Byť jedináčikom alebo mať súrodenca: Výhody a nevýhody

Rodina, do ktorej sa narodíme, je nám daná, a rovnako aj rozhodnutie o tom, či budeme mať súrodenca. V súčasnosti sa zdá, že tradičný rodokmeň s bohatou korunou ustupuje rodinám s jedným dieťaťom. Tento článok sa zameriava na výhody a nevýhody toho, či je lepšie byť jedináčikom alebo mať súrodenca.

Čo znamená byť jedináčikom?

Dlho sa jedináčikom pripisovali negatívne vlastnosti, ako sebeckosť, rozmaznanosť, neschopnosť vcítiť sa do pocitov druhých alebo prílišná závislosť od rodičov. Psychologička Tatiana Rusnáková však zdôrazňuje, že aj byť jedináčikom má svoje výhody. Jedináčikovia sú vďaka svojej pozícii často zručnejší v niektorých oblastiach. Hoci môžu mať menej skúseností so vzťahmi k rovesníkom, lepšie komunikujú so staršími a mladšími. Sú to ľudia, ktorí sú obvykle zodpovední, majú vysoké ambície a v živote to ďaleko dotiahnu. Tieto vlastnosti majú jedináčikovia často spoločné s prvorodenými deťmi, ktorým rodičia venujú maximum pozornosti. Výchova prvorodeného je často systematická a obozretná, čo vedie k rozvoju zodpovednosti a ambícií.

Výhody a nevýhody jedináčikov

Výhody:

• Viac pozornosti: Jedináčikovia majú výhodu v tom, že im rodičia venujú plnú pozornosť, čo môže viesť k rozvoju ich talentov a záujmov.
• Lepšia komunikácia so staršími: Vďaka tráveniu času s dospelými sa jedináčikovia často naučia lepšie komunikovať so staršími ľuďmi.
• Zodpovednosť a ambície: Rodičia jedináčikov často kladú dôraz na zodpovednosť a úspech, čo môže viesť k rozvoju týchto vlastností.
• Samostatnosť: Jedináčikovia sa často učia byť samostatní a spoliehať sa na seba.
• Možnosť lepšieho rozvoja: Rodičia sa môžu plne sústrediť na rozvoj svojho jediného dieťaťa a zabezpečiť mu kvalitné vzdelanie a záujmové aktivity.

Nevýhody:

• Menej skúseností so vzťahmi k rovesníkom: Jedináčikovia môžu mať menej skúseností s interakciou s rovesníkmi a s riešením konfliktov.
• Osamelosť: Jedináčikovia sa môžu cítiť osamelí, najmä ak nemajú dostatok sociálnych kontaktov.
• Perfekcionizmus: Rodičia jedináčikov môžu klásť príliš vysoké nároky na svoje deti, čo môže viesť k perfekcionizmu a stresu.
• Sebeckosť: Ak sú jedináčikovia rozmaznávaní, môžu sa u nich vyvinúť sebecké sklony.
• Ťažšie zvládanie straty: V dospelosti môžu mať jedináčikovia ťažšie obdobie, pretože sa o bolesť nemôžu podeliť so súrodencom.

Súrodenecké vzťahy a ich dynamika

Prvorodené deti:

O prvorodených sa hovorí, že si lepšie rozumejú s otcom ako s matkou. Môže to byť spôsobené tým, že keď sa narodí druhé dieťa, ktoré je fixované a odkázané na mamu, prvorodený si vyberá rodiča, ktorého si vie "uzurpovať". Prvorodené deti bývajú zodpovedné a majú vodcovské schopnosti.

Prostredné deti:

V prípade, že sa zo súrodeneckého dua stane trio, ocitá sa prostredné dieťa v náročnej situácii. Zdá sa, že je to najkomplikovanejšia z rodinných konštelácií. Má pred sebou vzor najstaršieho, ktorý býva šikovný, ambiciózny a "pod sebou" najmladšieho, ktorý je možno rodinným maznáčikom, a rodičia sa mu najviac venujú. Pre prostredných je typické, že vedia vyjednávať alebo spolupracovať s ostatnými, keď nastane nejaký konflikt. To, že bývajú menej závislí od rodičov, môže byť pozitívum aj negatívum.

Najmladšie deti:

Pre najmladších, ktorí možno aj vyrastajú ako rozmaznaní benjamínkovia, sa odporúča, že by im vhodným partnerom mohol byť prvorodený, pretože si pravdepodobne budú povahovo vyhovovať. To, že sú neustále zahŕňaní pozornosťou a výhodami od rodičov, môže mať za následok, že nemusia vedieť dobre fungovať v reálnom svete. Stáva sa, že vždy túžia po uznaní.

Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody zamestnania a živnosti pre vojenských dôchodcov

Výchova a súrodenecké konštelácie

Každé dieťa je indivíduum, ktoré si vyžaduje samostatný a vnímavý prístup, bez ohľadu na to, či má súrodencov alebo nie. Rodičia by sa mali zaujímať o teóriu výchovy, ale zároveň sa spoliehať na svoj inštinkt a prax. Deti treba naučiť spolupracovať a fungovať v rodine. Staršieho súrodenca treba pripraviť na príchod súrodenca. Je normálne, že príde žiarlivosť, ale má sa to vyriešiť v detstve. Keď sa to vyrieši, súrodenci sa naučia spolupracovať.

Patchworková rodina a nevlastní súrodenci

Dieťa získava charakteristiky aj s ohľadom na poradie, v pôvodnej rodine do veku asi päť - šesť rokov. Vtedy sa u dieťaťa vytvára vnímanie sveta a teda aj poradia v rodine. Takže, keď sú deti staršie, vytvorenie novej rodiny na nich až tak nevplýva. V komplexnej rodine sa stretnú v pozícii, v ktorej sú (napríklad prvorodený), a nemenia ju podľa veku.

Skúsenosti jedináčikov a detí so súrodencami

Mária Vojtová, učiteľka v MŠ a psychologička, hovorí, že na vývin vlastností a schopností dieťaťa vplýva príliš veľa rôznych premenných na to, aby sme na základe jednej z nich poskladali celú osobnosť dieťaťa. Charakteristiky, ktoré sa zvyknú spájať s jedináčikmi, vyplývajú z nedostatku príležitostí dieťaťa konfrontovať sa s rovesníkmi - dieťa má jednoducho svoju pozíciu istú, nemusí s nikým súperiť, porovnávať sa. Problém s integráciou jedináčika môže nastať, ak je škôlka pre dieťa prvým stretnutím s rovesníkmi. Vtedy si môže ťažšie zvykať na stratu svojej výlučnej pozície, ktorú poznalo z rodiny. Škôlka je však práve takým tréningovým miestom, kde si deti môžu nacvičovať správanie v nových sociálnych situáciách.

Na druhej strane, deti so súrodencami skôr chápu pravidlá v skupine - deliť sa o hračky, čakať na pomalších, pomáhať si. Taktiež sa ľahšie zapájajú do spoločných činností. Už pred škôlkou vedia, že treba rešpektovať potreby druhých. Môžu byť empatickejší.

Ako to vidia ľudia?

Podľa výsledkov internetovej ankety si 58,5 % respondentov myslí, že väčšina jedináčikov je rozmaznaných. S ich názorom nesúhlasí 39,6 % opýtaných, ktorí odpovedali, že jedináčikovia nie sú rozmaznaní, ale je to predsudok. Tí, ktorí si myslia, že jedináčikovia majú typické vlastnosti, tak vymenovali sebeckosť a sebaistotu. 48 % ľudí, ktorí vyrástli ako jedináčikovia, chýbali súrodenci. 41 % odpovedalo, že im súrodenci nechýbali, ale chcú mať viac ako jedno dieťa. Ak majú jedináčikovia problém vo vzťahu, tak preto, že sa nikdy nemuseli deliť.

Prečítajte si tiež: Rozhodovanie medzi PN a úradom práce

Zohľadňovanie poradia v rodine pri výchove

Daniela Čechová pôsobí na katedre psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, je predsedníčkou Slovenskej adlerovskej spoločnosti a certifikovanou psychoterapeutkou. Poradie, v akom sa dieťa narodí, má na jeho ďalší vývoj naozaj istý vplyv. Samozrejme, záleží aj na tom, v akom veku dostane dieťa súrodenca alebo či vôbec dostane súrodenca. Tou hranicou je piaty rok života. Je to hranica, keď sa buduje celá naša osobnosť, charakter, emocionalita, spôsob, akým pristupujeme k svetu, ako sa adaptujeme.

Rodičia, ktorí majú dve deti, si často myslia, že vychovávajú deti rovnako, a preto sa čudujú, prečo sú tie dve deti také odlišné. Pri prvom dieťati uplatňujú rodičia najviac príkazov a zákazov, zavádzajú veľa pravidiel. Dôsledkom tohto prístupu je, že prvé deti bývajú naozaj zodpovedné. Platí však, že prvorodené deti, ktoré majú mladších súrodencov, sa stávajú aj dobrými vodcami. Sú zodpovední a vedia viesť aj mladších súrodencov. Preto sa neskôr uplatňujú v povolaniach, ako sú učitelia, lekári. Prvé deti bývajú však aj konformné a veľmi konzervatívne. Majú rady systém, tradíciu, poriadok. Veľmi si zakladajú na svojej špeciálnej pozícii a, áno, zle znášajú kritiku.

Druhorodený býva opakom prvorodeného. Je to preto, že druhé deti sú často veľmi dobrými pozorovateľmi. Niekedy sa snažia toho prvého aj dobehnúť. Občas sa im to aj podarí, a ak nie, tak sa vzdávajú a nachádzajú si oblasť, kde sú tiež dôležití. Druhorodený je typický rebel, ktorý sa nebojí ísť proti autorite, bojkotuje pravidlá. Druhorodení majú veľa kamarátov, sú spoločenskejší. V rodinách s tromi deťmi je však druhé dieťa stredné, teda takzvané sendvičové. Stredné dieťa je dosť ťažké charakterizovať, lebo ono je v niečom podobné tomu staršiemu a v niečom tomu mladšiemu. Môže mať pocit, že je prehliadané, málo dôležité a niekto mu šliape na päty.

Najmladšie dieťa je vždy zlaté, malé, vyvoláva prirodzene ochranárstvo. Lenže tieto deti sa môžu poľahky stať lenivými, pretože pri každom ďalšom dieťati je menej a menej pravidiel. Teda aj keď povedia pravidlá, už ich neskontrolujú. Posledné deti sa tak veľmi rýchlo naučia, ako kľučkovať, ako sa vyhnúť povinnostiam. Posledné deti sú aj dobrými manipulátormi. Zároveň sú však šarmantné a tvorivé. V škole nemávajú až také dobré známky.

Tým, že jedináčik nemá súrodencov, sa musí umelo naučiť deliť sa. Jedináčikovia môžu byť rozmaznávaní, ale stretávam sa častejšie s tým, že sú preťažovaní, očakávania smerom k nim sú totiž veľké. V práci mávajú výhodu, že vedia urobiť veci rýchlo a výborne. Jedináčik je totiž zvyknutý spoliehať sa sám na seba. Na druhej strane vedia byť veľmi osamelí a nevedia pracovať v tíme.

Prečítajte si tiež: Kedy si vybrať platenú PN alebo neplatené voľno?

Trend jedináčikov v Európe

So vzrastajúcim počtom jedináčikov v rodinách často dochádza k polemike, či je takýto "minimalistický" prístup k potomstvu správny, alebo je skôr na škodu. V spoločnosti sa nezriedka objavujú názory, že jedináčikovia sú osamelí, sebeckí, rozmaznaní, panovační a sociálne menej prispôsobiví než ich rovesníci, ktorí majú súrodencov. Početnosť detí v rodinách výrazne klesá. Potvrdzujú to aj štatistiky Eurostatu, podľa ktorého sú v Európskej únii rodiny s jedným potomkom jednoznačne trendom - predstavujú totiž takmer polovicu všetkých domácností s deťmi.

Názory odborníkov a výskumy

V Spojených štátoch sa fenoménu jedináčikov dlhodobo venuje sociologička a odborníčka na rodičovstvo, Susan Newman. Susan je presvedčená, že rodiny s jedným dieťaťom sa pomaly stávajú novým vzorom tradičnej rodiny. Ovplyvňuje to jednak ekonomika západného sveta, ale aj samotné ženy, ktoré si zakladajú rodiny oveľa neskôr. Väčšina z nich je totiž nútená pracovať, aby rodinný rozpočet nebol závislý len od jedného partnera.

Jeden z najvplyvnejších amerických psychológov, G. Stanley Hall, dokonca zvykol tvrdiť, že "byť jedináčikom je samé osebe chorobou". Susan Newman však tvrdí, že nezáleží na tom, či váš potomok má alebo nemá súrodencov, súčasné deti sú jednoducho rozmaznané preto, lebo rodičia im nevedia povedať nie.

tags: #je #lepšie #byť #jedináčikom #alebo #mať