystavovanie a ukončovanie: PN sa od 1. januára 2024 vystavuje a ukončuje výlučne elektronicky (ePN) vo všetkých ambulanciách a nemocniciach.
2. Žiadne papierové doklady: Pacient/zamestnanec už nedoručuje zamestnávateľovi žiadne potvrdenia o PN. Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha elektronicky.
3. Vystavovanie ePN lekármi: ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za práceneschopného, bez ohľadu na jeho špecializáciu.
4. Zodpovednosť lekára: O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, čím sa minimalizuje možnosť zneužitia. Žiadny lekár nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN.
5. Ukončenie ePN: Každý lekár, ktorý pacienta uznal za schopného práce, môže ukončiť jeho ePN.

Pacientovi, ktorému lekár vystavil ePN, nevznikajú žiadne povinnosti voči zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Všetky potrebné údaje si lekár a inštitúcie vymieňajú elektronicky. Konkrétne to znamená, že zamestnanec:

• neprenáša a nedoručuje žiadne potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiada o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasuje číslo účtu v banke, na ktorý mu bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zmeny v práceneschopnosti od roku 2026

Od 1. januára 2026 prichádzajú ďalšie zásadné zmeny, ktoré ovplyvnia odvody a vyplácanie dávok počas PN.

• Predĺženie obdobia vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom: Zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto doterajších 10 dní).
• Výplata nemocenského od Sociálnej poisťovne: Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa práceneschopnosti.
• Zvýšenie maximálnej dennej nemocenskej dávky: Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.
• Sprísnenie kontrol: Zavádzajú sa sprísnené kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe.
• Zrušenie výnimky z platenia odvodov z odmien: Ruší sa výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

Nemocenské: Nároky a Výpočet

Nároky na nemocenské sa líšia v závislosti od toho, či je osoba zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je vždy potrebné určiť vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Prečítajte si tiež: Dôchodcovia a zdravotné odvody

Zamestnanec

Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu a nemocenské nasledovne:

• 1. - 3. deň: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. - 14. deň: Náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• Od 15. dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Vymeriavací základ zamestnanca je zjednodušene povedané jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec pracoval u súčasného zamestnávateľa počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Denný vymeriavací základ (DVZ) je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Výška nemocenského na deň je 55 % z denného vymeriavacieho základu.

Príklad:

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur. V tomto prípade sa vypočíta náhrada príjmu nasledovne:

• Náhrada za 1. až 3. deň: 25% z DVZ
• Náhrada za 4. až 14. deň: 55% z DVZ

Samostatne Zárobkovo Činná Osoba (SZČO)

• 1. - 3. deň: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Prečítajte si tiež: Odvody zo mzdy: Dôchodcovia

Dobrovoľne Nemocensky Poistená Osoba

• 1. - 3. deň: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v Ochronnej Lehote

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopnou. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

• 1. - 3. deň: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa: Nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Maximálna Výška Nemocenského

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Výplata Nemocenského

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad odvodov z nepravidelného príjmu

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný Režim Počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Povinnosti Pacienta

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy sa odporúča konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúča sa však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly.

Kontrola Dodržiavania Liečebného Režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Ukončenie PN

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

PN a Invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského. Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná.

Ochranná Doba

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Zrušenie Vylúčenia Platenia Poistného od Roku 2026

Od 1. januára 2026 sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. To znamená, že zamestnanci aj zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov. Ak zamestnanec počas PN dosiahne príjem, bude z neho platiť poistné. Rovnaká zmena platí aj pre zamestnávateľov.

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby sa nič nemení. SZČO budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako to platí pre dobrovoľne poistené osoby, ktoré nebudú platiť poistné v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Minimálne a Maximálne Vymeriavacie Základy

Pre obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je minimálny vymeriavací základ pre povinne poistenú SZČO a dobrovoľne poistenú osobu stanovený na 715,00 eur. Od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 sa minimálny vymeriavací základ zvyšuje na 914,40 eur.

Ako Požiadať o Náhradu Príjmu alebo Nemocenské?

Od 1. januára 2024 platí povinnosť elektronického vystavovania PN pre všetkých lekárov. Zamestnanec nemusí doručovať žiadne potvrdenia zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni.

Povinnosti Zamestnávateľa pri ePN:

• Zamestnávateľ je povinný sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
• Zamestnávateľ je povinný nahlasovať údaje potrebné na výpočet náhrady príjmu a nemocenského.

tags: #odvody #do #socialnej #poistovne #počas #PN