
Mnohí z nás sa stretli s pojmom "apartmán" v inzerátoch nehnuteľností, často prezentovaný ako exkluzívnejšia alternatíva bytu. Avšak, čo presne apartmán je a ako sa líši od bytu z právneho a praktického hľadiska? Tento článok sa zameriava na definície bytov a apartmánov v slovenskom právnom poriadku, objasňuje rozdiely medzi nimi a analyzuje potenciálne problémy spojené s kúpou apartmánu.
Podľa § 43b ods. 4 Stavebného zákona je byt obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s vlastným príslušenstvom a uzavretím, ktoré stavebný úrad trvalo určil na bývanie. Byty sa nachádzajú v zónach individuálnej bytovej výstavby (IBV) alebo občianskej vybavenosti. V katastri nehnuteľností sú vedené ako byty v bytových alebo polyfunkčných domoch, prípadne na pozemku, kde je stavba umiestnená.
Na rozdiel od bytu, definíciu apartmánu nájdeme len vo vyhláške č. 277/2008 Z. z., kde je definovaný ako súčasť ubytovacieho zariadenia, ako je apartmánový dom alebo hotel. Apartmán je súbor dvoch alebo viacerých miestností na ubytovanie hostí, pričom jedna z nich spĺňa podmienky obývacej miestnosti a súčasťou je hygienické zariadenie. V apartmánovom dome je apartmán vybavený kuchynkou alebo kuchynským kútom a môže byť označený aj ako apartmánový byt.
Hlavný rozdiel spočíva v účele využitia. Byt je určený na trvalé bývanie, zatiaľ čo apartmán slúži na prechodné ubytovanie hostí. Developeri často využívajú pojem apartmán pri výstavbe v oblastiach, kde územný plán povoľuje len občiansku vybavenosť alebo v rekreačných oblastiach, čím obchádzajú územný plán.
Napriek tomu, že apartmány môžu byť vzhľadovo a užívateľsky rovnaké ako byty, pri ich kúpe existujú riziká z hľadiska financovania. Iba niekoľko bánk je ochotných prefinancovať kúpu apartmánu. Pri posudzovaní sa berie do úvahy účel bývania. Ak je apartmán určený na bývanie v meste a stavebný úrad pripustí, že je určený aj na trvalé bývanie, je možné ho financovať hypotékou. Doba splatnosti sa môže líšiť, pričom pri apartmánoch určených na rekreačné alebo prechodné ubytovanie môže byť lehota splatnosti úveru kratšia. Banky majú tiež rozdielny pohľad na výšku poskytnutého úveru.
Prečítajte si tiež: Prehľad ubytovacích poplatkov
Otázka prihlasovania trvalého pobytu v apartmánoch je diskutabilná. Jeden názor tvrdí, že trvalý pobyt nie je možné v apartmáne prihlásiť, pretože nejde o byt, ale o nebytový priestor. Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov uvádza, že trvalý pobyt má občan len v budove alebo jej časti, ktorá je označená súpisným číslom alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
Pôvod problematiky apartmánov je potrebné hľadať v územno-plánovacej činnosti miest. Mestá a obce schvaľujú územné plány, ktoré určujú pomer bytov a nebytových priestorov na danom území. Stavebníci musia tento pomer dodržať. Ak vzniknú priestory, ktoré nie je možné označiť za "plnohodnotný byt", pretože sa prekročí limit bytov v územnom pláne alebo nespĺňajú stavebnotechnické predpisy, developeri ich označia ako apartmány.
Ministerstvo vnútra SR sa vyjadrilo, že v apartmáne je možné nahlásiť trvalý pobyt, ak je tento priestor v liste vlastníctva označený ako byt. Kataster nehnuteľností v katastrálnom bulletine č. 3/2007 uviedol, že apartmán sa zapíše do katastrálneho operátu ako byt, aj keď ide o sezónne bývanie.
Odpoveď na otázku, či je možné v apartmáne nahlásiť trvalý pobyt, nie je jednoznačná a každý prípad je potrebné posudzovať individuálne. Dôležité je rozlišovať, či apartmán spĺňa stavebnotechnické normy a ako je zapísaný v katastri nehnuteľností. Východiskom je ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov, podľa ktorého má občan trvalý pobyt v budove alebo jej časti, ktorá je určená na bývanie, ubytovanie alebo individuálnu rekreáciu.
Možnosti a podmienky krátkodobého a dlhodobého prenájmu nebytových a bytových priestorov sú upravené vo viacerých právnych predpisoch. Pri prenechávaní nehnuteľných priestorov na prenájom a ubytovanie je dôležité poznať rozdielny spôsob a formy regulácie a povinnosti dotknutých osôb voči príslušným orgánom verejnej správy.
Prečítajte si tiež: Prenájom objektu na ubytovanie: čo potrebujete vedieť
Na občianskoprávny rámec regulácie nadväzuje živnostensko-právny rámec, ktorý bližšie upravuje postup prenajímateľov nehnuteľností a poskytovateľov ubytovania pred živnostenskými úradmi. Živnostensko-právny rámec je kľúčovým právnym východiskom pre daňovú reguláciu, ktorá upravuje povinnosti prenajímateľov pred orgánmi daňovej správy.
Východiskom na účely správneho určenia regulácie nakladania s nehnuteľnosťami je správna kvalifikácia a rozlíšenie skutočnosti, či ide o prenajímanie bytových priestorov, nebytových priestorov, prípadne o prenájom iného druhu nehnuteľností alebo o poskytovanie ubytovacích služieb.
Prenajímanie priestorov určených na bývanie sa riadi súkromnoprávnou úpravou, ktorá vymedzuje právny rámec, v medziach ktorého možno prenajať priestor určený na bývanie. Osobitným právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku prenajímania nebytových priestorov, je zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Poskytovanie priestorov využívaných na ubytovanie sa riadi súkromnoprávnou úpravou, ktorou je Občiansky zákonník, ktorý v ustanoveniach § 754 a nasl. upravuje podmienky poskytovania prechodného ubytovania v zariadeniach na to určených, tzv. hotelového typu.
Občania majú osobitné problémy s rozlíšením právnej kvalifikácie priestorov pri prenechávaní časti bytov, rodinných domov alebo iných druhov nehnuteľných priestorov na dočasné užívanie tretím osobám.
Prečítajte si tiež: Ubytovacie Zariadenia a Nebytové Priestory
Problémom je, že pojem apartmán sa využíva aj na obchádzanie územného plánu. Stavebníci neraz byty vydávajú za apartmány a následne žiadajú povoliť obytnú budovu aj v časti obce, kde územný plán pripúšťa len občiansku vybavenosť.
tags: #ubytovacie #zariadenie #nebytový #priestor #definícia